výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Prís 20, 1-30

1 (ROH) Víno je posmievač, opojný nápoj nepokojný, a preto nikto, kto blúdi v ňom, nebude múdry.
1 (KAT) Posmievač je víno (a) nezbedník je nápoj opojný, lenže nik (z tých, čo) po ňom bažia, múdry nebýva.

2 (ROH) Hrôza kráľova je ako revanie mladého ľva; ten, kto vyvolá jeho hnev, hreší proti svojej duši.
2 (KAT) Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.

3 (ROH) Na česť je človekovi sedieť preč od sporu; ale každý blázon, kto sa pletie.
3 (KAT) Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor, lež každý blázon sa zamieša (do škriepky)

4 (ROH) Leňoch neorie pre zimu, a potom žiada v žatve, ale nieto.
4 (KAT) Leňochovi sa nechce orať z jesene, (potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho).

5 (ROH) Rada v srdci muža je ako hlboké vody; ale umný muž ju vyváži.
5 (KAT) (Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci človeka, rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť.

6 (ROH) Mnohý človek sa stretne s mužom, ktorý mu preukáže nejaké milosrdenstvo; ale verného muža spoľahlivého kto najde?
6 (KAT) Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou, ale kto nájde muža vskutku spoľahlivého?

7 (ROH) Spravedlivý chodí vo svojej bezúhonnosti; blahoslavení sú jeho synovia po ňom.
7 (KAT) (Ak niekto) kráča v bezúhonnosti a spravodlivosti, (budú) po ňom blažení jeho synovia.

8 (ROH) Kráľ sediac na súdnej stolici rozháňa svojimi očima všetko zlé.
8 (KAT) Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.

9 (ROH) Kto môže povedať: Očistil som svoje srdce, som čistý od svojho hriechu?
9 (KAT) Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“

10 (ROH) Dvojaké závažie a dvojaká miera, to je oboje ohavnosťou Hospodinovi.
10 (KAT) Dvojaké závažie a miera dvojaká, obidvoje sa príkri Pánovi.

11 (ROH) Už i chlapča sa pozná po svojich skutkoch, či je čisté alebo či je spravedlivé jeho dielo.
11 (KAT) Už chlapec dáva svojimi skutkami najavo, či je čisté a správne jeho konanie.

12 (ROH) Ucho, ktoré čuje, a oko, ktoré vidí, to oboje učinil Hospodin.
12 (KAT) Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré zrie, oboje stvoril Pán.

13 (ROH) Nemiluj spánku, aby si neschudobnel; otvor svoje oči a nasýť sa chleba.
13 (KAT) Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, (len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.

14 (ROH) Zlé je, zlé, hovorí ten, kto kupuje, a keď odíde, vtedy sa chváli.
14 (KAT) „Zlé, nanič!“ vraví, kto kupuje, ale keď odíde, potom chváli sa.

15 (ROH) Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou.
15 (KAT) Je zlata a (je) veľa koralov, (ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou.

16 (ROH) Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho, a za cudzozemku, vezmi od neho záloh.
16 (KAT) Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!

17 (ROH) Chutný je človekovi chlieb falše; ale potom sa jeho ústa naplnia štrkom.
17 (KAT) Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia.

18 (ROH) Úmysly stoja, keď sú podoprené radou, a múdrym riadením veď vojnu.
18 (KAT) Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada, preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách!

19 (ROH) Pletichár túlajúc sa odkrýva tajomstvo, a preto s tým, kto príliš otvára svoje rty, sa nepleť.
19 (KAT) Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!

20 (ROH) Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej materi, toho svieca zhasne v najväčšej tme.
20 (KAT) Kto kľaje svojho otca abo svoju mať, zhasne mu kahan v hustej tme.

21 (ROH) Dedičstvo nadobudnuté na počiatku chvatom, nebýva na koniec požehnané.
21 (KAT) Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý nebude požehnaný napokon.

