výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 25, 1-28

1 (KAT) Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.
1 (WLC) גַּם־אֵ֭לֶּה מִשְׁלֵ֣י שְׁלֹמֹ֑ה אֲשֶׁ֥ר הֶ֝עְתִּ֗יקוּ אַנְשֵׁ֤י ׀ חִזְקִיָּ֬ה מֶֽלֶךְ־יְהוּדָֽה׃
1 (RIV) Ecco altri proverbi di Salomone, raccolti dalla gente di Ezechia, re di Giuda.

2 (KAT) (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
2 (WLC) כְּבֹ֣ד אֱ֭לֹהִים הַסְתֵּ֣ר דָּבָ֑ר וּכְבֹ֥ד מְ֝לָכִ֗ים חֲקֹ֣ר דָּבָֽר׃
2 (RIV) E’ gloria di Dio nascondere le cose; ma la gloria dei re sta nell’investigarle.

3 (KAT) Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné.
3 (WLC) שָׁמַ֣יִם לָ֭רוּם וָאָ֣רֶץ לָעֹ֑מֶק וְלֵ֥ב מְ֝לָכִ֗ים אֵ֣ין חֵֽקֶר׃
3 (RIV) L’altezza del cielo, la profondità della terra e il cuore dei re non si possono investigare.

4 (KAT) Odstráň trosku zo striebra a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.
4 (WLC) הָגֹ֣ו סִיגִ֣ים מִכָּ֑סֶף וַיֵּצֵ֖א לַצֹּרֵ֣ף כֶּֽלִי׃
4 (RIV) Togli dall’argento le scorie, e ne uscirà un vaso per l’artefice;

5 (KAT) Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
5 (WLC) הָגֹ֣ו רָ֭שָׁע לִפְנֵי־מֶ֑לֶךְ וְיִכֹּ֖ון בַּצֶּ֣דֶק כִּסְאֹֽו׃
5 (RIV) togli l’empio dalla presenza del re, e il suo trono sarà reso stabile dalla giustizia.

6 (KAT) Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.
6 (WLC) אַל־תִּתְהַדַּ֥ר לִפְנֵי־מֶ֑לֶךְ וּבִמְקֹ֥ום גְּ֝דֹלִ֗ים אַֽל־תַּעֲמֹֽד׃
6 (RIV) Non fare il vanaglorioso in presenza del re, e non ti porre nel luogo dei grandi;

7 (KAT) Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
7 (WLC) כִּ֤י טֹ֥וב אֲמָר־לְךָ֗ עֲ‍ֽלֵ֫ה הֵ֥נָּה מֵֽ֭הַשְׁפִּ֣ילְךָ לִפְנֵ֣י נָדִ֑יב אֲשֶׁ֖ר רָא֣וּ עֵינֶֽיךָ׃
7 (RIV) poiché è meglio ti sia detto: "Sali qui", anziché essere abbassato davanti al principe che gli occhi tuoi hanno veduto.

8 (KAT) Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
8 (WLC) אַל־תֵּצֵ֥א לָרִ֗ב מַ֫הֵ֥ר פֶּ֣ן מַה־תַּ֭עֲשֶׂה בְּאַחֲרִיתָ֑הּ בְּהַכְלִ֖ים אֹתְךָ֣ רֵעֶֽךָ׃
8 (RIV) Non t’affrettare a intentar processi, che alla fine tu non sappia che fare, quando il tuo prossimo t’avrà svergognato.

9 (KAT) Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného,
9 (WLC) רִֽ֭יבְךָ רִ֣יב אֶת־רֵעֶ֑ךָ וְסֹ֖וד אַחֵ֣ר אַל־תְּגָֽל׃
9 (RIV) Difendi la tua causa contro il tuo prossimo, ma non rivelare il segreto d’un altro,

10 (KAT) aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal.
10 (WLC) פֶּֽן־יְחַסֶּדְךָ֥ שֹׁמֵ֑עַ וְ֝דִבָּתְךָ֗ לֹ֣א תָשֽׁוּב׃
10 (RIV) onde chi t’ode non t’abbia a vituperare, e la tua infamia non si cancelli più.

11 (KAT) (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.
11 (WLC) תַּפּוּחֵ֣י זָ֭הָב בְּמַשְׂכִּיֹּ֥ות כָּ֑סֶף דָּ֝בָ֗ר דָּבֻ֥ר עַל־אָפְנָֽיו׃
11 (RIV) Le parole dette a tempo son come pomi d’oro in vasi d’argento cesellato.

