Kazateľ

1 (EKU) Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
1 (ROH) Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.

2 (EKU) Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.
2 (ROH) Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.

3 (EKU) Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?
3 (ROH) Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?

4 (EKU) Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva.
4 (ROH) Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.

5 (EKU) Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.
5 (ROH) A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.

6 (EKU) Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.
6 (ROH) Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.

7 (EKU) Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.
7 (ROH) Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.

8 (EKU) Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.
8 (ROH) Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.

9 (EKU) Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.
9 (ROH) Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.

10 (EKU) Ak by aj niekto o niečom povedal: Pozri, toto je nové! — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.
10 (ROH) Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.

11 (EKU) Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.
11 (ROH) Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.

12 (EKU) Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.
12 (ROH) Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme

13 (EKU) Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko, čo sa robí pod nebom: zlú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.
13 (ROH) a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.

14 (EKU) Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom.
14 (ROH) Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.

15 (EKU) To, čo je krivé, nemožno narovnať, a s tým, čo chýba, nemožno počítať.
15 (ROH) To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.

16 (EKU) Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania.
16 (ROH) Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,

17 (EKU) Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.
17 (ROH) preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;

18 (EKU) Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.
18 (ROH) lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.