výhody registrácie

Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Kaz 10, 1-20

1 (KAT) (ako keď) zahynie mucha, zapácha a kysne od nej aj olej mastičkárov. Trochu nemúdrosti má väčší účinok ako múdrosť a dôstojnosť.
1 (WLC) זְב֣וּבֵי מָ֔וֶת יַבְאִ֥ישׁ יַבִּ֖יעַ שֶׁ֣מֶן רֹוקֵ֑חַ יָקָ֛ר מֵחָכְמָ֥ה מִכָּבֹ֖וד סִכְל֥וּת מְעָֽט׃
1 (B21) Vonná mast zasmrádne mrtvými mouchami, trocha nerozumu přebije spoustu moudrosti.

2 (KAT) Srdce múdreho je na pravej strane, srdce pochabého však na ľavej.
2 (WLC) לֵ֤ב חָכָם֙ לִֽימִינֹ֔ו וְלֵ֥ב כְּסִ֖יל לִשְׂמֹאלֹֽו׃
2 (B21) Moudrý má srdce na pravém místě, hlupák ale na nepravém.

3 (KAT) Aj na ceste, ktorou nemúdry kráča, trpí jeho srdce nedostatkom a všetkým pripomína: „Tu je sprosták!“
3 (WLC) וְגַם־בַּדֶּ֛רֶךְ [כְּשֶׁהַסָּכָל כ] (כְּשֶׁסָּכָ֥ל ק) הֹלֵ֖ךְ לִבֹּ֣ו חָסֵ֑ר וְאָמַ֥ר לַכֹּ֖ל סָכָ֥ל הֽוּא׃
3 (B21) Hlupáka na cestě poznáš po bezhlavosti; všem dává najevo svoje hlupáctví.

4 (KAT) Ak sa dvíha proti tebe aj nevôľa vladára, neopúšťaj svoje miesto! Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.
4 (WLC) אִם־ר֤וּחַ הַמֹּושֵׁל֙ תַּעֲלֶ֣ה עָלֶ֔יךָ מְקֹומְךָ֖ אַל־תַּנַּ֑ח כִּ֣י מַרְפֵּ֔א יַנִּ֖יחַ חֲטָאִ֥ים גְּדֹולִֽים׃
4 (B21) Před hněvem vladaře se z místa nehýbej, vždyť krotkost napraví i chyby veliké.

5 (KAT) Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom: (je to) nerozvážne slovo, ktoré vyjde z vladárových úst,
5 (WLC) יֵ֣שׁ רָעָ֔ה רָאִ֖יתִי תַּ֣חַת הַשָּׁ֑מֶשׁ כִּשְׁגָגָ֕ה שֶׁיֹּצָ֖א מִלִּפְנֵ֥י הַשַּׁלִּֽיט׃
5 (B21) Je hrozná věc, kterou jsem viděl pod sluncem, a sice omyl, jehož se dopouštějí vládci:

6 (KAT) ak nemúdreho ustanovia na vysoké miesta, kým vznešení ostávajú sedieť v nízkosti.
6 (WLC) נִתַּ֣ן הַסֶּ֔כֶל בַּמְּרֹומִ֖ים רַבִּ֑ים וַעֲשִׁירִ֖ים בַּשֵּׁ֥פֶל יֵשֵֽׁבוּ׃
6 (B21) Hloupým se nabízejí nejvyšší místa, ušlechtilí však vězí kdesi hluboko.

7 (KAT) Videl som otrokov (velebiť sa) na koňoch, kým kniežatá šli po zemi ako otroci.
7 (WLC) רָאִ֥יתִי עֲבָדִ֖ים עַל־סוּסִ֑ים וְשָׂרִ֛ים הֹלְכִ֥ים כַּעֲבָדִ֖ים עַל־הָאָֽרֶץ׃
7 (B21) Viděl jsem otroky sedět na koních a velmože jít pěšky jako otroky.

