výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 25, 1-28

1 (KAT) Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.
1 (ROH) Aj toto sú príslovia Šalamúnove, ktoré sobrali mužovia Ezechiáša, judského kráľa.
1 (B21) Zde jsou další Šalomounova přísloví, shromážděná na dvoře judského krále Ezechiáše:
1 (BKR) Jaké i tato jsou přísloví Šalomounova, kteráž shromáždili muži Ezechiáše, krále Judského:

2 (KAT) (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
2 (ROH) Slávou Božou je ukryť vec, a slávou kráľov je vyzkúmať vec.
2 (B21) Slávou Boží je věc tajit, slávou králů je věc prozkoumat.
2 (BKR) Sláva Boží jest skrývati věc, ale sláva králů zpytovati věc.

3 (KAT) Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné.
3 (ROH) Nebesia čo do výšky a zem čo do hĺbky a srdce kráľov sú nevyzpytateľné.
3 (B21) Jak výšku nebe a hlubiny země, tak srdce králů nelze vystihnout.
3 (BKR) Vysokosti nebes, a hlubokosti země, a srdce králů není žádného vystižení.

4 (KAT) Odstráň trosku zo striebra a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.
4 (ROH) Odstrániť trosky zo striebra, a vyjde čistá nádoba slievačovi;
4 (B21) Když se od stříbra odloučí struska, zlatníkovi se ukáže ryzí kov.
4 (BKR) Jako když bys odjal trůsku od stříbra, ukáže se slevači nádoba čistá:

5 (KAT) Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
5 (ROH) odstrániť bezbožníka pred kráľom, a jeho trón bude stáť pevne v spravedlivosti.
5 (B21) Když od krále odloučí darebáka, spravedlností se zpevní jeho trůn.
5 (BKR) Tak když odejmeš bezbožného od oblíčeje králova, tedy utvrzen bude v spravedlnosti trůn jeho.

6 (KAT) Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.
6 (ROH) Nerob sa slávnym pred kráľom a nestoj na mieste veľkých.
6 (B21) Před králem se nedělej důležitým, mezi významné lidi nestav se.
6 (BKR) Nestavěj se za znamenitého před králem, a na místě velikých nestůj.

7 (KAT) Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
7 (ROH) Lebo je lepšie, aby ti povedali: Vystúp sem, než aby ťa ponížili pred kniežaťom, ktoré videly tvoje oči.
7 (B21) Je lepší být vyzván: "Pojď výše," než být před urozenými ponížen. I když něco spatříš na vlastní oči,
7 (BKR) Nebo lépe jest, aťby řečeno bylo: Vstup sem, nežli abys snížen byl před knížetem; což vídávají oči tvé.

8 (KAT) Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
8 (ROH) Nepúšťaj sa náhle do sporu, aby si napokon neprišiel do úzkosti, čo robiť, keďby ťa zahanbil tvoj blížny.
8 (B21) nepouštěj se pro to rychle do sporu. Co by sis mohl nakonec počít, kdyby tě tvůj bližní k hanbě přivedl?
8 (BKR) Nevcházej v svár kvapně, tak abys naposledy něčeho se nedopustil, kdyby tě zahanbil bližní tvůj.

9 (KAT) Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného,
9 (ROH) Pokonaj svoju pravotu so svojím blížnym a tajomstvo druhého človeka nevyjav,
9 (B21) Spor se svým bližním když vyřizuješ, neodhaluj cizí tajemství.
9 (BKR) Srovnej při svou s bližním svým, a tajné věci jiného nevyjevuj,

10 (KAT) aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal.
10 (ROH) aby ťa nepotupil ten, kto by to počul, a tvoja zlá povesť by sa nevrátila.
10 (B21) Ten, kdo to uslyší, potom potupí tě, tvá špatná pověst tě už nepustí!
10 (BKR) Aťby lehkosti neučinil ten, kdož by to slyšel, až by i zlá pověst tvá nemohla jíti nazpět.

11 (KAT) (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.
11 (ROH) Zlaté jablká v strieborných pletienkoch dobré slovo, povedané v svoj čas.
11 (B21) Zlatá jablka na stříbrných mísách jsou slova řečená v pravý čas.
11 (BKR) Jablka zlatá s řezbami stříbrnými jest slovo propověděné případně.

