  | PrísloviaBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Prís 25, 1-28 |
1 Prís 25, 1 Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho. 2 Prís 25, 2 (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať. 3 Prís 25, 3 Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné. 4 Prís 25, 4 Odstráň trosku zo striebra a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba. 5 Prís 25, 5 Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti. 6 Prís 25, 6 Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži. 7 Prís 25, 7 Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom. 8 Prís 25, 8 Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí? 9 Prís 25, 9 Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného, 10 Prís 25, 10 aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal. 11 Prís 25, 11 (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas. 12 Prís 25, 12 (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch. 13 Prís 25, 13 Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi. 14 Prís 25, 14 Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič. 15 Prís 25, 15 Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný. 16 Prís 25, 16 Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť. 17 Prís 25, 17 Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa. 18 Prís 25, 18 Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu. 19 Prís 25, 19 Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti. 20 Prís 25, 20 Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému. 21 Prís 25, 21 Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť; 22 Prís 25, 22 lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí. 23 Prís 25, 23 Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár. 24 Prís 25, 24 Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu. 25 Prís 25, 25 Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja. 26 Prís 25, 26 Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom. 27 Prís 25, 27 Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami! 28 Prís 25, 28 (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
| | | Prís 25, 1-28 |
Verš 2
(Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
Rim 11:33 - Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
Verš 5
Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
Prís 20:8 - Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
Prís 20:28 - Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.
Verš 7
Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
Lk 14:7 - Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:
Verš 8
Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
Prís 18:17 - Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor, kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.
Verš 13
Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
Prís 13:17 - Neverný posol uvrhuje v nešťastie, lež verný posol (je ako) liek.
Verš 15
Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
Prís 15:1 - Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
Prís 16:14 - Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.
Verš 18
Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
Ž 11:2 - Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
Ž 57:4 - On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.
Ž 59:7 - Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.
Ž 120:4 - Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia.
Prís 12:18 - Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.
Verš 20
Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
Rim 12:15 - Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!
Verš 21
Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
Rim 12:20 - Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.
Ex 23:4 - Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť!
Verš 24
Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:9 - Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:19 - Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.
Verš 28
(Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
Prís 16:32 - Lepšie je byť trpezlivý ako silák, (lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.
Pris 25,1 - Redaktori tejto zbierky Šalamúnskych prísloví ich vypísali z iných zbierok, ktoré boli známe. Ezechiáš, preslávený tým, že dvíhal náboženský život, odstraňoval z neho neporiadky, vydal príkaz svojim pomocníkom, aby zozbierali Šalamúnske porekadlá, roztratené v rozmanitých menších zvitkoch, a aby ich napísali na spoločný väčší zvitok.
Pris 25,7 - Porov. Lk 14,8–11.
Pris 25,10 - Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Láska a priateľstvo činia človeka slobodným;zachovávaj si ich, abys’ nebol naprotiveň."
Pris 25,20 - Polverš 20a nie je v LXX. Kritika v ňom vidí glosu, alebo sa žiada k nemu na doplnok ďalší polverš, aby vznikla štvorveršová sloha. – Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Ako škodí rúchu moľ a drevu črviak,takto škodí smútok srdcu ľudskému."
Pris 25,22 - Porov. 1 Sam 24,13–14.
Pris 25,27 - Nezrozumiteľný hebrejský text v druhom polverši je doplnený podľa LXX.
