výhody registrácie

Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Kaz 3, 1-22

1 (ROH) Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom.
1 (SVD) لكل شيء زمان ولكل امر تحت السموات وقت.

2 (ROH) Je čas rodeniu sa a čas umieraniu, čas sadeniu a čas vytrhávaniu toho, čo bolo zasadené,
2 (SVD) للولادة وقت وللموت وقت. للغرس وقت ولقلع المغروس وقت.

3 (ROH) čas zabíjaniu a čas hojeniu, čas boreniu a čas staväniu,
3 (SVD) للقتل وقت وللشفاء وقت. للهدم وقت وللبناء وقت.

4 (ROH) čas plakaniu a čas smiatiu, čas smúteniu a čas poskakovaniu,
4 (SVD) للبكاء وقت وللضحك وقت. للنوح وقت وللرقص وقت.

5 (ROH) čas hádzaniu kameňov a čas shromažďovaniu kameňov, čas objímaniu a čas vzdialeniu sa od objímania,
5 (SVD) لتفريق الحجارة وقت ولجمع الحجارة وقت. للمعانقة وقت وللانفصال عن المعانقة وقت.

6 (ROH) čas hľadaniu a čas trateniu, čas chráneniu a čas odhadzovaniu,
6 (SVD) للكسب وقت وللخسارة وقت. للصيانة وقت وللطرح وقت.

7 (ROH) čas trhaniu a čas sošívaniu, čas mlčaniu a čas hovoreniu,
7 (SVD) للتمزيق وقت وللتخييط وقت للسكوت وقت وللتكلم وقت.

8 (ROH) čas milovaniu a čas nenávideniu, čas vojne a čas pokoju.
8 (SVD) للحب وقت وللبغضة وقت. للحرب وقت وللصلح وقت.

9 (ROH) Jaký užitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí?
9 (SVD) فاي منفعة لمن يتعب مما يتعب به.

10 (ROH) Videl som zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.
10 (SVD) قد رأيت الشغل الذي اعطاه الله بني البشر ليشتغلوا به.

11 (ROH) Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec.
11 (SVD) صنع الكل حسنا في وقته وايضا جعل الابدية في قلبهم التي بلاها لا يدرك الانسان العمل الذي يعمله الله من البداية الى النهاية.

12 (ROH) Viem, že nemajú ničoho lepšieho, než aby sa každý radoval a robil dobré vo svojom živote.
12 (SVD) عرفت انه ليس لهم خير الا ان يفرحوا ويفعلوا خيرا في حياتهم.

13 (ROH) Ale aj to, keď ktorýkoľvek človek jedol a pil a videl dobré z ktorejkoľvek svojej práce, je dar Boží.
13 (SVD) وايضا ان يأكل كل انسان ويشرب ويرى خيرا من كل تعبه فهو عطية الله.

14 (ROH) Viem, že všetko, čokoľvek činí Bôh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Bôh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním.
14 (SVD) قد عرفت ان كل ما يعمله الله انه يكون الى الابد. لا شيء يزاد عليه ولا شيء ينقص منه وان الله عمله حتى يخافوا امامه.

15 (ROH) To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Bôh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.
15 (SVD) ما كان فمن القدم هو. وما يكون فمن القدم قد كان. والله يطلب ما قد مضى

16 (ROH) A ďalej som videl pod slnkom: miesto súdu, a tam bezbožnosť, a miesto spravedlivosti, a tam tiež bezbožnosť.
16 (SVD) وايضا رايت تحت الشمس موضع الحق هناك الظلم وموضع العدل هناك الجور.

17 (ROH) Povedal som vo svojom srdci: Bôh bude súdiť i spravedlivého i bezbožného, lebo každá vec má svoj čas, a tam sa prijde na každý skutok.
17 (SVD) فقلت في قلبي الله يدين الصدّيق والشرير. لان لكل أمر ولكل عمل وقتا هناك.

18 (ROH) Povedal som vo svojom srdci: Deje sa to pre synov človeka, aby ich Bôh cúdil, a aby videli, že sú si podobní hovädám.
18 (SVD) قلت في قلبي من جهة امور بني البشر ان الله يمتحنهم ليريهم انه كما البهيمة هكذا هم.

