Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Kaz 1, 1-18

1 Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme. 2 Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť. 3 Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom? 4 Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky. 5 A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza. 6 Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor. 7 Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly. 8 Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním. 9 Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom. 10 Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami. 11 Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom. 12 Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme 13 a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili. 14 Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre. 15 To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať. 16 Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti, 17 preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre; 18 lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.

Verš 9

Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.

Kaz 3:15 - To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Bôh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.

Verš 2

Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.

Ž 62:9 - Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.

Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.

Verš 3

Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?

Kaz 2:22 - Lebo veď čo má človek zo všetkej svojej trudnej práce a z trápenia svojho srdca, čím sa trudí pod slnkom?!

Kaz 3:9 - Jaký užitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí?

Verš 4

Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.

Ž 104:5 - Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.

Verš 7

Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.

Jób 38:8 - A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?

Ž 104:9 - Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.

Kaz 1,1 - Qohelet alebo Ecclesiastes (gr.): člen zhromaždenia (zhromaždenie – hebr. qahal, gr. ekklesía); znamená toho, kto hovorí – rečníka v zhromaždení (kazateľa), ktorý sa identifikuje s "kráľom nad Jeruzalemom". Ide tu o literárnu fikciu, ktorá za- mieňa autora so Šalamúnom, pretože sa preslávil múdrosťou (1 Kr 5,9–14).

Kaz 1,2 - "Márnosť" – hebrejsky hebel – znamená: vánok, dych, para a vôbec vec, ktorá rýchlo uniká, nemá dlhej stálosti.

Kaz 1,3 - "Pod slnkom – pod nebom", t. j. na tomto svete, v tomto časnom živote.

Kaz 1,4 - "Zem stojí naveky." Keď Sväté písmo hovorí o prírodných javoch, vyslovuje sa o nich neraz básnicky a iba podľa ľudových náhľadov, a nie teraz obvyklým vedeckým spôsobom.

Kaz 1,5 - "Ženie sa späť", podľa hebr. doslovne "túžobne sa hnať, žiadať si voľačo natoľko, že človek až dych tratí" (Jób 7,2). Možno, že v osnove pôvodne bolo "vracia sa" (podľa gr.).

Kaz 1,8 - Vg: Všetky veci unavujú človeka (ak pozoruje kolobeh mnohých prírodných javov).

Kaz 1,14 - Honba za vetrom: zhon za takou vecou, ktorú nemožno ani dohoniť, ani pevne uchytiť.

Kaz 1,16 - "Vzrástol som", podľa hebr. "rozmnožil som" (múdrosť svoju).