Príslovia

1 (ECAV) Syn môj, pozoruj moju múdrosť, nakloň si ucho k mojej rozumnosti,
1 (ROH) Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,

2 (ECAV) aby si si uchránil rozvahu a tvoje pery aby zachovali poznanie.
2 (ROH) aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.

3 (ECAV) Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej,
3 (ROH) Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.

4 (ECAV) nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč.
4 (ROH) Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.

5 (ECAV) Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia;
5 (ROH) Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.

6 (ECAV) aby si nezbadal chodník života, klátivé sú jej dráhy - a ty o tom nevieš.
6 (ROH) Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.

7 (ECAV) Poslúchajte ma teda, synovia moji, a neustupujte od rečí mojich úst.
7 (ROH) Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.

8 (ECAV) Oddiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu,
8 (ROH) Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,

9 (ECAV) aby si svoju česť nedal iným a svoje roky ukrutníkovi,
9 (ROH) aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;

10 (ECAV) aby sa cudzí nenasycovali tvojou silou, a čo máš ťažko získané, aby nešlo do domu cudzinca.
10 (ROH) aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.

11 (ECAV) Inak by si musel na konci stenať, keď ti bude hynúť telo a mäso,
11 (ROH) A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso

12 (ECAV) a musel by si povedať: Nenávidel som napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním,
12 (ROH) a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!

13 (ECAV) neposlúchal som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som ucho k učiteľom!
13 (ROH) A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.

14 (ECAV) Skoro by som bol upadol do najhoršieho nešťastia uprostred zhromaždenia a zboru.
14 (ROH) Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.

15 (ECAV) Pi vodu z vlastnej cisterny, vyvierajúcu vodu zo svojej studne.
15 (ROH) Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.

16 (ECAV) Majú sa tvoje pramene rozlievať na ulicu a tvoje vodné toky na námestia?
16 (ROH) Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?

17 (ECAV) Nech patria iba tebe samému, a nie cudzím spolu s tebou!
17 (ROH) Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.

18 (ECAV) Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti.
18 (ROH) Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.

19 (ECAV) Je ako ľúbezná laň a spanilá srnka; jej prsia nech ťa občerstvujú v každý čas, jej láska nech ťa opája ustavične.
19 (ROH) Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.

20 (ECAV) Syn môj, prečo sa máš opájať inou a objímať ňadrá cudzej ženy?
20 (ROH) A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?

21 (ECAV) Lebo cesty človeka sú pred zrakom Hospodinovým, na všetky jeho kroky dozerá.
21 (ROH) Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.

22 (ECAV) Vlastné neprávosti lapia bezbožného, zachytí sa v povrazoch svojich hriechov.
22 (ROH) Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.

23 (ECAV) Zomrie, lebo sa nedal napomenúť, zablúdi pre svoje veľké bláznovstvo.
23 (ROH) On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.