Kniha Exodus

Ex 3,2 - "Boží anjel" – sám Boh v podobe, v akej sa zjavuje ľuďom (porov. Gn 16,7).

Ex 3,6 - Starozákonní ľudia boli presvedčení, že nemožno vidieť Boha bez toho, že by človek nezomrel (Gn 28,17; 32,31), preto si Mojžiš zakrýva tvár.

Ex 3,8 - "Krajina, ktorá oplýva alebo tečie mliekom a medom", častý prívlastok zasľúbenej zeme v Pentateuchu.

Ex 3,10-12 - Mojžiš pred štyridsiatimi rokmi zastal sa súkmeňovca, teraz je však pokornejší a necíti sa schopným na poslanie, ktoré určuje Boh. Lež Boh mu prisľubuje svoju pomoc a ako záruku, že svoju úlohu vykoná, prisľubuje mu, že na vrchu Horeb, čiže Sinaj, budú Izraeliti uctievať Boha (v latinskom texte ,obetovať').

Ex 3,13 - Mojžiš poznal pravého Boha, poznal i jeho meno El-Mocný, opytuje sa však na meno asi preto, lebo žil predtým aj sám v Egypte a má prísť k ľudu, čo v Egypte pozná mnoho egyptských bohov. Aj faraón sa bude vypytovať na meno Boha, ktorý Mojžišovi zveril úlohu vyslobodiť Izraelitov z Egyptskej krajiny. Meno Boh je všeobecné, najmä keď myslíme, že v Egypte uctievali všelijakých bohov, bolo teda treba vedieť meno Izraelitom vlastného Boha, a to také, ktoré vystihuje jeho podstatu, najvlastnejší prívlastok. Podľa predstavy tamojších ľudí každá krajina a národ má svojho vlastného boha. Mojžiš sa pýta na meno Boha, ktorý sa ujíma Izraela.Boh vypočúva Mojžišovu prosbu a oznámi mu svoje meno. Toto rozprávanie, jedno z najpodstatnejších v Starom zákone, stavia nás pred dva problémy: prvý – filologický, ktorý sa týka etymológie mena "Jahve", a druhý – exegeticko-teologický, čiže problém zmyslu tohto rozprávania a významu zjavenia, ktoré obsahuje. Vysvetlenie Božieho mena Jahve je problém, ktorý sa dodnes nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Najprijateľnejšia mienka hovorí, že tu treba vidieť hebrejské sloveso "hayah" (byť, jestvovať) v archaickej forme. Niektorí bádatelia v ňom vidia príčinnú formu tohto slovesa "dať bytie, priviesť k jestvovaniu". – Pod spoluhláskový tetragram YHWH židovskí masoreti neskôr dopísali samohlásky iného Božieho mena "Adonaj", aby čitateľa upozornili, že tam, kde je Jahve, má z úcty k Božiemu menu čítať Adonaj, čo prekladáme do slovenčiny "Pán". Meno Jehova, ktoré vzniká spojením tetragramu s masoretskými samohláskovými znakmi, teda vôbec neexistuje a nemá svoj tvar ničím odôvodnený. – Interpretáciu Božieho mena Jahve podáva v. 14. Aj tu sa diskutuje o zmysle toho "ehjeh ašer ehjeh". Keď Boh hovorí sám o sebe, nemôže použiť inú ako prvú osobu "Ja Som, ktorý Som". Boh tu teda dáva svoje meno, ktoré možno podľa semitských koncepcií istým spôsobom definovať. Táto definícia zohľadňuje aj gramatickú skladbu hebrejského slovesa "hayah", ktoré nevyjadruje čas, ale iba modalitu činnosti, to znamená spôsob, akým niečo jestvuje. V tomto zmysle Boží výrok o sebe: "Ja Som, ktorý Som," znamená vo svojej plnej hodnote stálu, aktívnu a dynamickú Božiu prítomnosť v dejinách vyvoleného národa. Iba Boh je skutočnou existenciou, ktorá je transcendentná, presahuje čas a zostáva pre nás tajomstvom. Silu tohto pôsobenia objavujú neskôr aj Ježišovi súčasníci, ku ktorým sa on sám prihovára: "Ja Som" (Jn 8,24) a Jánova Apokalypsa toto zjavenie Boha v dejinách opisuje slovami: "Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci" (1,8).

Ex 3,14 - Meno Jahve poznali Hebreji bezpochyby ešte pred Mojžišom, veď nachodíme ho už aj v mene Mojžišovej matky Jochabed ,Jahve je sláva'. Meno YHWH vyskytuje sa aj na tabuľkách z časov Hamurapiho.

Ex 3,16 - "Starší" vo význame poprední, teda kniežatá kmeňov a náčelníci rodov atď.