12 (KAT) (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.
12 (ROH) Zlatou náušnicou a ozdobou z rýdzeho zlata je múdry kárateľ na ucho, ktoré čuje.
12 (B21) Zlatá náušnice, klenot z ryzího kovu je moudrá výtka pro vnímavý sluch.
12 (BKR) Náušnice zlatá a ozdoba z ryzího zlata jest trestatel moudrý u toho, jenž poslouchá.

13 (KAT) Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
13 (ROH) Jako chlad snehu v deň žatvy je verný posol tým, ktorí ho posielajú, a občerstvuje dušu svojich pánov.
13 (B21) Chladivým sněhem uprostřed léta je věrný posel těm, kdo jej vyslali; duši svých pánů jistě občerství!
13 (BKR) Jako studenost sněžná v čas žně, tak jest posel věrný těm, kteříž jej posílají; nebo duši pánů svých očerstvuje.

14 (KAT) Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.
14 (ROH) Vystupujúce pary oblačné a vietor bez dažďa, taký je človek, ktorý sa chváli lživým darom.
14 (B21) Oblaka, vítr - a žádný déšť! Chvástavé sliby - samé chyby!
14 (BKR) Jako oblakové a vítr bez deště, tak člověk, kterýž se chlubí darem lživým.

15 (KAT) Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
15 (ROH) Trpezlivosťou býva nahovorené knieža, a mäkký jazyk láme kosti.
15 (B21) Trpělivostí si i vůdce nakloníš; jemný jazyk i kosti rozdrtí.
15 (BKR) Snášelivostí nakloněn bývá vývoda, a jazyk měkký láme kosti.

16 (KAT) Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.
16 (ROH) Našiel si med; jedz toľko, čo ti je dosť, aby si sa ho nepresýtil a vyvrátil by si ho.
16 (B21) Najdeš-li med, jez ho s mírou; jinak se přesytíš a zvrátíš jej.
16 (BKR) Nalezneš-li med, jez, pokudž by dosti bylo tobě, abys snad nasycen jsa jím, nevyvrátil ho.

17 (KAT) Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.
17 (ROH) Zdržuj svoju nohu od domu svojho blížneho, aby sa ťa nenasýtil a vzal by ťa v nenávisť.
17 (B21) Navštěvuj svého přítele jen vzácně, jinak se přesytí a znenávidí tě.
17 (BKR) Zdržuj nohu svou od domu bližního svého, aby syt jsa tebe, neměl tě v nenávisti.

18 (KAT) Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
18 (ROH) Kyjak, meč a ostrá strela, taký je človek, ktorý hovorí proti svojmu blížnemu, falošný svedok.
18 (B21) Kdo proti bližnímu křivě svědčí, je jako kyj, jak meč, jak ostrý šíp.
18 (BKR) Kladivo a meč a střela ostrá jest každý, kdož mluví falešné svědectví proti bližnímu svému.

19 (KAT) Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.
19 (ROH) Vylomený zub a vytknutá noha nádej v neverného v deň úzkosti.
19 (B21) Jak vyražený zub, jak vykloubená noha je důvěra ve zrádce v těžký den.
19 (BKR) Zub vylomený a noha vytknutá jest doufání v převráceném v den úzkosti.

20 (KAT) Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
20 (ROH) Ten, kto vyzlieka odev za studeného dňa; ten, kto leje ocot na sanitru, a ten, kto spieva pesničky smutnému srdcu, sú jedno.
20 (B21) Obírat o šaty v chladný den, nalévat ocet do rány - totéž je truchlivému zpívat písničky.
20 (BKR) Jako ten, kdož svláčí oděv v čas zimy, a ocet lije k sanitru, tak kdož zpívá písničky srdci smutnému.

21 (KAT) Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
21 (ROH) Ak je lačný ten, kto ťa nenávidí, nakŕm ho chlebom; ak je smädný, napoj ho vodou,
21 (B21) Hladoví-li tvůj nepřítel, dej mu jíst, a pokud žízní, dej mu pít.
21 (BKR) Jestliže by lačněl ten, jenž tě nenávidí, nakrm jej chlebem, a žíznil-li by, napoj jej vodou.

22 (KAT) lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.
22 (ROH) lebo tak shrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu, a Hospodin ti odplatí.
22 (B21) Na hlavu shrneš mu tím žhavé uhlí, sám Hospodin ti odplatí.
22 (BKR) Nebo uhlí řeřavé shromáždíš na hlavu jeho, a Hospodin odplatí tobě.