12 (KAT) (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.
12 (WLC) נֶ֣זֶם זָ֭הָב וַחֲלִי־כָ֑תֶם מֹוכִ֥יחַ חָ֝כָ֗ם עַל־אֹ֥זֶן שֹׁמָֽעַת׃
12 (RIV) Per un orecchio docile, chi riprende con saviezza è un anello d’oro, un ornamento d’oro fino.

13 (KAT) Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
13 (WLC) כְּצִנַּת־שֶׁ֨לֶג ׀ בְּיֹ֬ום קָצִ֗יר צִ֣יר נֶ֭אֱמָן לְשֹׁלְחָ֑יו וְנֶ֖פֶשׁ אֲדֹנָ֣יו יָשִֽׁיב׃ פ
13 (RIV) Il messaggero fedele, per quelli che lo mandano, è come il fresco della neve al tempo della mèsse; esso ristora l’anima del suo padrone.

14 (KAT) Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.
14 (WLC) נְשִׂיאִ֣ים וְ֭רוּחַ וְגֶ֣שֶׁם אָ֑יִן אִ֥ישׁ מִ֝תְהַלֵּ֗ל בְּמַתַּת־שָֽׁקֶר׃
14 (RIV) Nuvole e vento, ma punta pioggia; ecco l’uomo che si vanta falsamente della sua liberalità.

15 (KAT) Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
15 (WLC) בְּאֹ֣רֶךְ אַ֭פַּיִם יְפֻתֶּ֣ה קָצִ֑ין וְלָשֹׁ֥ון רַ֝כָּ֗ה תִּשְׁבָּר־גָּֽרֶם׃
15 (RIV) Con la pazienza si piega un principe, e la lingua dolce spezza dell’ossa.

16 (KAT) Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.
16 (WLC) דְּבַ֣שׁ מָ֭צָאתָ אֱכֹ֣ל דַּיֶּ֑ךָּ פֶּן־תִּ֝שְׂבָּעֶ֗נּוּ וַהֲקֵֽאתֹֽו׃
16 (RIV) Se trovi del miele, mangiane quanto ti basta; che, satollandotene, tu non abbia poi a vomitarlo.

17 (KAT) Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.
17 (WLC) הֹקַ֣ר רַ֭גְלְךָ מִבֵּ֣ית רֵעֶ֑ךָ פֶּן־יִ֝שְׂבָּעֲךָ֗ וּשְׂנֵאֶֽךָ׃
17 (RIV) Metti di rado il piede in casa del prossimo, ond’egli, stufandosi di te, non abbia ad odiarti.

18 (KAT) Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
18 (WLC) מֵפִ֣יץ וְ֭חֶרֶב וְחֵ֣ץ שָׁנ֑וּן אִ֥ישׁ עֹנֶ֥ה בְ֝רֵעֵ֗הוּ עֵ֣ד שָֽׁקֶר׃
18 (RIV) L’uomo che attesta il falso contro il suo prossimo, è un martello, una spada, una freccia acuta.

19 (KAT) Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.
19 (WLC) שֵׁ֣ן רֹ֭עָה וְרֶ֣גֶל מוּעָ֑דֶת מִבְטָ֥ח בֹּ֝וגֵ֗ד בְּיֹ֣ום צָרָֽה׃
19 (RIV) La fiducia in un perfido, nel dì della distretta, è un dente rotto, un piede slogato.

20 (KAT) Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
20 (WLC) מַ֥עֲדֶה בֶּ֨גֶד ׀ בְּיֹ֣ום קָ֭רָה חֹ֣מֶץ עַל־נָ֑תֶר וְשָׁ֥ר בַּ֝שִּׁרִ֗ים עַ֣ל לֶב־רָֽע׃ פ
20 (RIV) Cantar delle canzoni a un cuor dolente è come togliersi l’abito in giorno di freddo, e mettere aceto sul nitro.

21 (KAT) Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
21 (WLC) אִם־רָעֵ֣ב נַאֲךָ הַאֲכִלֵ֣הוּ לָ֑חֶם וְאִם־צָ֝מֵ֗א הַשְׁקֵ֥הוּ מָֽיִם׃
21 (RIV) Se il tuo nemico ha fame, dagli del pane da mangiare: se ha sete, dagli dell’acqua da bere;

22 (KAT) lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.
22 (WLC) כִּ֤י גֶֽחָלִ֗ים אַ֭תָּה חֹתֶ֣ה עַל־רֹאשֹׁ֑ו וַֽ֝יהוָ֗ה יְשַׁלֶּם־לָֽךְ׃
22 (RIV) ché, così, raunerai dei carboni accesi sul suo capo, e l’Eterno ti ricompenserà.

