Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Prís 1, 1-33

1 Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, 2 poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti, 3 dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti, 4 dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť. 5 Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať. 6 Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým. 7 Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni. 8 Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky. 9 Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu. 10 Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ! 11 Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny; 12 pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy; 13 najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou. 14 Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec. 15 Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka! 16 Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv. 17 Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca. 18 Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam. 19 Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána. 20 Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach. 21 Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči: 22 Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť? 23 Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová! 24 No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima; 25 ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli, 26 preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete; 27 keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť. 28 Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú, 29 zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej; 30 nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním, 31 a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád. 32 Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí. 33 Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.

Verš 16

Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.

Iz 59:7 - Ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa vyliať nevinnú krv; ich myšlienky sú myšlienkami neprávosti, spustošenie a skrúšenie na ich cestách.

Rim 3:15 - ich nohy rýchle vyliať krv;

Verš 24

No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;

Iz 65:12 - vám dám taký osud, že vás vydám meču, a všetci sa zohnete, aby ste boli zabití, pretože som volal, a neohlásili ste sa; hovoril som, a nepočuli ste, ale ste robili to, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili ste si to, čo sa mi neľúbi.

Iz 66:4 - tak si i ja vyvolím to, čo treba za ich všelijakú prostopaš, a to, čoho sa strachujú, uvediem na nich. Pretože keď som volal, nebolo nikoho, kto by sa bol ozval; hovoril som, a nepočuli, ale robili to, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili si to, čo sa mi neľúbi.

Jer 13:10 - tohoto zlostného ľudu, ktorí nechcú poslúchať moje slová, ktorí chodia podľa umienenosti svojho srdca a chodia za inými bohmi, aby im slúžili a aby sa im klaňali. A bude jako tento opasok, ktorý sa nehodí na nič.

Verš 10

Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!

Prís 4:14 - Nevchádzaj na stezku bezbožných ani nekráčaj cestou zlostníkov.

Verš 27

keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.

Jób 27:9 - Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?

Jób 35:12 - Tam potom kričia, ale sa neohlasuje, pre pýchu zlých ľudí.

Iz 1:15 - Preto keď rozprestierate svoje ruky, zakrývam svoje oči pred vami, ba i keď množíte modlitbu, nečujem; vaše ruky sú plné krvi.

Jer 11:11 - Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem na nich zlé, z ktorého nebudú môcť vyjsť a budú kričať na mňa, ale nebudem počúvať na nich.

Jer 14:12 - Keď sa budú postiť, nebudem počúvať na ich krik, a keď budú obetovať zápalnú obeť a obilnú obeť, nebudem mať v nich záľuby, ale ich zničím mečom, hladom a morom.

Ez 8:18 - Preto i ja učiním v prchlivosti; nezľutuje sa moje oko, ani nebudem šetriť. Budú volať v moje uši veľkým hlasom, ale ich nevyslyším.

Mi 3:4 - No, vtedy budú kričať k Hospodinovi, ale sa im neozve, lež skryje pred nimi svoju tvár toho času, tak ako oni vykonávali svoje zlé skutky.

Verš 7

Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

Jób 28:28 - A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.

Ž 111:10 - Počiatok múdrosti je bázeň Hospodinova. Výborný rozum majú všetci, ktorí to robia. Jeho chvála stojí na večnosť.

Prís 9:10 - Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.

Kaz 12:13 - Suma všetkého toho, čo si počul: Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka,

Pris 1,1-6 - Prvá čiastka knihy (1,1 – 9,18) predstavuje všeobecný úvod, ktorý k jadru celej knihy (k jednotlivým prísloviam a naučeniam v ďalších častiach) napísal ich redaktor. Vhodnou formou (zosobnením múdrosti a pochabosti) sa podávajú pokyny a rady pre život. Dlhšie, súvislejšie vývody sú prepletené jednotlivosťami, lenže poriedko (napr. 3,27–30 a i.).Za nadpisom (1) spisovateľ uvádza hneď účel tejto zbierky prísloví.

Pris 1,7 - Jadrom všetkej múdrosti, je bázeň pred Pánom, bohabojnosť, ktorá vzdáva úctu Bohu vnútorne i navonok. – Porov. 9,10a.

Pris 1,8 - Porov. 6,20b.

Pris 1,9 - Porov. 4,9a.

Pris 1,11 - "Nevinnému", v hebr.: "krvi".

Pris 1,16 - Tento verš nie je v gréckych rukopisoch, preto ho niektorí pokladajú za sem vsunutý z Iz 59,7 (Peters).

Pris 1,20-23 - Personifikácia je známa v poézii všetkých národov, lež zvlášť je prijateľná obrazivej mysli Orientálcov.

Pris 1,21 - "Na samom vrchu hradieb" preložené podľa LXX, miesto hebr. "v čele zhluknutého ľudu" a takisto Vulg. Nazdávame sa, že pôvodný text sa tu nezachoval celkom neporušený.

Pris 1,27 - Tento verš pokladajú novší bádatelia za glosu.