8 (KAT) Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.
8 (WLC) חֹפֵ֥ר גּוּמָּ֖ץ בֹּ֣ו יִפֹּ֑ול וּפֹרֵ֥ץ גָּדֵ֖ר יִשְּׁכֶ֥נּוּ נָחָֽשׁ׃
8 (B21) Kdo jámu kopá, ten do ní padá, kdo boří zeď, toho uštkne had.

9 (KAT) Kto kreše kamene, poraní sa nimi, kto rúbe drevo, (ľahko) príde pri tom do nešťastia.
9 (WLC) מַסִּ֣יעַ אֲבָנִ֔ים יֵעָצֵ֖ב בָּהֶ֑ם בֹּוקֵ֥עַ עֵצִ֖ים יִסָּ֥כֶן בָּֽם׃
9 (B21) Kdo láme kamení, ten se jím zraní, kdo štípá dříví, ten si tím ublíží.

10 (KAT) Kto si nenabrúsi ostrie, ak sa mu stupí železo, musí napnúť sily. Tak dopomáha múdrosť k osožnému úspechu.
10 (WLC) אִם־קֵהָ֣ה הַבַּרְזֶ֗ל וְהוּא֙ לֹא־פָנִ֣ים קִלְקַ֔ל וַחֲיָלִ֖ים יְגַבֵּ֑ר וְיִתְרֹ֥ון הַכְשֵׁ֖יר חָכְמָֽה׃
10 (B21) Když nikdo nenabrousí otupené ostří, je třeba přidat více sil, moudrost však zmůže mnohem víc.

11 (KAT) Ak uštipne had pred zaklínaním, nemá zisk zaklínač.
11 (WLC) אִם־יִשֹּׁ֥ךְ הַנָּחָ֖שׁ בְּלֹוא־לָ֑חַשׁ וְאֵ֣ין יִתְרֹ֔ון לְבַ֖עַל הַלָּשֹֽׁון׃
11 (B21) Uštkne-li had, než ho kdo uřkne, slova zaříkávače už nic nezmohou.

12 (KAT) Slová z úst múdreho sú prívetivé, (čo) však (odznieva) z perí nemúdreho, pohlcuje ho.
12 (WLC) דִּבְרֵ֥י פִי־חָכָ֖ם חֵ֑ן וְשִׂפְתֹ֥ות כְּסִ֖יל תְּבַלְּעֶֽנּוּ׃
12 (B21) Moudrý svou řečí získá přízeň, tupce však zahubí jeho vlastní rty.

13 (KAT) Počiatočné slová jeho úst sú pochabosťou, koniec slov na jeho ústach je zlé šialenstvo.
13 (WLC) תְּחִלַּ֥ת דִּבְרֵי־פִ֖יהוּ סִכְל֑וּת וְאַחֲרִ֣ית פִּ֔יהוּ הֹולֵל֖וּת רָעָֽה׃
13 (B21) Hloupost je úvodem k jeho řeči, po ní následují hrozné nesmysly;

14 (KAT) Pochabý potára až mnoho rečí; človek nemôže vedieť, čo sa stane, a (ešte menej vie), čo bude potom. Ktože mu to oznámil?
14 (WLC) וְהַסָּכָ֖ל יַרְבֶּ֣ה דְבָרִ֑ים לֹא־יֵדַ֤ע הָאָדָם֙ מַה־שֶׁיִּֽהְיֶ֔ה וַאֲשֶׁ֤ר יִֽהְיֶה֙ מֵֽאַחֲרָ֔יו מִ֖י יַגִּ֥יד לֹֽו׃
14 (B21) blázen povídá dál a dál. Člověk netuší, co se bude dít - kdo jen mu prozradí, co bude dál?

15 (KAT) Práca unavuje pochabého, ktorý nevie zájsť ani do mesta.
15 (WLC) עֲמַ֥ל הַכְּסִילִ֖ים תְּיַגְּעֶ֑נּוּ אֲשֶׁ֥ר לֹֽא־יָדַ֖ע לָלֶ֥כֶת אֶל־עִֽיר׃
15 (B21) Pachtění hlupáků unavuje, vždyť ani netrefí do města!