23 (KAT) Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.
23 (WLC) ר֣וּחַ צָ֭פֹון תְּחֹ֣ולֵֽל גָּ֑שֶׁם וּפָנִ֥ים נִ֝זְעָמִ֗ים לְשֹׁ֣ון סָֽתֶר׃
23 (RIV) Il vento del nord porta la pioggia, e la lingua che sparla di nascosto fa oscurare il viso.

24 (KAT) Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
24 (WLC) טֹ֗וב שֶׁ֥בֶת עַל־פִּנַּת־גָּ֑ג מֵאֵ֥שֶׁת [מִדֹונִים כ] (מִ֝דְיָנִ֗ים ק) וּבֵ֥ית חָֽבֶר׃
24 (RIV) Meglio abitare sul canto d’un tetto, che in una gran casa con una moglie rissosa.

25 (KAT) Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.
25 (WLC) מַ֣יִם קָ֭רִים עַל־נֶ֣פֶשׁ עֲיֵפָ֑ה וּשְׁמוּעָ֥ה טֹ֝ובָ֗ה מֵאֶ֥רֶץ מֶרְחָֽק׃
25 (RIV) Una buona notizia da paese lontano è come acqua fresca a persona stanca ed assetata.

26 (KAT) Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.
26 (WLC) מַעְיָ֣ן נִ֭רְפָּשׂ וּמָקֹ֣ור מָשְׁחָ֑ת צַ֝דִּ֗יק מָ֣ט לִפְנֵֽי־רָשָֽׁע׃
26 (RIV) Il giusto che vacilla davanti all’empio, è come una fontana torbida e una sorgente inquinata.

27 (KAT) Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!
27 (WLC) אָ֘כֹ֤ל דְּבַ֣שׁ הַרְבֹּ֣ות לֹא־טֹ֑וב וְחֵ֖קֶר כְּבֹדָ֣ם כָּבֹֽוד׃
27 (RIV) Mangiar troppo miele non è bene ma scrutare cose difficili è un onore.

28 (KAT) (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
28 (WLC) עִ֣יר פְּ֭רוּצָה אֵ֣ין חֹומָ֑ה אִ֝֗ישׁ אֲשֶׁ֤ר אֵ֖ין מַעְצָ֣ר לְרוּחֹֽו׃
28 (RIV) L’uomo che non si sa padroneggiare, è una città smantellata, priva di mura.


Prís 25, 1-28





Verš 2
(Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
Rim 11:33 - Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Verš 5
Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
Prís 20:8 - Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
Prís 20:28 - Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.

Verš 7
Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
Lk 14:7 - Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:

Verš 8
Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
Prís 18:17 - Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor, kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.

Verš 13
Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
Prís 13:17 - Neverný posol uvrhuje v nešťastie, lež verný posol (je ako) liek.

Verš 15
Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
Prís 15:1 - Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
Prís 16:14 - Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.

Verš 18
Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
Ž 11:2 - Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
Ž 57:4 - On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.
Ž 59:7 - Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.
Ž 120:4 - Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia.
Prís 12:18 - Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

Verš 20
Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
Rim 12:15 - Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!

Verš 21
Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
Rim 12:20 - Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.
Ex 23:4 - Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť!

Verš 24
Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:9 - Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:19 - Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.

Verš 28
(Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
Prís 16:32 - Lepšie je byť trpezlivý ako silák, (lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.

Pris 25,1 - Redaktori tejto zbierky Šalamúnskych prísloví ich vypísali z iných zbierok, ktoré boli známe. Ezechiáš, preslávený tým, že dvíhal náboženský život, odstraňoval z neho neporiadky, vydal príkaz svojim pomocníkom, aby zozbierali Šalamúnske porekadlá, roztratené v rozmanitých menších zvitkoch, a aby ich napísali na spoločný väčší zvitok.

Pris 25,7 - Porov. Lk 14,8–11.

Pris 25,10 - Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Láska a priateľstvo činia človeka slobodným;zachovávaj si ich, abys’ nebol naprotiveň."

Pris 25,20 - Polverš 20a nie je v LXX. Kritika v ňom vidí glosu, alebo sa žiada k nemu na doplnok ďalší polverš, aby vznikla štvorveršová sloha. – Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Ako škodí rúchu moľ a drevu črviak,takto škodí smútok srdcu ľudskému."

Pris 25,22 - Porov. 1 Sam 24,13–14.

Pris 25,27 - Nezrozumiteľný hebrejský text v druhom polverši je doplnený podľa LXX.