výhody registrácie

Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Kaz 10, 1-20

1 (KAT) (ako keď) zahynie mucha, zapácha a kysne od nej aj olej mastičkárov. Trochu nemúdrosti má väčší účinok ako múdrosť a dôstojnosť.
1 (WLC) זְב֣וּבֵי מָ֔וֶת יַבְאִ֥ישׁ יַבִּ֖יעַ שֶׁ֣מֶן רֹוקֵ֑חַ יָקָ֛ר מֵחָכְמָ֥ה מִכָּבֹ֖וד סִכְל֥וּת מְעָֽט׃
1 (ROH) Jako mŕtva mucha nasmradí a nakvasí masť apotekára, tak i vzácneho človeka pre múdrosť a slávu potupí máličko bláznovstva.
1 (UKJV) Dead flies cause the ointment of the apothecary to send forth a stinking savour: so does a little folly him that is in reputation for wisdom and honour.

2 (KAT) Srdce múdreho je na pravej strane, srdce pochabého však na ľavej.
2 (WLC) לֵ֤ב חָכָם֙ לִֽימִינֹ֔ו וְלֵ֥ב כְּסִ֖יל לִשְׂמֹאלֹֽו׃
2 (ROH) Srdce múdreho je po jeho pravici, ale srdce blázna po jeho ľavici.
2 (UKJV) "A wise man's heart is at his right hand; but a fool's heart at his left. "

3 (KAT) Aj na ceste, ktorou nemúdry kráča, trpí jeho srdce nedostatkom a všetkým pripomína: „Tu je sprosták!“
3 (WLC) וְגַם־בַּדֶּ֛רֶךְ [כְּשֶׁהַסָּכָל כ] (כְּשֶׁסָּכָ֥ל ק) הֹלֵ֖ךְ לִבֹּ֣ו חָסֵ֑ר וְאָמַ֥ר לַכֹּ֖ל סָכָ֥ל הֽוּא׃
3 (ROH) Ešte i na ceste, keď ide blázon, trpí jeho srdce nedostatkom, a hovorí všetkým, že je blázon.
3 (UKJV) Yea also, when he that is a fool walks by the way, his wisdom fails him, and he says to every one that he is a fool.

4 (KAT) Ak sa dvíha proti tebe aj nevôľa vladára, neopúšťaj svoje miesto! Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.
4 (WLC) אִם־ר֤וּחַ הַמֹּושֵׁל֙ תַּעֲלֶ֣ה עָלֶ֔יךָ מְקֹומְךָ֖ אַל־תַּנַּ֑ח כִּ֣י מַרְפֵּ֔א יַנִּ֖יחַ חֲטָאִ֥ים גְּדֹולִֽים׃
4 (ROH) Ak povstane proti tebe duch panovníka, neopusti svojho miesta; lebo krotká pokojnosť činí prietrž velikým hriechom.
4 (UKJV) "If the spirit of the ruler rise up against you, leave not your place; for yielding pacifies great offences. "

5 (KAT) Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom: (je to) nerozvážne slovo, ktoré vyjde z vladárových úst,
5 (WLC) יֵ֣שׁ רָעָ֔ה רָאִ֖יתִי תַּ֣חַת הַשָּׁ֑מֶשׁ כִּשְׁגָגָ֕ה שֶׁיֹּצָ֖א מִלִּפְנֵ֥י הַשַּׁלִּֽיט׃
5 (ROH) Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, ako je poblúdenie, ktoré vychádza zpred vladára.
5 (UKJV) There is an evil which I have seen under the sun, as an error which proceeds from the ruler:

6 (KAT) ak nemúdreho ustanovia na vysoké miesta, kým vznešení ostávajú sedieť v nízkosti.
6 (WLC) נִתַּ֣ן הַסֶּ֔כֶל בַּמְּרֹומִ֖ים רַבִּ֑ים וַעֲשִׁירִ֖ים בַּשֵּׁ֥פֶל יֵשֵֽׁבוּ׃
6 (ROH) Bláznovstvo býva dané na veľké výšiny, a bohatí sedávajú v nízkosti.
6 (UKJV) Folly is set in great dignity, and the rich sit in low place.

7 (KAT) Videl som otrokov (velebiť sa) na koňoch, kým kniežatá šli po zemi ako otroci.
7 (WLC) רָאִ֥יתִי עֲבָדִ֖ים עַל־סוּסִ֑ים וְשָׂרִ֛ים הֹלְכִ֥ים כַּעֲבָדִ֖ים עַל־הָאָֽרֶץ׃
7 (ROH) Videl som sluhov na koňoch a kniežatá, ktoré chodily jako sluhovia po zemi.
7 (UKJV) I have seen servants upon horses, and princes walking as servants upon the earth.