16 (KAT) Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
16 (WLC) אִֽי־לָ֣ךְ אֶ֔רֶץ שֶׁמַּלְכֵּ֖ךְ נָ֑עַר וְשָׂרַ֖יִךְ בַּבֹּ֥קֶר יֹאכֵֽלוּ׃
16 (B21) Běda ti, země, když je tvým králem dítě a tvoji velmoži zrána hodují!

17 (KAT) Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý, ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.
17 (WLC) אַשְׁרֵ֣יךְ אֶ֔רֶץ שֶׁמַּלְכֵּ֖ךְ בֶּן־חֹורִ֑ים וְשָׂרַ֙יִךְ֙ בָּעֵ֣ת יֹאכֵ֔לוּ בִּגְבוּרָ֖ה וְלֹ֥א בַשְּׁתִֽי׃
17 (B21) Blaze ti, země, když je tvým králem šlechtic a tvoji velmoži v pravý čas hodují - pro posilnění, ne pro opití!

18 (KAT) Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, pri nečinnosti rúk premoká do domu.
18 (WLC) בַּעֲצַלְתַּ֖יִם יִמַּ֣ךְ הַמְּקָרֶ֑ה וּבְשִׁפְל֥וּת יָדַ֖יִם יִדְלֹ֥ף הַבָּֽיִת׃
18 (B21) Pro zahálku se bortí krovy, pro líné ruce teče do domu.

19 (KAT) Na pobavenie usporadúvajú hostinu, víno rozveseľuje život a peniaze dopomáhajú k všetkému.
19 (WLC) לִשְׂחֹוק֙ עֹשִׂ֣ים לֶ֔חֶם וְיַ֖יִן יְשַׂמַּ֣ח חַיִּ֑ים וְהַכֶּ֖סֶף יַעֲנֶ֥ה אֶת־הַכֹּֽל׃
19 (B21) Pro potěšení se pořádají hody, radost ze života víno přináší - vše ale záleží na penězích.

20 (KAT) Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
20 (WLC) גַּ֣ם בְּמַדָּֽעֲךָ֗ מֶ֚לֶךְ אַל־תְּקַלֵּ֔ל וּבְחַדְרֵי֙ מִשְׁכָּ֣בְךָ֔ אַל־תְּקַלֵּ֖ל עָשִׁ֑יר כִּ֣י עֹ֤וף הַשָּׁמַ֙יִם֙ יֹולִ֣יךְ אֶת־הַקֹּ֔ול וּבַ֥עַל [הַכְּנָפַיִם כ] (כְּנָפַ֖יִם ק) יַגֵּ֥יד דָּבָֽר׃
20 (B21) Nezlořeč králi, byť jenom v mysli, boháči nezlořeč ani v ložnici; nebeské ptactvo to všechno rozhlašuje, každé tvé slovo roznese na křídlech.


Kaz 10, 1-20





Verš 8
Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.
Prís 26:27 - Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne, a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

Verš 16
Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
Iz 3:4 - Chlapcov im dám za kniežatá a samopaš zavládne nad nimi.
Iz 3:12 - Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia!
Oz 13:11 - Dal som ti vo svojom hneve kráľa a vo svojej rozhorčenosti ho odnímem.
Iz 5:11 - Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno!
Am 6:4 - Sedíte na pohovkách zo slonoviny, vyvaľujete sa na lôžkach, jete baránky zo stáda a teľce z prostriedku čriedy.

Verš 20
Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
Ex 22:28 - Sudcov nebudeš znevažovať a kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!

Kaz 10,1 - Prvý verš je dosť nejasný. Najlepšie vy- stihneme zmysel, keď 10,1a spájame ako celok s 9,18b.

Kaz 10,2 - Múdry človek správne užíva svoj rozum. Ale nemúdry hneď sa prezradí svojím počínaním a najmä svojou rečou.

Kaz 10,10 - S tupým náradím robota ľahko nejde.

Kaz 10,15 - Kazateľ zasa používa asi porekadlo, ktorého zmysel je: pochabý človek sa nevyzná ani vo veciach, ktoré sú ináč každému bežné.

Kaz 10,20 - Verš môžeme vysvetliť naším porekadlom: Aj steny majú uši.