23 (KAT) Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.
23 (ROH) Severný vietor plodí dážď a hnevlivú tvár jazyk, ktorý tajne škodí.
23 (B21) Severní vítr s sebou nese liják, tajné řeči pak zlobné pohledy.
23 (BKR) Vítr půlnoční zplozuje déšť, a tvář hněvivá jazyk tajně utrhající.

24 (KAT) Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
24 (ROH) Lepšie je bývať voľakde v kúte na streche ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.
24 (B21) Lepší je stěhovat se do kouta na střechu než s hašteřivou ženou sdílet dům.
24 (BKR) Lépe jest bydliti v koutě na střeše,nežli s ženou svárlivou v domě společném.

25 (KAT) Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.
25 (ROH) Studená voda čerstvá na vypráhlu dušu a dobrá zvesť z ďalekej zeme.
25 (B21) Chladivá voda pro hrdlo vyprahlé je dobrá novina ze země daleké.
25 (BKR) Voda studená duši ustalé jest novina dobrá z země daleké.

26 (KAT) Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.
26 (ROH) Pošliapaný prameň a zkazený zdroj, to je spravedlivý, ktorý sa kláti pred bezbožným.
26 (B21) Zakalený je pramen, studna zkažená, když spravedlivý před ničemou kolísá.
26 (BKR) Studnice nohami zakalená a pramen zkažený jest spravedlivý z místa svého před bezbožným vystrčený.

27 (KAT) Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!
27 (ROH) Jesť mnoho medu nie je dobre, tak vyhľadávať vlastnú slávu nie je slávou.
27 (B21) Jíst mnoho medu nemusí být dobré, usilovat o slávu může být neslavné.
27 (BKR) Jísti mnoho medu není dobře; tak zpytování slávy jejich není slavné.

28 (KAT) (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
28 (ROH) Preborené mesto, bez múru, je muž, ktorý neovláda svojho ducha.
28 (B21) Bezbranné město, zborcená hradba je ten, kdo sám sebe nezvládá.
28 (BKR) Město rozbořené beze zdi jest muž, kterýž nemá moci nad duchem svým.


Prís 25, 1-28





Verš 2
(Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
Rim 11:33 - Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Verš 5
Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
Prís 20:8 - Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
Prís 20:28 - Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.

Verš 7
Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
Lk 14:7 - Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:

Verš 8
Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
Prís 18:17 - Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor, kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.

Verš 13
Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
Prís 13:17 - Neverný posol uvrhuje v nešťastie, lež verný posol (je ako) liek.

Verš 15
Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
Prís 15:1 - Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
Prís 16:14 - Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.

Verš 18
Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
Ž 11:2 - Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
Ž 57:4 - On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.
Ž 59:7 - Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.
Ž 120:4 - Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia.
Prís 12:18 - Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

Verš 20
Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
Rim 12:15 - Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!

Verš 21
Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
Rim 12:20 - Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.
Ex 23:4 - Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť!

Verš 24
Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:9 - Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:19 - Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.

Verš 28
(Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
Prís 16:32 - Lepšie je byť trpezlivý ako silák, (lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.

Pris 25,1 - Redaktori tejto zbierky Šalamúnskych prísloví ich vypísali z iných zbierok, ktoré boli známe. Ezechiáš, preslávený tým, že dvíhal náboženský život, odstraňoval z neho neporiadky, vydal príkaz svojim pomocníkom, aby zozbierali Šalamúnske porekadlá, roztratené v rozmanitých menších zvitkoch, a aby ich napísali na spoločný väčší zvitok.

Pris 25,7 - Porov. Lk 14,8–11.

Pris 25,10 - Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Láska a priateľstvo činia človeka slobodným;zachovávaj si ich, abys’ nebol naprotiveň."

Pris 25,20 - Polverš 20a nie je v LXX. Kritika v ňom vidí glosu, alebo sa žiada k nemu na doplnok ďalší polverš, aby vznikla štvorveršová sloha. – Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Ako škodí rúchu moľ a drevu črviak,takto škodí smútok srdcu ľudskému."

Pris 25,22 - Porov. 1 Sam 24,13–14.

Pris 25,27 - Nezrozumiteľný hebrejský text v druhom polverši je doplnený podľa LXX.