Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 14, 1-35

1 Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra. 2 Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda. 3 V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich (samých) ochranou. 4 Kde nieto volov, (tam) niet obilia, bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa býk. 5 Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst). 6 Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké. 7 Choď zoči-voči k pochabému človeku (a hovor s ním) a veru nevie, (čo sú) pery rozumné. 8 Dávať si pozor na cestu je múdrosť rozvážneho (človeka), bláznovstvo pochábľov však značí bludnú púť. 9 Pre bláznov je previnenie smiechotou, ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie. 10 (Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkosť, samo po sebe, pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví). 11 Stánok hriešnikov bude zničený, stan počestných však bude prekvitať. 12 Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti. 13 Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka), po nej však, po radosti, (býva) zármutok. 14 Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž. 15 Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko, skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok. 16 Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň. 17 Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti. 18 Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním. 19 Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého. 20 Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač. 21 Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. 22 Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré. 23 Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu. 24 Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo. 25 Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom. 26 Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať. 27 Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť. 28 V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo a v malom počte ľudí vladárova záhuba. 29 Trpezlivý (má) veľa rozumu, prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo. 30 Pokojná myseľ (značí) život pre telo, náruživosť je však (ako) hnis, čo sa vŕta do kostí. 31 Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva. 32 Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou. 33 Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov. 34 Spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov. 35 Kráľova priazeň (sa dostáva) rozumnému sluhovi, ničomníka však stíha jeho hnev.

Verš 33

Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov.

Prís 10:14 - Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí.

Prís 12:23 - Rozvážny človek tají, čo vie, (zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.

Prís 13:16 - Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou, blázon sa však bláznovstvom vystavuje na obdiv.

Verš 2

Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.

Jób 12:4 - Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…

Verš 5

Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst).

Ex 23:1 - Nebudeš šíriť nepravdivú povesť! Nepodáš svoju ruku tomu, kto je v nepráve, aby si krivo nesvedčil!

Prís 12:17 - Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, falošný svedok však (prináša len) klam.

Verš 12

Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.

Prís 16:25 - Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti.

Verš 13

Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka), po nej však, po radosti, (býva) zármutok.

Prís 5:4 - Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený.

Verš 14

Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž.

Prís 1:31 - nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.

Verš 20

Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.

Prís 19:4 - Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa.

Prís 19:7 - Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto …

Verš 22

Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.

Lk 6:38 - Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

Verš 27

Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

Prís 10:11 - Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie.

Prís 13:14 - Náuka mudrca je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

Verš 31

Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.

Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Prís 14:21 - Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.

Pris 14,3 - Porov. 10,13.

Pris 14,4 - Porov. 10,4.

Pris 14,6 - Porov. 15,14; 17,24.

Pris 14,7 - Pôvodný text porušený. Preklad podľa zmyslu.

Pris 14,9 - V prvom polverši text porušený.

Pris 14,24 - Preklad verša s opravami pôvodného textu podľa LXX.

Pris 14,32 - Druhý polverš opravený podľa LXX. V pôvodine miesto "bezúhonnosťou" je "vo svojej smrti".