Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Kaz 2, 1-26

1 Pomyslel som si: Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci! Veď aj to je márnosť. 2 O smiechu som povedal: Pochabosť; o radosti: Čo tá dokáže? 3 Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života. 4 Zveľadil som svoje diela: postavil som si domy, vysadil som si vinice, 5 urobil som si záhrady a parky, vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy, 6 urobil som si jazerá, aby zavlažovali les rastúcich stromov. 7 Zadovážil som si otrokov a otrokyne, mal som aj domácich sluhov, vlastnil som veľa dobytka a oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som si aj striebro a zlato, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien. 9 Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne. 10 Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy. 11 No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom. 12 Obzeral som sa, aby som videl múdrosť, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dávno iní. 13 Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou, akú výhodu má svetlo pred tmou: 14 múdry má svoje oči na hlave, ale hlupák chodí v tme. Viem však aj to, že ich stihne rovnaký údel. 15 Potom som si pomyslel: Ak aj mňa stretne údel hlupáka, načo som sa potom stal nadmieru múdrym? Pomyslel som si, že aj to je márnosť, 16 lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka. V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne. Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?! 17 Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom, veď všetko je márnosť a honba za vetrom. 18 Znenávidel som všetku svoju námahu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú zanechám človeku, čo príde po mne. 19 Kto vie, či bude múdry alebo hlúpy? Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhal a v čom som bol múdry pod slnkom — aj to je márnosť. 20 Odvrátil som sa, aby som pochyboval o celej svojej námahe, ktorou som sa namáhal pod slnkom. 21 Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne, ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal — aj to je márnosť a veľké zlo. 22 Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom, 23 keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť. 24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. 25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho? 26 Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Verš 24

Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky.

Kaz 3:12 - Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro.

Kaz 3:22 - Videl som, že niet nič lepšie, ako keď sa človek raduje z toho, čo koná, lebo to je jeho podiel, veď kto mu umožní, aby videl, čo bude po ňom?

Kaz 5:19 - pretože človek príliš nemyslí na dni svojho života, lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce.

Kaz 8:15 - Chválil som teda radosť, lebo pre človeka niet nič lepšieho pod slnkom ako jesť, piť a radovať sa. Toto ho bude sprevádzať v jeho námahe, počas dní jeho života, ktoré mu dal Boh pod slnkom.

Verš 1

Pomyslel som si: Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci! Veď aj to je márnosť.

Lk 12:19 - poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!

Verš 26

Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Jób 27:16 - Aj keď nahromadí striebra ako prachu a šatstva ako hliny,

Prís 28:8 - Kto rozmnožuje svoj majetok úrokmi a úžerou, síce ho zhromažďuje, ale tomu, čo sa zmilúva nad núdznymi.

Kaz 3:13 - Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar.

Verš 12

Obzeral som sa, aby som videl múdrosť, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dávno iní.

Kaz 1:17 - Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.

Kaz 7:23 - To všetko som múdro preskúmal a povedal som: Chcem získať múdrosť! — ale ona bola odo mňa vzdialená.

Verš 22

Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom,

Kaz 1:3 - Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?

Kaz 3:9 - Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha?

Kaz 2,3 - "Vínom potúžiť" – Vg má: "zdržovať sa od vína". Hebrejské slovo "mašak" môže znamenať 1) odtiahnuť, 2) udržať, posilniť. Prijímame tento druhý význam pre lepšiu súvislosť.

Kaz 2,4-9 - Opis boháča čerpá viac podrobnosti zo života historického kráľa Šalamúna. O stavbách Šalamúnových porov. 1 Kr hl. 6, 7, 9, 10.

Kaz 2,8 - "Množstvo žien" – to nie je celkom spoľahlivý preklad. Vulgáta má: "poháre a džbánky". Ale ani preklad grécky nie je azda rozhodujúci ("ustanovil som si mnoho výčapníkov a výčapníčok"). V tých krajinách bolo známkou bohatstva, keď sa niektorý veľmož mohol pochváliť čo najväčším počtom vedľajších žien (porov. 1 Kr 11,3). O poplatných kráľoch Šalamúnových porov. 1 Kr 5,1; 10,15. O poplatkoch palestínskych krajov porov. 1 Kr 4,7–20.

Kaz 2,12 - Tak sa zdá, že prvá časť verša podáva obsah v. 13–17, kým druhá časť naznačuje obsah v. 18–23. Kazateľ tu vystupuje ako kráľ. Miesto je nejasné pre poruchu hebr. osnovy, ktorú už aj grécky prekladateľ tak našiel.

Kaz 2,14 - Je najskôr porekadlo, ako keď my hovoríme o niekom, že má otvorené oči.

Kaz 2,24 - Vg.: "Či nie je lepšie jesť a piť a dopriať svojej duši dobrých vecí zo svojich prác?" Jesť a piť je obraz dovolených radostí života. Taká rada je v podstate čestná.

Kaz 2,25 - Porov. Prís 13,22; Jób 27,16 n.