výhody registrácie

Kniha Exodus - 2. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ex 15, 1-27

1 (EKU) Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň: Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora.
1 (ROH) Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.

2 (EKU) Mojou silou a ochranou je Hospodin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať.
2 (ROH) Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať.

3 (EKU) Hospodin je bojovník; jeho meno je Hospodin.
3 (ROH) Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno.

4 (EKU) Faraónove bojové vozy aj s vojskom vrhol do mora, výkvet jeho vojska zahynul v Červenom mori.
4 (ROH) Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori.

5 (EKU) Prahlbiny ich pokryli, ako kameň klesli do hlbín.
5 (ROH) Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň.

6 (EKU) Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená, tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa.
6 (ROH) Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa.

7 (EKU) Velebou svojej slávy ničíš svojich odporcov. Posielaš svoj hnev, čo ich spáli ako slamu.
7 (ROH) Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište.

8 (EKU) Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, uprostred mora stuhli priepastné hlbiny.
8 (ROH) Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora.

9 (EKU) Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich, rozdelím korisť, upokojím si dušu, vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní.
9 (ROH) Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka.

10 (EKU) Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách.
10 (ROH) Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.

11 (EKU) Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin? Kto sa ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály?
11 (ROH) Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!

12 (EKU) Vystrel si pravicu, zem ich pohltila.
12 (ROH) Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem.

13 (EKU) Milosťou svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil svojou silou a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku.
13 (ROH) Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti.

14 (EKU) Počuli to národy, chveli sa; Filištíncov zachvátila hrôza.
14 (ROH) Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee.

15 (EKU) Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, vojvodcov Moábu ovládol strach; všetkých Kanaánčanov zovrela úzkosť.
15 (ROH) Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána.

16 (EKU) Doľahla na nich hrôza a strach; mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň, kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel, kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil.
16 (ROH) Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl.

17 (EKU) Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok.
17 (ROH) Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky.

18 (EKU) Hospodin kraľuje naveky a navždy.
18 (ROH) Hospodin bude kraľovať na veky vekov.

19 (EKU) Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu.
19 (ROH) Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora.

20 (EKU) Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali.
20 (ROH) A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.

21 (EKU) Mirjam im predspevovala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil! Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.
21 (ROH) A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.

22 (EKU) Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Červeného mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli.
22 (ROH) Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody.

23 (EKU) Došli do Máry, no vodu z Máry nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mára.
23 (ROH) Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara .

24 (EKU) Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť?
24 (ROH) A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť?

25 (EKU) On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal.
25 (ROH) A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil.

26 (EKU) Povedal: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.
26 (ROH) A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje.

27 (EKU) Potom prišli do Élimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.
27 (ROH) Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.


Ex 15, 1-27





Verš 1
Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň: Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora.
Ž 106:12 - Vtedy uverili jeho slovám a spievali mu chválospev.

Verš 2
Mojou silou a ochranou je Hospodin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať.
Ž 18:1 - Zbormajstrovi. Od Hospodinovho služobníka Dávida, ktorý spieval túto pieseň Hospodinovi, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov i zo Saulovej ruky.
Ž 118:14 - Hospodin je mojím útočiskom, ospevujem ho, stal sa mi záchranou.
Iz 12:2 - Veď Boh je moja spása, dôverujem mu a nezľaknem sa, lebo moja sila a pieseň je Hospodin, Hospodin sa mi stal spásou.

Verš 5
Prahlbiny ich pokryli, ako kameň klesli do hlbín.
Neh 9:11 - Rozdelil si pred nimi more a uprostred mora prešli po suchu, ale ich prenasledovateľov si vrhol do hlbín ako kameň do rozbúrených vôd.

Verš 6
Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená, tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa.
Ž 118:15 - Hlas plesania nad záchrancom znie v stanoch spravodlivých. Hospodinova pravica mocne zasiahla.

Verš 8
Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, uprostred mora stuhli priepastné hlbiny.
Iz 63:12 - čo viedol za pravicu Mojžiša svojím slávnym ramenom, čo rozdelil vody pred nimi, aby si urobil meno večným,
Hab 3:10 - Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien a hlbina sa ozýva. Vyvýšil si sa a odstavil slnko;

Verš 10
Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách.
Ž 74:13 - Ty si svojou silou rozdvojil more, vodným obludám si porozbíjal hlavy.
Ž 106:11 - Ich protivníkov zaplavili vody, nezostal z nich jediný.

Verš 13
Milosťou svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil svojou silou a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku.
Ž 77:20 - Tvoja cesta viedla morom, tvoj chodník cez šíre vody, no tvoje stopy nebolo vidieť.

Verš 15
Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, vojvodcov Moábu ovládol strach; všetkých Kanaánčanov zovrela úzkosť.
Dt 2:4 - Ľudu prikáž: Pôjdete cez územie svojich bratov Ézavovcov, ktorí obývajú Seír. Oni sa vás budú báť, no buďte nanajvýš ostražití.

Verš 16
Doľahla na nich hrôza a strach; mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň, kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel, kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil.
Dt 2:25 - Už dnes začnem naháňať hrôzu a strach pred tebou medzi národmi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa dopočujú o tebe.
Dt 11:25 - Nikto neobstojí pred vami. Strach a hrôzu pred vami zošle Hospodin, váš Boh, na celú krajinu, do ktorej vstúpite, tak ako vám povedal.
Joz 2:9 - a povedala: Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že nás zachvátil strach pred vami a že všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred vami.

Verš 20
Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali.
1Sam 18:6 - Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti Saulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch.

Verš 23
Došli do Máry, no vodu z Máry nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mára.
Nm 33:8 - Od Pí-Hachirótu sa pohli ďalej a cez more prešli na púšť. Tri dni putovali púšťou Etám a utáborili sa v Máre.

Ex 15,1 - V piesni Boží ľud ďakuje Bohu za poskytnutú ochranu a pomoc pri prechode cez Červené more a celá pieseň nabáda Izraelitov k dôvere voči Bohu v každom čase. Táto Mojžišova pieseň mala veľký vplyv na neskoršiu izraelskú poéziu (Ž 77,17–21; Iz 12,1 n.; 43,16; 51,10; Múd 10,21; Zjv 15,2.3).

Ex 15,17 - Zrejme ide o vrch Sion v Jeruzaleme. Podľa toho by bola Pieseň dostala dnešnú podobu pri bohoslužbe v Jeruzalemskom chráme.

Ex 15,20 - Meno Mária pochádza najskôr z egyptského "meri jám" – milovaná od Pána. Iné významy slova mohli byť: ,kvapka mora, hviezda morská, horské more, pani, tučná, krásna' atď. Mária sa volá prorokyňou, lebo mala vedúci zástoj pri oslave Pána (Nm 12,2).

Ex 15,22 - Pozri Gn 16,7; 20,1; 25,18. Púšť Sur sa neskoršie volá Etam (Nm 33,8).

Ex 15,23 - Márá pravdepodobne je dnešný Ain Hawára 110 km od miesta, kde Izraeliti prešli cez Červené more. Voda prameňa je horká a je skoro zanesený pieskom. Márá = horký prameň.