Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 22, 1-29

1 Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato. 2 Boháč a bedár patria dovedna, obidvaja sú dielom Pánovým. 3 Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa, neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum). 4 Odmena poníženej bázne pred Pánom je bohatstvo a česť a život (pospolu). 5 Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému človekovi na cestu, kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka. 6 Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe. 7 Boháč panuje nad chudobnými, kto si však požičiava, je veriteľovým sluhom. 8 Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať, prút jeho prchkosti sa pominie. 9 Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať), lebo dáva chudákovi zo svojho chleba. 10 Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním), rozopra a hanba prestanú. 11 (Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení. Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom. 12 Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo, zámery vierolomníkov však obracia navnivoč. 13 Leňoch hovorí: „Vonku je lev, mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici.“ 14 Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien), ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán. 15 Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa, trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie. 16 Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok), kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku. 17 Nakloň svoj sluch a moje slová čuj a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem. 18 Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš, keď na perách ti budú pohotové napospol. 19 Aby si v Pána skladal dôveru, o jeho cestách ťa dnes poúčam. 20 Či som ti nenapísal zas a zas vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov), 21 (aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi, aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú? 22 Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, a negniav v bráne bedára, 23 lebo Pán prevezme ich pravotu a oberie ich oberačov o život. 24 Nepobrataj sa s hnevným človekom a s prchkým chlapom neobcuj, 25 aby si tiež nenavykol jeho chodníčkom a nenastrojil svojej duši sieť. 26 Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky, k tým, čo sa zaručujú za dlhy. 27 Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť, vezmú tvoje lôžko spod teba. 28 Nehýb medzu prastarú, (tú), ktorú ustálili tvoji otcovia. 29 (Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote, (nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov, nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.

Verš 1

Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

Kaz 7:1 - Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej. Lepší je deň smrti ako deň narodenia.

Verš 2

Boháč a bedár patria dovedna, obidvaja sú dielom Pánovým.

Prís 29:13 - Utláčaný i utláčateľ patria dovedna, Pán osvecuje zraky obidvom.

Verš 3

Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa, neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

Prís 27:12 - Prozreteľný (človek) predvída nehodu (a) vyhne sa, neskúsení (však) idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

Verš 8

Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať, prút jeho prchkosti sa pominie.

Jób 4:8 - Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú.

Oz 10:13 - Zaorávali ste zločin, žali ste neprávosť, jedli ste ovocie lži. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na množstvo svojich silákov.

Verš 9

Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať), lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

2Kor 9:6 - Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.

Verš 11

(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení. Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.

Ž 101:6 - Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.

Verš 13

Leňoch hovorí: „Vonku je lev, mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici.“

Prís 26:13 - Leňoch hovorí: „Strašný lev je na ceste, na uliciach je lev.“

Verš 14

Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien), ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

Prís 2:16 - Zachová ťa (tiež) od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami,

Prís 5:3 - Cudzinkine pery sú medom z plásta tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej.

Prís 7:5 - aby ťa zachránila od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami.

Prís 23:27 - Bo jamou hlbokou je smilnica a úzkou studnicou je cudzoložnica.

Verš 15

Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa, trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.

Prís 13:24 - Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu.

Prís 19:18 - Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej, lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!

Prís 23:14 - Ty ho vyšľaháš korbáčom a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.

Prís 29:15 - Korbáč a karhanie dopomáha k múdrosti, no samopašné dieťa robí hanbu svojej materi.

Prís 29:17 - Karhaj svojho syna a dožičí ti pokojného (života) a bude skytať tvojej duši slasť.

Verš 16

Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok), kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.

Prís 14:31 - Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.

Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Verš 22

Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, a negniav v bráne bedára,

Za 7:10 - Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte a vo svojich srdciach nezamýšľajte druh druhovi zlo!

Ex 23:6 - Nebudeš prekrúcať právo chudobného v jeho spornej veci!

Jób 31:13 - Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,

Ž 82:3 - Prisúďte právo bedárom a sirotám, spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným.

Verš 23

lebo Pán prevezme ich pravotu a oberie ich oberačov o život.

Ex 22:22 - Vdove a sirote nebudete krivdiť!

Ž 10:18 - Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Verš 26

Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky, k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

Prís 6:1 - Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho a dal si ruku za cudzieho (človeka),

Prís 11:15 - Veľmi si škodí, kto sa zaručuje za cudzieho (človeka), kto sa však záväznostiam vyhýba, je bezpečný.

Verš 27

Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť, vezmú tvoje lôžko spod teba.

Prís 20:16 - Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!

Verš 28

Nehýb medzu prastarú, (tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

Dt 19:14 - Neber a neprenášaj medzníky svojho blížneho, ktoré predkovia ustálili na tvojom vlastníctve, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, v krajine, ktorú zaujmeš.

Dt 27:17 - »Prekliaty, kto preloží medzný kameň svojho blížneho!« A všetok ľud povie: »Amen!«

Prís 23:10 - Nevnikaj za medzu prastarú a neskracuj pole sirotám!

Pris 22,2 - Na svete je majetková nerovnakosť danou skutočnosťou (porov. Mt 26,11). Pred Bohom sú však všetci ľudia rovnakí a ten istý Boh žiada, aby jedni pomáhali druhým (porov. 14,31; 17,5; Jób 34,19).

Pris 22,8 - Druhý polverš nie je presne zachovaný. Jeho zmysel je však tento: Bezbožníka neminie trest; prút, čo chystal na blížneho, bude šibať jeho.

Pris 22,11 - Druhý polverš doplnený zo LXX. – Ďalší polverš, zachovaný v pôvodine, žiada doplnok, no ten sa nezachoval.

Pris 22,14 - Porov. 2,16–19; 5,3–6; 7,21–23.

Pris 22,16 - Bedár má zisk z toho, keď ho boháč utlačuje, lebo mu Boh tajne vynahrádza všetko. Na tom však, čo boháč nahonobí nespravodlivo, je kliatba Božia, skôr či neskôr stratí to, čo tak nadobudol.

Pris 22,17-21 - Úvod k ďalšej zbierke mudrcových výpovedí (porov. úvod, bod 3). V pôvodine je jeho text hodne pokazený. Napísal ho azda zberateľ, čo zostavoval túto zbierku. Príslovia sú viacveršové, nie tak ako predošlé, čo boli dvojveršové.