Kazateľ

1 (VUL) Omnia tempus habent, et momentum suum cuique negotio sub caelo:
1 (ROH) Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom.

2 (VUL) tempus nascendi et tempus moriendi, tempus plantandi et tempus evellendi quod plantatum est,
2 (ROH) Je čas rodeniu sa a čas umieraniu, čas sadeniu a čas vytrhávaniu toho, čo bolo zasadené,

3 (VUL) tempus occidendi et tempus sanandi, tempus destruendi et tempus aedificandi,
3 (ROH) čas zabíjaniu a čas hojeniu, čas boreniu a čas staväniu,

4 (VUL) tempus flendi et tempus ridendi, tempus plangendi et tempus saltandi,
4 (ROH) čas plakaniu a čas smiatiu, čas smúteniu a čas poskakovaniu,

5 (VUL) tempus spargendi lapides et tempus eos colligendi, tempus amplexandi et tempus longe fieri ab amplexibus,
5 (ROH) čas hádzaniu kameňov a čas shromažďovaniu kameňov, čas objímaniu a čas vzdialeniu sa od objímania,

6 (VUL) tempus quaerendi et tempus perdendi, tempus custodiendi et tempus abiciendi,
6 (ROH) čas hľadaniu a čas trateniu, čas chráneniu a čas odhadzovaniu,

7 (VUL) tempus scindendi et tempus consuendi, tempus tacendi et tempus loquendi,
7 (ROH) čas trhaniu a čas sošívaniu, čas mlčaniu a čas hovoreniu,

8 (VUL) tempus dilectionis et tempus odii, tempus belli et tempus pacis.
8 (ROH) čas milovaniu a čas nenávideniu, čas vojne a čas pokoju.

9 (VUL) Quid lucri habet, qui operatur, de labore suo?
9 (ROH) Jaký užitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí?

10 (VUL) Vidi occupationem, quam dedit Deus filiis hominum, ut occuparentur in ea.
10 (ROH) Videl som zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.

11 (VUL) Cuncta fecit bona in tempore suo; et mundum tradidit cordi eorum, et non inveniet homo opus, quod operatus est Deus ab initio usque ad finem.
11 (ROH) Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec.

12 (VUL) Cognovi quod nihil boni esset in eis nisi laetari et facere bene in vita sua.
12 (ROH) Viem, že nemajú ničoho lepšieho, než aby sa každý radoval a robil dobré vo svojom živote.

13 (VUL) Omnis enim homo, qui comedit et bibit et videt bonum de labore suo, hoc donum Dei est.
13 (ROH) Ale aj to, keď ktorýkoľvek človek jedol a pil a videl dobré z ktorejkoľvek svojej práce, je dar Boží.

14 (VUL) Didici quod omnia opera, quae fecit Deus, perseverent in perpetuum; non possumus eis quidquam addere nec auferre, quae fecit Deus, ut timeatur.
14 (ROH) Viem, že všetko, čokoľvek činí Bôh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Bôh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním.

15 (VUL) Quod iam fuit, ipsum est; et, quod futurum est, iam fuit; et Deus requirit, quod abiit.
15 (ROH) To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Bôh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.

16 (VUL) Et adhuc vidi sub sole: in loco iudicii ibi impietas, et in loco iustitiae ibi iniquitas;
16 (ROH) A ďalej som videl pod slnkom: miesto súdu, a tam bezbožnosť, a miesto spravedlivosti, a tam tiež bezbožnosť.

17 (VUL) et dixi in corde meo: “ Iustum et impium iudicabit Deus, quia tempus omni rei et omnibus occasio ”.
17 (ROH) Povedal som vo svojom srdci: Bôh bude súdiť i spravedlivého i bezbožného, lebo každá vec má svoj čas, a tam sa prijde na každý skutok.

18 (VUL) Dixi in corde meo de filiis hominum, ut probaret eos Deus et ostenderet eos in semetipsis similes esse bestiis.
18 (ROH) Povedal som vo svojom srdci: Deje sa to pre synov človeka, aby ich Bôh cúdil, a aby videli, že sú si podobní hovädám.

19 (VUL) Quoniam sors filiorum hominis et iumentorum una est atque eadem: sicut moritur homo, sic et illa moriuntur; et idem spiritus omnibus: nihil habet homo iumento amplius, quia omnia vanitas.
19 (ROH) Lebo to, čo prichádza na synov človeka, prichádza i na hovädá; jedno a to isté prichádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tamto, a všetko to má jedného a toho istého ducha, ani nemá človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko márnosť.

20 (VUL) Et omnia pergunt ad unum locum: de terra facta sunt omnia, et in terram omnia pariter revertuntur.
20 (ROH) Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu.

21 (VUL) Quis novit, si spiritus filiorum hominis ascendat sursum, et si spiritus iumentorum descendat deorsum in terram?
21 (ROH) Kto vie, či duch synov človeka vystupuje hore, alebo či duch hoviad sostupuje dolu do zeme?

22 (VUL) Et deprehendi nihil esse melius quam laetari hominem in opere suo; nam haec est pars illius. Quis enim eum adducet, ut post se futura cognoscat?
22 (ROH) A tak som videl, že nie je ničoho lepšieho nad to, než aby sa človek radoval vo svojich dielach, lebo to je jeho podiel. Lebo kto ho dovedie zpät, aby videl to, čo bude po ňom?