Verš 1
Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.
Prís 28:6 - Lepší je chudák, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, (ktorý chodí) kľukatými cestami.
Verš 3
Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo, a jeho srdce sa hnevá na Pána.
Jak 1:13 - Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.
Verš 4
Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa.
Prís 14:20 - Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.
Verš 5
Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
Dt 19:19 - nech s ním naložia tak, ako on zamýšľal urobiť so svojím bratom; takto odstrániš zlo zo svojho stredu,
Prís 21:28 - Falošný svedok vyjde navnivoč, ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.
Verš 7
Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto …
Prís 14:20 - Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.
Verš 9
Falošný svedok neostane bez trestu a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
Prís 19:5 - Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
Verš 10
Nesvedčí kratochvíľa bláznovi, pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.
Prís 30:22 - Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta,
Verš 12
Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev, lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.
Prís 16:14 - Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.
Prís 20:2 - Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.
Prís 16:15 - Na jasnej tvári kráľovej (sa) život (zrkadlí) a jeho láskavosť je sťa mrak pŕšky za vesny.
Verš 13
Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.
Prís 10:1 - Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi.
Prís 15:20 - Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou.
Prís 17:25 - Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke.
Prís 21:19 - Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.
Prís 27:15 - Neprestajné mrholenie za pŕšky a škriepna žena sú si rovnaké.
Verš 14
I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumná žena je však od Pána.
Prís 18:22 - Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité a dostal milostný dar od Pána.
Verš 15
Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.
Prís 6:9 - Dokedy, leňoch, budeš vyspávať, kedyže vstaneš zo spánku?!
Prís 20:13 - Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, (len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.
Prís 10:4 - Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje.
Verš 16
Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život, zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.
Prís 3:21 - Nech ti to, syn môj, z očí neschodí, zachovaj rozvahu a rozmysel
Lk 11:28 - Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“
Verš 18
Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej, lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!
Prís 13:24 - Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu.
Prís 23:13 - Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.
Ef 6:4 - A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.
Verš 21
V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.
Jób 23:13 - Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?! Čo duša chce mu, to aj urobí.
Ž 33:11 - Ale Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.
Ž 115:3 - Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.
Iz 46:10 - Od začiatku oznamujem budúcnosť a odpradávna, čo sa ešte nestalo. Vravím: „Moje rozhodnutie platí a všetko, čo chcem, urobím.“
Verš 23
Báť sa Pána (je užitočné) pre život a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.
Ž 34:9 - Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
Verš 24
Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť).
Prís 26:15 - Ak leňoch strčí ruku do misy, ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojim ústam späť.
Verš 25
Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu, keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.
Prís 21:11 - Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie, keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť.