19 (ROH) Lebo to, čo prichádza na synov človeka, prichádza i na hovädá; jedno a to isté prichádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tamto, a všetko to má jedného a toho istého ducha, ani nemá človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko márnosť.
19 (SVD) لان ما يحدث لبني البشر يحدث للبهيمة وحادثة واحدة لهم. موت هذا كموت ذاك ونسمة واحدة للكل فليس للانسان مزية على البهيمة لان كليهما باطل.

20 (ROH) Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu.
20 (SVD) يذهب كلاهما الى مكان واحد. كان كلاهما من التراب والى التراب يعود كلاهما.

21 (ROH) Kto vie, či duch synov človeka vystupuje hore, alebo či duch hoviad sostupuje dolu do zeme?
21 (SVD) من يعلم روح بني البشر هل هي تصعد الى فوق وروح البهيمة هل هي تنزل الى اسفل الى الارض.

22 (ROH) A tak som videl, že nie je ničoho lepšieho nad to, než aby sa človek radoval vo svojich dielach, lebo to je jeho podiel. Lebo kto ho dovedie zpät, aby videl to, čo bude po ňom?
22 (SVD) فرأيت انه لا شيء خير من ان يفرح الانسان باعماله لان ذلك نصيبه. لانه من يأتي به ليرى ما سيكون بعده


Kaz 3, 1-22





Verš 9
Jaký užitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí?
Kaz 1:3 - Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?

Verš 20
Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu.
Gn 3:19 - V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.

Verš 5
čas hádzaniu kameňov a čas shromažďovaniu kameňov, čas objímaniu a čas vzdialeniu sa od objímania,
1Kor 7:5 - Neukracujte sa navzájom, iba ak čo z obapolného súhlasu na čas, aby ste stihli na pôst a na modlitbu, a zase sa vedno sídite, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť.

Kaz 3,1-9 - Kazateľ uvádza mnoho prípadov z ľudského života, na ktorých každý vidí, že všetky udalosti ľudského života podliehajú zákonitosti, ktorou Boh nezmeniteľne spravuje všetko na svete.

Kaz 3,5 - Porov. 2 Kr 3,25; Iz 5,2.

Kaz 3,9 - Porov. 1,1–8.

Kaz 3,11 - Verš svojou osnovou pôsobí značné ťažkosti pre výklad. Vg prekladá "svet vydal ich hádaniu (ich hádkam)".

Kaz 3,12 - Porov. 2,24.

Kaz 3,14 - Nie jednotlivé Božie diela sú nezničiteľné, ale zákony prírody ostávajú trvalo tie isté a nezmeniteľné. Boh je pôvodcom týchto zákonov. Táto večnosť Božieho zákona vedie človeka k bázni Božej (porov. Sir 18,5–6).

Kaz 3,15 - "Boh sa vie vypomstiť za prenasledovaného." Vg.: "Boh obnovuje, čo sa pominulo", t. j. akoby sa Boh časom vracal na cesty, ktoré zdanlivo opustil. Hebr. text poukazuje však na večnú spravodlivosť Božiu: dopustí aj neprávosť, ale súčasne bdie nad mravným poriadkom, ktorý vytvorila jeho svätá vôľa.

Kaz 3,19 - Práve tak ako človek podriaďujú sa zákonu pominuteľnosti aj zvieratá. (Iba v tomto zmysle je človek rovný zvieraťu.) Dych života rovnako uniká pri smrti, či hovoríme o ľuďoch alebo o zvieratách. Nesmrteľnosť ľudskej duše nie je na tomto mieste dotknutá, lebo keď ju Kazateľ aj výslovne nehlása, v ničom ju nepopiera. Inde však (9,10) aj Kazateľ spomína, že duša človeka zostupuje do podsvetia (šeolu), kde už niet radosti. S týmto náhľadom sa stretáme aj v žalme 104,29–30.

Kaz 3,21 - V dobe Kazateľovej ujímal sa náhľad, že životný dych ľudí vystupuje k Bohu, kým dych zvierat zostupuje pod zem.