Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 26, 1-28

1 Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za žatvy, tak nepristane pochábľovi česť. 2 Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam, a lastovička, ktorá letí hocikam, je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho). 3 Bič na koňa, uzda na osla a korbáč na chrbát pochábľov. 4 Neodpovedaj pochábľovi podľa jeho bláznovstva, aby si sa mu nestal aj ty podobným. 5 Odpovedz pochábľovi podľa jeho bláznovstva, aby sa nezdal múdrym sebe samému. 6 Nohy si odtína (a) zakusuje nešťastie, kto posiela odkazy po pochábľovi. 7 (Ako sú) nanič stehná chromému, priam tak je porekadlo v ústach pochábľov. 8 (Človeku, ktorý by) priväzoval kameň do praku, (podobá sa ten), kto preukazuje česť bláznovi. 9 Ako tŕň, čo sa opitému zadrel do ruky, je porekadlo v ústach pochábľov. 10 Strelcovi, (ktorý) raní všetkých vôkolidúcich, (podobá sa ten), kto pochábľa a opitého najíma. 11 (Ako) pes, ktorý sa vracia k tomu, čo vydávil, je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo. 12 (Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému, (nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje než on. 13 Leňoch hovorí: „Strašný lev je na ceste, na uliciach je lev.“ 14 (Ako) sa dvere krútia na čapoch, (priam tak sa krúti) na svojej posteli lenivec. 15 Ak leňoch strčí ruku do misy, ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojim ústam späť. 16 Leňochovi sa vidí, že je múdrejší ako sedem (iných, ktorí vedia) odpovedať rozumne. 17 Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka. 18 (Ako ten, kto) vrhá zo samopaše šípy, oštepy a smrť, 19 je človek, (ktorý) klame svojho blížneho a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“ 20 (Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň a kde niet klebetníka, tíchne svár. 21 Kozub je na uhlie a drevo na oheň a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry. 22 Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samo dno žalúdka. 23 Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe sú pery horúce a (pritom) srdce zlé. 24 Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť, lež na mysli mu tanie klam. 25 Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným, lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností. 26 I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou, v rade vyjde jeho zloba najavo. 27 Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne, a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého. 28 Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil, a lichotivé ústa pripravujú pád.

Verš 3

Bič na koňa, uzda na osla a korbáč na chrbát pochábľov.

Ž 32:9 - Nebuďte ako žrebce či mulice, ktoré nemajú rozum. Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo, nepodídu k tebe.

Prís 10:13 - Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však (dolieha na) chrbát (človeka), čo rozum potratil.

Verš 11

(Ako) pes, ktorý sa vracia k tomu, čo vydávil, je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo.

2Pt 2:22 - Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie: „Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil, a umyté prasa váľa sa v blate zasa.“

Verš 12

(Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému, (nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje než on.

Prís 29:20 - (Ak) vidíš muža, ktorý sa prenáhľuje vo svojom konaní, (nuž vedz, že) pochábeľ (má viac) nádeje než on.

Verš 13

Leňoch hovorí: „Strašný lev je na ceste, na uliciach je lev.“

Prís 22:13 - Leňoch hovorí: „Vonku je lev, mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici.“

Verš 15

Ak leňoch strčí ruku do misy, ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojim ústam späť.

Prís 19:24 - Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť).

Verš 20

(Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň a kde niet klebetníka, tíchne svár.

Prís 22:10 - Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním), rozopra a hanba prestanú.

Verš 21

Kozub je na uhlie a drevo na oheň a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.

Prís 15:18 - Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí.

Prís 29:22 - Hnevlivý človek nieti roztržku a prchký chlap (sa podopúšťa) veľa priestupkov.

Verš 22

Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samo dno žalúdka.

Prís 18:8 - Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samé dno žalúdka.

Verš 27

Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne, a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

Ž 7:15 - Hľa, hriešnik počal neprávosť, ťarchavý je zlobou a plodí zločin.

Ž 9:15 - aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne a plesal, že si mi pomohol.

Ž 10:2 - Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Ž 57:6 - Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Kaz 10:8 - Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.

Pris 26,4-5 - Naoko si tie dva verše protirečia. Lenže prvý raz sa odporúča nehovoriť s pochábľom tak hlúpo, ako hovorí on, aby sa mu nezdalo, že je to súhlas s jeho pochabými rečami, a druhý raz sa radí odpovedať mu tak, aby poznal svoju hlúposť, aby pádna odpoveď ho usvedčila z jeho pochabosti.

Pris 26,11 - Porov. 2 Pt 2,22.

Pris 26,22 - Porov. 18,8.