  | PrísloviaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Prís 1, 1-33 |
1 (ECAV) Príslovia izraelského kráľa Šalamúna,
1 (ROH) Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,
2 (ECAV) aby sa človek naučil múdrosti a kázni a porozumel rozvážnym rečiam,
2 (ROH) poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,
3 (ECAV) aby dosiahol poučenie o múdrom konaní, spravodlivosti, práve a statočnosti;
3 (ROH) dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,
4 (ECAV) aby dali neskúsenému rozumnosť a mládeži poznanie a rozvahu.
4 (ROH) dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.
5 (ECAV) Ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť,
5 (ROH) Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.
6 (ECAV) chápať príslovia a podobenstvá, slová mudrcov a ich inotaje.
6 (ROH) Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.
7 (ECAV) Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou.
7 (ROH) Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.
8 (ECAV) Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky,
8 (ROH) Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.
9 (ECAV) lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle.
9 (ROH) Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.
10 (ECAV) Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj!
10 (ROH) Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!
11 (ECAV) Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny,
11 (ROH) Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;
12 (ECAV) pohltíme ich zaživa a zdravých ako záhrobie, ako tých, čo zostupujú do hrobu;
12 (ROH) pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;
13 (ECAV) nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou;
13 (ROH) najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.
14 (ECAV) hoď si svoj lós medzi nami, všetci budeme mať jeden mešec;
14 (ROH) Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.
15 (ECAV) syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov!
15 (ROH) Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!
16 (ECAV) Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv.
16 (ROH) Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.
17 (ECAV) Veď nadarmo sa rozprestiera sieť, ak ju všetci okrídlenci vidia.
17 (ROH) Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.
18 (ECAV) Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu.
18 (ROH) Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.
19 (ECAV) Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má.
19 (ROH) Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.
20 (ECAV) Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas.
20 (ROH) Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.
21 (ECAV) Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči:
21 (ROH) Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:
22 (ECAV) Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie?
22 (ROH) Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?
23 (ECAV) Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová.
23 (ROH) Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!
24 (ECAV) Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku;
24 (ROH) No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;
25 (ECAV) nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali,
25 (ROH) ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,
26 (ECAV) ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza,
26 (ROH) preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;
27 (ECAV) keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie.
27 (ROH) keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.
28 (ECAV) Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu.
28 (ROH) Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,
29 (ECAV) Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom,
29 (ROH) zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;
30 (ECAV) moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie:
30 (ROH) nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,
31 (ECAV) Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi.
31 (ROH) a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.
32 (ECAV) Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov.
32 (ROH) Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.
33 (ECAV) Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím.
33 (ROH) Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.
| | | Prís 1, 1-33 |
Verš 16
Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv.
Iz 59:7 - Ich nohy bežia k zlému a ponáhľajú sa prelievať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienkami skazy, hynutie a pustošenie je na ich cestách.
Rim 3:15 - nohy rýchle prelievať krv,
Verš 24
Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku;
Iz 65:12 - vás určím pod meč, vy všetci sa skloníte na jatke. Lebo volal som, a neodpovedali ste, hovoril som, a nepočúvali ste. Robili ste, čo sa mi nepáči, a vyvolili ste si, v čom nemám záľubu.
Iz 66:4 - ja si vyvolím to, že zle naložím s nimi, uvediem na nich, čoho sa hrozia, a uvalím na nich, čoho sa strachujú. Pretože som volal, a nik sa neozval, hovoril som, a nepočúvali, ale konali, čo sa mi nepáči, a volili si to, v čom nemám záľubu.
Jer 13:10 - Tento zlý ľud, ktorý sa zdráha poslúchať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti srdca a behá za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento pás, ktorý je nanič.
Verš 10
Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj!
Prís 4:14 - Nevstupuj na chodník bezbožných a nekráčaj po ceste zlých.
Verš 27
keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie.
Jób 27:9 - Či Boh počuje jeho volanie o pomoc, keď naňho príde súženie?
Jób 35:12 - Tam, kde kričia o pomoc, On neodpovie pre pýchu zlých ľudí.
Iz 1:15 - Ak aj vystierate dlane, zastriem si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam. Vaše ruky sú plné krvnej viny.
Jer 11:11 - Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, privediem na vás pohromu, ktorej nebudú môcť uniknúť. Keď budú volať ku mne, nebudem ich počúvať.
Jer 14:12 - Keď sa budú postiť, nebudem počúvať ich vzdychy, a ak budú obetovať zápal a dar, neobľúbim si ich, ale skoncujem s nimi mečom; hladom a morom skoncujem s nimi.
Ez 8:18 - Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje, ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlasno volať na mňa, nevypočujem ich.
Mi 3:4 - Potom budú kričať k Hospodinovi, ale neodpovie im; v tom čase skryje si tvár pred nimi, pretože páchali zlé skutky.
Verš 7
Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou.
Jób 28:28 - Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.
Ž 111:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom; všetci sú rozumní, čo robia tak. Naveky trvá Jeho chvála.
Prís 9:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
Kaz 12:13 - Na záver všetkých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka.
Pris 1,1-6 - Prvá čiastka knihy (1,1 – 9,18) predstavuje všeobecný úvod, ktorý k jadru celej knihy (k jednotlivým prísloviam a naučeniam v ďalších častiach) napísal ich redaktor. Vhodnou formou (zosobnením múdrosti a pochabosti) sa podávajú pokyny a rady pre život. Dlhšie, súvislejšie vývody sú prepletené jednotlivosťami, lenže poriedko (napr. 3,27–30 a i.).Za nadpisom (1) spisovateľ uvádza hneď účel tejto zbierky prísloví.
Pris 1,7 - Jadrom všetkej múdrosti, je bázeň pred Pánom, bohabojnosť, ktorá vzdáva úctu Bohu vnútorne i navonok. – Porov. 9,10a.
Pris 1,8 - Porov. 6,20b.
Pris 1,9 - Porov. 4,9a.
Pris 1,11 - "Nevinnému", v hebr.: "krvi".
Pris 1,16 - Tento verš nie je v gréckych rukopisoch, preto ho niektorí pokladajú za sem vsunutý z Iz 59,7 (Peters).
Pris 1,20-23 - Personifikácia je známa v poézii všetkých národov, lež zvlášť je prijateľná obrazivej mysli Orientálcov.
Pris 1,21 - "Na samom vrchu hradieb" preložené podľa LXX, miesto hebr. "v čele zhluknutého ľudu" a takisto Vulg. Nazdávame sa, že pôvodný text sa tu nezachoval celkom neporušený.
Pris 1,27 - Tento verš pokladajú novší bádatelia za glosu.
