výhody registrácie

Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(LS - Francúzsky - Louis Segond)

Kaz 1, 1-18

1 (LS) Paroles de l'Ecclésiaste, fils de David, roi de Jérusalem.
1 (ROH) Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.

2 (LS) Vanité des vanités, dit l'Ecclésiaste, vanité des vanités, tout est vanité.
2 (ROH) Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.

3 (LS) Quel avantage revient-il à l'homme de toute la peine qu'il se donne sous le soleil?
3 (ROH) Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?

4 (LS) Une génération s'en va, une autre vient, et la terre subsiste toujours.
4 (ROH) Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.

5 (LS) Le soleil se lève, le soleil se couche; il soupire après le lieu d'où il se lève de nouveau.
5 (ROH) A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.

6 (LS) Le vent se dirige vers le midi, tourne vers le nord; puis il tourne encore, et reprend les mêmes circuits.
6 (ROH) Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.

7 (LS) Tous les fleuves vont à la mer, et la mer n'est point remplie; ils continuent à aller vers le lieu où ils se dirigent.
7 (ROH) Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.

8 (LS) Toutes choses sont en travail au delà de ce qu'on peut dire; l'oeil ne se rassasie pas de voir, et l'oreille ne se lasse pas d'entendre.
8 (ROH) Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.

9 (LS) Ce qui a été, c'est ce qui sera, et ce qui s'est fait, c'est ce qui se fera, il n'y a rien de nouveau sous le soleil.
9 (ROH) Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.

10 (LS) S'il est une chose dont on dise: Vois ceci, c'est nouveau! cette chose existait déjà dans les siècles qui nous ont précédés.
10 (ROH) Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.

11 (LS) On ne se souvient pas de ce qui est ancien; et ce qui arrivera dans la suite ne laissera pas de souvenir chez ceux qui vivront plus tard.
11 (ROH) Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.

12 (LS) Moi, l'Ecclésiaste, j'ai été roi d'Israël à Jérusalem.
12 (ROH) Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme

13 (LS) J'ai appliqué mon coeur à rechercher et à sonder par la sagesse tout ce qui se fait sous les cieux: c'est là une occupation pénible, à laquelle Dieu soumet les fils de l'homme.
13 (ROH) a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.

14 (LS) J'ai vu tout ce qui se fait sous le soleil; et voici, tout est vanité et poursuite du vent.
14 (ROH) Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.

15 (LS) Ce qui est courbé ne peut se redresser, et ce qui manque ne peut être compté.
15 (ROH) To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.

16 (LS) J'ai dit en mon coeur: Voici, j'ai grandi et surpassé en sagesse tous ceux qui ont dominé avant moi sur Jérusalem, et mon coeur a vu beaucoup de sagesse et de science.
16 (ROH) Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,

17 (LS) J'ai appliqué mon coeur à connaître la sagesse, et à connaître la sottise et la folie; j'ai compris que cela aussi c'est la poursuite du vent.
17 (ROH) preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;

18 (LS) Car avec beaucoup de sagesse on a beaucoup de chagrin, et celui qui augmente sa science augmente sa douleur.
18 (ROH) lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.


Kaz 1, 1-18





Verš 9
Ce qui a été, c'est ce qui sera, et ce qui s'est fait, c'est ce qui se fera, il n'y a rien de nouveau sous le soleil.
Kaz 3:15 - Ce qui est a déjà été, et ce qui sera a déjà été, et Dieu ramène ce qui est passé.

Verš 2
Vanité des vanités, dit l'Ecclésiaste, vanité des vanités, tout est vanité.
Ž 62:9 - Oui, vanité, les fils de l'homme! Mensonge, les fils de l'homme! Dans une balance ils monteraient Tous ensemble, plus légers qu'un souffle.
Ž 144:4 - L'homme est semblable à un souffle, Ses jours sont comme l'ombre qui passe.

Verš 3
Quel avantage revient-il à l'homme de toute la peine qu'il se donne sous le soleil?
Kaz 2:22 - Que revient-il, en effet, à l'homme de tout son travail et de la préoccupation de son coeur, objet de ses fatigues sous le soleil?
Kaz 3:9 - Quel avantage celui qui travaille retire-t-il de sa peine?

Verš 4
Une génération s'en va, une autre vient, et la terre subsiste toujours.
Ž 104:5 - Il a établi la terre sur ses fondements, Elle ne sera jamais ébranlée.

Verš 7
Tous les fleuves vont à la mer, et la mer n'est point remplie; ils continuent à aller vers le lieu où ils se dirigent.
Jób 38:8 - Qui a fermé la mer avec des portes, Quand elle s'élança du sein maternel;
Ž 104:9 - Tu as posé une limite que les eaux ne doivent point franchir, Afin qu'elles ne reviennent plus couvrir la terre.

Kaz 1,1 - Qohelet alebo Ecclesiastes (gr.): člen zhromaždenia (zhromaždenie – hebr. qahal, gr. ekklesía); znamená toho, kto hovorí – rečníka v zhromaždení (kazateľa), ktorý sa identifikuje s "kráľom nad Jeruzalemom". Ide tu o literárnu fikciu, ktorá za- mieňa autora so Šalamúnom, pretože sa preslávil múdrosťou (1 Kr 5,9–14).

Kaz 1,2 - "Márnosť" – hebrejsky hebel – znamená: vánok, dych, para a vôbec vec, ktorá rýchlo uniká, nemá dlhej stálosti.

Kaz 1,3 - "Pod slnkom – pod nebom", t. j. na tomto svete, v tomto časnom živote.

Kaz 1,4 - "Zem stojí naveky." Keď Sväté písmo hovorí o prírodných javoch, vyslovuje sa o nich neraz básnicky a iba podľa ľudových náhľadov, a nie teraz obvyklým vedeckým spôsobom.

Kaz 1,5 - "Ženie sa späť", podľa hebr. doslovne "túžobne sa hnať, žiadať si voľačo natoľko, že človek až dych tratí" (Jób 7,2). Možno, že v osnove pôvodne bolo "vracia sa" (podľa gr.).

Kaz 1,8 - Vg: Všetky veci unavujú človeka (ak pozoruje kolobeh mnohých prírodných javov).

Kaz 1,14 - Honba za vetrom: zhon za takou vecou, ktorú nemožno ani dohoniť, ani pevne uchytiť.

Kaz 1,16 - "Vzrástol som", podľa hebr. "rozmnožil som" (múdrosť svoju).