22 (ROH) Nepovedz: Odplatím zlé! Očakávaj na Hospodina, a pomôže ti.
22 (KAT) Nehovor: „Ja sa za zlé vypomstím!“ (Len) dúfaj v Pána a pomôže ti.

23 (ROH) Ohavnosťou je Hospodinovi dvojaké závažie a falošná váha nie je dobrá.
23 (KAT) Dvojaké závažie sa príkri Pánovi a nie je dobrá váha falošná.

24 (ROH) Od Hospodina sú kroky muža; ale čo rozumie človek svojej ceste?!
24 (KAT) Pán (riadi) kroky človeka, lež ako málo človek jeho ceste rozumie!

25 (ROH) Osídlom je človekovi nerozmyslene vyriecť: Sväté, a po daných sľuboch vyhľadávať.
25 (KAT) Je nebezpečné pre človeka: „Sväté!“ vybľafnúť a (iba) potom rozvážiť si, (čo sa) sľúbilo.

26 (ROH) Múdry kráľ rozptyľuje bezbožníkov a uvodí na nich kolo.
26 (KAT) Múdry kráľ previeva zločincov a dá ich (mlátiť) kolesom.

27 (ROH) Dych človeka je sviecou Hospodinovou, ktorá zpytuje všetky vnútornosti jeho života.
27 (KAT) Pánovým kahancom je ľudské svedomie, čo prekutáva všetky skryty života.

28 (ROH) Milosť a pravda strážia kráľa, a milosťou podopiera svoj trón.
28 (KAT) Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.

29 (ROH) Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.
29 (KAT) Ozdobou mladých (je) ich moc, okrasou starcov (sú ich) šediny.

30 (ROH) Modriny rán sú liečivou masťou na zlého a údery vnútornosti života.
30 (KAT) Krvavé sinky olamujú zlo a údery riadia skryty života.


Prís 20, 1-30





Verš 2
Hrôza kráľova je ako revanie mladého ľva; ten, kto vyvolá jeho hnev, hreší proti svojej duši.
Prís 16:14 - Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri.
Prís 19:12 - Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.

Verš 3
Na česť je človekovi sedieť preč od sporu; ale každý blázon, kto sa pletie.
Prís 17:14 - Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.

Verš 5
Rada v srdci muža je ako hlboké vody; ale umný muž ju vyváži.
Prís 18:4 - Slová úst muža sú jako hlboké vody, rozvodnený potok prameň múdrosti.

Verš 8
Kráľ sediac na súdnej stolici rozháňa svojimi očima všetko zlé.
Prís 20:26 - Múdry kráľ rozptyľuje bezbožníkov a uvodí na nich kolo.

Verš 9
Kto môže povedať: Očistil som svoje srdce, som čistý od svojho hriechu?
1Kr 8:46 - Keby zhrešili proti tebe (lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil), a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do zeme nepriateľa, už či ďalekej a či blízkej,
Jób 14:4 - Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
Ž 51:5 - lebo ja znám svoje prestúpenia, a môj hriech je vždycky predo mnou.
Kaz 7:20 - Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.
1Jn 1:8 - Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy.

Verš 10
Dvojaké závažie a dvojaká miera, to je oboje ohavnosťou Hospodinovi.
Prís 20:23 - Ohavnosťou je Hospodinovi dvojaké závažie a falošná váha nie je dobrá.
Dt 25:13 - Nebudeš mať vo svojom miešku rôzneho závažia, väčšieho a menšieho.
Prís 11:1 - Falošná váha je ohavnosťou Hospodinovi, ale spravedlivé závažie sa mu ľúbi.

Verš 12
Ucho, ktoré čuje, a oko, ktoré vidí, to oboje učinil Hospodin.
Ex 4:11 - Na to mu riekol Hospodin: Ktože dal ústa človekovi alebo kto môže učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hospodin?
Ž 94:9 - Či azda ten, ktorý vsadil ucho, nepočuje? Alebo či ten, ktorý utvoril oko, nevidí?

Verš 13
Nemiluj spánku, aby si neschudobnel; otvor svoje oči a nasýť sa chleba.
Prís 19:15 - Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.