8 (KAT) Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.
8 (WLC) חֹפֵ֥ר גּוּמָּ֖ץ בֹּ֣ו יִפֹּ֑ול וּפֹרֵ֥ץ גָּדֵ֖ר יִשְּׁכֶ֥נּוּ נָחָֽשׁ׃
8 (ROH) Ten, kto kope jamu, padne do nej, a toho, kto borí plot, poštípe had.
8 (UKJV) "He that digs a pit shall fall into it; and whoso breaks an hedge, a serpent shall bite him. "

9 (KAT) Kto kreše kamene, poraní sa nimi, kto rúbe drevo, (ľahko) príde pri tom do nešťastia.
9 (WLC) מַסִּ֣יעַ אֲבָנִ֔ים יֵעָצֵ֖ב בָּהֶ֑ם בֹּוקֵ֥עַ עֵצִ֖ים יִסָּ֥כֶן בָּֽם׃
9 (ROH) Kto odvaľuje kamene, ublíži si nimi, a ten, kto štiepe drevo, je ním ohrozený.
9 (UKJV) "Whoso removes stones shall be hurt therewith; and he that cleaves wood shall be endangered thereby. "

10 (KAT) Kto si nenabrúsi ostrie, ak sa mu stupí železo, musí napnúť sily. Tak dopomáha múdrosť k osožnému úspechu.
10 (WLC) אִם־קֵהָ֣ה הַבַּרְזֶ֗ל וְהוּא֙ לֹא־פָנִ֣ים קִלְקַ֔ל וַחֲיָלִ֖ים יְגַבֵּ֑ר וְיִתְרֹ֥ון הַכְשֵׁ֖יר חָכְמָֽה׃
10 (ROH) Ak je železo tupé, a niekto nenabrúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múdrosť.
10 (UKJV) If the iron be blunt, and he do not sharpen the edge, then must he put to more strength: but wisdom is profitable to direct.

11 (KAT) Ak uštipne had pred zaklínaním, nemá zisk zaklínač.
11 (WLC) אִם־יִשֹּׁ֥ךְ הַנָּחָ֖שׁ בְּלֹוא־לָ֑חַשׁ וְאֵ֣ין יִתְרֹ֔ון לְבַ֖עַל הַלָּשֹֽׁון׃
11 (ROH) Ak poštípe had, keď ešte nebolo zakliatia, nemá užitku zaklínač.
11 (UKJV) "Surely the serpent will bite without enchantment; and a babbler is no better. "

12 (KAT) Slová z úst múdreho sú prívetivé, (čo) však (odznieva) z perí nemúdreho, pohlcuje ho.
12 (WLC) דִּבְרֵ֥י פִי־חָכָ֖ם חֵ֑ן וְשִׂפְתֹ֥ות כְּסִ֖יל תְּבַלְּעֶֽנּוּ׃
12 (ROH) Slová úst múdreho sú ľúbezné, ale rty blázna pohltia jeho samého.
12 (UKJV) "The words of a wise man's mouth are gracious; but the lips of a fool will swallow up himself. "

13 (KAT) Počiatočné slová jeho úst sú pochabosťou, koniec slov na jeho ústach je zlé šialenstvo.
13 (WLC) תְּחִלַּ֥ת דִּבְרֵי־פִ֖יהוּ סִכְל֑וּת וְאַחֲרִ֣ית פִּ֔יהוּ הֹולֵל֖וּת רָעָֽה׃
13 (ROH) Počiatkom slov jeho úst je bláznovstvo a koncom jeho úst zlé šialenstvo.
13 (UKJV) The beginning of the words of his mouth is foolishness: and the end of his talk is mischievous madness.

14 (KAT) Pochabý potára až mnoho rečí; človek nemôže vedieť, čo sa stane, a (ešte menej vie), čo bude potom. Ktože mu to oznámil?
14 (WLC) וְהַסָּכָ֖ל יַרְבֶּ֣ה דְבָרִ֑ים לֹא־יֵדַ֤ע הָאָדָם֙ מַה־שֶׁיִּֽהְיֶ֔ה וַאֲשֶׁ֤ר יִֽהְיֶה֙ מֵֽאַחֲרָ֔יו מִ֖י יַגִּ֥יד לֹֽו׃
14 (ROH) A blázon množí slová, kým človek nevie, čo bude; a to, čo bude po ňom, kto mu oznámi?
14 (UKJV) "A fool also is full of words: a man cannot tell what shall be; and what shall be after him, who can tell him? "

15 (KAT) Práca unavuje pochabého, ktorý nevie zájsť ani do mesta.
15 (WLC) עֲמַ֥ל הַכְּסִילִ֖ים תְּיַגְּעֶ֑נּוּ אֲשֶׁ֥ר לֹֽא־יָדַ֖ע לָלֶ֥כֶת אֶל־עִֽיר׃
15 (ROH) Práca bláznov ho unavuje, blázna, ktorý nevie ani len odísť do mesta.
15 (UKJV) The labour of the foolish wearies every one of them, because he knows not how to go to the city.

