Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Kaz 3, 1-22

1 Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: 2 je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené, 3 čas zabíjať a čas liečiť, čas rúcať a čas stavať, 4 čas plakať a čas smiať sa, čas žialiť a čas tancovať, 5 čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene, čas objímať a čas zanechať objímanie, 6 čas hľadať a čas strácať, čas uschovávať a čas odhadzovať, 7 čas trhať a čas zošívať, čas mlčať a čas hovoriť, 8 čas milovať a čas nenávidieť, čas vojny a čas mieru. 9 Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha? 10 Všimol som si zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zapodievali. 11 Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle, ale dielo, ktoré Boh koná, človek od začiatku až do konca nevystihne. 12 Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. 13 Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar. 14 Spoznal som, že všetko, čo Boh koná, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať, Boh tak urobil, aby sa ho ľudia báli. 15 Čo je, je už dávno. Čo má byť, bolo už dávno. Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo. 16 Ďalej som videl pod slnkom: kde má byť právo, tam je svojvôľa; kde má byť spravodlivosť, tam je bezprávie. 17 Pomyslel som si: Spravodlivého aj svojvoľného bude súdiť Boh. Určil čas na každú príležitosť a na každý skutok. 18 Pomyslel som si: Je to kvôli ľudským synom, aby ich Boh skúšal a tak videli, že je to s nimi ako so zvieratami. 19 Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť. 20 Všetko ide na jedno miesto, všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia. 21 Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol do zeme? 22 Videl som, že niet nič lepšie, ako keď sa človek raduje z toho, čo koná, lebo to je jeho podiel, veď kto mu umožní, aby videl, čo bude po ňom?

Verš 9

Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha?

Kaz 1:3 - Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?

Verš 20

Všetko ide na jedno miesto, všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia.

Gn 3:19 - V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.

Verš 5

čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene, čas objímať a čas zanechať objímanie,

1Kor 7:5 - Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť.

Kaz 3,1-9 - Kazateľ uvádza mnoho prípadov z ľudského života, na ktorých každý vidí, že všetky udalosti ľudského života podliehajú zákonitosti, ktorou Boh nezmeniteľne spravuje všetko na svete.

Kaz 3,5 - Porov. 2 Kr 3,25; Iz 5,2.

Kaz 3,9 - Porov. 1,1–8.

Kaz 3,11 - Verš svojou osnovou pôsobí značné ťažkosti pre výklad. Vg prekladá "svet vydal ich hádaniu (ich hádkam)".

Kaz 3,12 - Porov. 2,24.

Kaz 3,14 - Nie jednotlivé Božie diela sú nezničiteľné, ale zákony prírody ostávajú trvalo tie isté a nezmeniteľné. Boh je pôvodcom týchto zákonov. Táto večnosť Božieho zákona vedie človeka k bázni Božej (porov. Sir 18,5–6).

Kaz 3,15 - "Boh sa vie vypomstiť za prenasledovaného." Vg.: "Boh obnovuje, čo sa pominulo", t. j. akoby sa Boh časom vracal na cesty, ktoré zdanlivo opustil. Hebr. text poukazuje však na večnú spravodlivosť Božiu: dopustí aj neprávosť, ale súčasne bdie nad mravným poriadkom, ktorý vytvorila jeho svätá vôľa.

Kaz 3,19 - Práve tak ako človek podriaďujú sa zákonu pominuteľnosti aj zvieratá. (Iba v tomto zmysle je človek rovný zvieraťu.) Dych života rovnako uniká pri smrti, či hovoríme o ľuďoch alebo o zvieratách. Nesmrteľnosť ľudskej duše nie je na tomto mieste dotknutá, lebo keď ju Kazateľ aj výslovne nehlása, v ničom ju nepopiera. Inde však (9,10) aj Kazateľ spomína, že duša človeka zostupuje do podsvetia (šeolu), kde už niet radosti. S týmto náhľadom sa stretáme aj v žalme 104,29–30.

Kaz 3,21 - V dobe Kazateľovej ujímal sa náhľad, že životný dych ľudí vystupuje k Bohu, kým dych zvierat zostupuje pod zem.