Verš 15
Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou.
Prís 3:14 - Lebo jej zisk je lepší ako zisk striebra a jej dôchodok lepší ako výborné zlato.

Verš 16
Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho, a za cudzozemku, vezmi od neho záloh.
Prís 11:15 - Veľmi si škodí človek, keď sa zaručuje za cudzieho; ale ten, kto nenávidí rukojemstva, je bezpečný.
Prís 27:13 - Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho a za cudzozemku, vezmi jeho záloh.

Verš 17
Chutný je človekovi chlieb falše; ale potom sa jeho ústa naplnia štrkom.
Prís 9:17 - Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný.

Verš 19
Pletichár túlajúc sa odkrýva tajomstvo, a preto s tým, kto príliš otvára svoje rty, sa nepleť.
Prís 11:13 - Pomluvač túlajúc sa odkrýva tajomstvo, ale človek verného ducha zakrýva vec.

Verš 20
Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej materi, toho svieca zhasne v najväčšej tme.
Ex 21:17 - Aj ten, kto by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie.
Lv 20:9 - Lebo ktokoľvek by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie; zlorečil svojmu otcovi a svojej materi; jeho krv bude na ňom.
Dt 27:16 - Zlorečený, kto by si zľahčil svojho otca alebo svoju mať. A všetok ľud povie; Ameň.
Mt 15:4 - Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie!

Verš 21
Dedičstvo nadobudnuté na počiatku chvatom, nebýva na koniec požehnané.
Prís 13:11 - Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovať; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoží.
Prís 28:20 - Verný človek dosiahne mnoho rôzneho požehnania; ale ten, kto sa ponáhľa zbohatnúť, nebude bez viny.

Verš 22
Nepovedz: Odplatím zlé! Očakávaj na Hospodina, a pomôže ti.
Dt 32:35 - Moja je pomsta i odplata, hotová na čas, keď klesne ich noha. Lebo je blízko deň ich záhuby, a spiecha, čo im je prihotovené.
Prís 17:13 - Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
Prís 24:29 - Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
Rim 12:17 - Nebuďte rozumní sami u seba, nikomu neodplacujúc zlého za zlé, premýšľajúc o tom, čo je dobré pred všetkými ľuďmi.
1Sol 5:15 - Hľaďte, aby niekto neoplatil niekomu zlým za zlé, ale sa vždycky žeňte za tým, čo je dobré i pre vás navzájom i pre všetkých.
1Pt 3:9 - neodplacujúci zlého za zlé alebo nadávky za nadávku, ale naopak, žehnajte vediac, že ste nato povolaní, aby ste zdedili požehnanie.

Verš 23
Ohavnosťou je Hospodinovi dvojaké závažie a falošná váha nie je dobrá.
Prís 20:10 - Dvojaké závažie a dvojaká miera, to je oboje ohavnosťou Hospodinovi.

Verš 24
Od Hospodina sú kroky muža; ale čo rozumie človek svojej ceste?!
Jób 31:4 - Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?
Ž 37:23 - Od Hospodina sú staväné kroky muža, a jeho cesta sa mu ľúbi.
Ž 139:2 - Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
Jer 10:23 - Viem, ó, Hospodine, že cesta človeka nie je v jeho moci, nie je v moci muža, ktorý chodí, jako ani to, aby pevne postavil svoje kroky.

Verš 29
Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.
Prís 16:31 - Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti.

Verš 30
Modriny rán sú liečivou masťou na zlého a údery vnútornosti života.
Prís 10:13 - Vo rtoch rozumného nachodí sa múdrosť, ale palica na chrbát toho, kto je bez rozumu.

Pris 20,16 - Veriteľ má právo, keď mu dlžník nevracia dlh, odškodniť sa na zaručovateľovi.

Pris 20,26 - Obraz príslovia je vzatý z mlatby na Východe. Mlátilo sa tak, že po obilných klasoch prechádzal voz a kolesami vydrvoval zrno, ktoré potom bolo treba viatím zbaviť pliev.