16 (KAT) Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
16 (WLC) אִֽי־לָ֣ךְ אֶ֔רֶץ שֶׁמַּלְכֵּ֖ךְ נָ֑עַר וְשָׂרַ֖יִךְ בַּבֹּ֥קֶר יֹאכֵֽלוּ׃
16 (ROH) Beda tebe zem, ktorej kráľom je dieťa, a ktorej kniežatá hodujú za rána!
16 (UKJV) Woe to you, O land, when your king is a child, and your princes eat in the morning!

17 (KAT) Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý, ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.
17 (WLC) אַשְׁרֵ֣יךְ אֶ֔רֶץ שֶׁמַּלְכֵּ֖ךְ בֶּן־חֹורִ֑ים וְשָׂרַ֙יִךְ֙ בָּעֵ֣ת יֹאכֵ֔לוּ בִּגְבוּרָ֖ה וְלֹ֥א בַשְּׁתִֽי׃
17 (ROH) Blahoslavená si zem, ktorej kráľom je syn rodu šľachetných, a ktorej kniežatá jedia na čas, pre posilnenie a nie pre opilstvo.
17 (UKJV) Blessed are you, O land, when your king is the son of nobles, and your princes eat in due season, for strength, and not for drunkenness!

18 (KAT) Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, pri nečinnosti rúk premoká do domu.
18 (WLC) בַּעֲצַלְתַּ֖יִם יִמַּ֣ךְ הַמְּקָרֶ֑ה וּבְשִׁפְל֥וּת יָדַ֖יִם יִדְלֹ֥ף הַבָּֽיִת׃
18 (ROH) Pre lenivosť klesá krov, a pre opustenie rúk tečie do domu.
18 (UKJV) "By much slothfulness the building decays; and through idleness of the hands the house drops through. "

19 (KAT) Na pobavenie usporadúvajú hostinu, víno rozveseľuje život a peniaze dopomáhajú k všetkému.
19 (WLC) לִשְׂחֹוק֙ עֹשִׂ֣ים לֶ֔חֶם וְיַ֖יִן יְשַׂמַּ֣ח חַיִּ֑ים וְהַכֶּ֖סֶף יַעֲנֶ֥ה אֶת־הַכֹּֽל׃
19 (ROH) Pre veselý smiech stroja hostinu, a víno obveseľuje život, a peniaze dopomáhajú k tomu všetkému.
19 (UKJV) A feast is made for laughter, and wine makes merry: but money answers all things.

20 (KAT) Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
20 (WLC) גַּ֣ם בְּמַדָּֽעֲךָ֗ מֶ֚לֶךְ אַל־תְּקַלֵּ֔ל וּבְחַדְרֵי֙ מִשְׁכָּ֣בְךָ֔ אַל־תְּקַלֵּ֖ל עָשִׁ֑יר כִּ֣י עֹ֤וף הַשָּׁמַ֙יִם֙ יֹולִ֣יךְ אֶת־הַקֹּ֔ול וּבַ֥עַל [הַכְּנָפַיִם כ] (כְּנָפַ֖יִם ק) יַגֵּ֥יד דָּבָֽר׃
20 (ROH) Ani vo svojej mysli nezloreč kráľovi jako ani vo svoje ložnici nezloreč bohatému, lebo nebeský vták odnesie hlas, a okrýdlenec oznámi vec.
20 (UKJV) "Curse not the king, no not in your thought; and curse not the rich in your bedchamber: for a bird of the air shall carry the voice, and that which has wings shall tell the matter. "


Kaz 10, 1-20





Verš 8
Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.
Prís 26:27 - Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne, a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

Verš 16
Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
Iz 3:4 - Chlapcov im dám za kniežatá a samopaš zavládne nad nimi.
Iz 3:12 - Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia!
Oz 13:11 - Dal som ti vo svojom hneve kráľa a vo svojej rozhorčenosti ho odnímem.
Iz 5:11 - Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno!
Am 6:4 - Sedíte na pohovkách zo slonoviny, vyvaľujete sa na lôžkach, jete baránky zo stáda a teľce z prostriedku čriedy.

Verš 20
Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
Ex 22:28 - Sudcov nebudeš znevažovať a kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!

Kaz 10,1 - Prvý verš je dosť nejasný. Najlepšie vy- stihneme zmysel, keď 10,1a spájame ako celok s 9,18b.

Kaz 10,2 - Múdry človek správne užíva svoj rozum. Ale nemúdry hneď sa prezradí svojím počínaním a najmä svojou rečou.

Kaz 10,10 - S tupým náradím robota ľahko nejde.

Kaz 10,15 - Kazateľ zasa používa asi porekadlo, ktorého zmysel je: pochabý človek sa nevyzná ani vo veciach, ktoré sú ináč každému bežné.

Kaz 10,20 - Verš môžeme vysvetliť naším porekadlom: Aj steny majú uši.