Verš 2
Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.
Ex 13:3 - Potom povedal Mojžiš ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou; preto sa nesmie jesť kvasené.
Dt 5:6 - Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.
Ž 81:10 - Nech niet v tebe cudzieho boha a neklaňaj sa bohu cudziny.
Verš 4
Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou!
Lv 26:1 - Nerobte si bôžikov, ani vyrezávané modly, ani posvätné stĺpy si nestavajte, ani kamenné sochy nedovoľte vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo ja, Hospodin, som váš Boh.
Ž 97:7 - Všetci sa zahanbia, čo slúžia modlám a chvastajú sa ničomnými bôžikmi; klaňať sa Mu budú všetci bohovia.
Verš 7
Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!
Lv 9:12 - Potom zabil spaľovanú obeť. Áronovi synovia mu podali krv a on ňou pokropil oltár dookola.
Mt 5:33 - Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy!
Verš 8
Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!
Ez 20:12 - Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.
Verš 9
Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu,
Ex 23:12 - Šesť dní konaj svoju prácu, na siedmy deň si však odpočiň, aby si odpočinul tvoj vôl i osol a vydýchol si syn tvojej slúžky i cudzinec.
Ex 34:21 - Šesť dní budeš pracovať a na siedmy deň budeš odpočívať; i v čase oračky a pri žatve budeš odpočívať.
Lk 13:14 - Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný.
Verš 11
lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho!
Gn 2:2 - Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal.
Verš 12
Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi!
Mt 15:4 - Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou.
Ef 6:2 - Cti si otca a matku - to je prvé prikázanie so zasľúbením -
Verš 13
Nezabiješ!
Mt 5:21 - Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu.
Verš 14
Nescudzoložíš!
Mt 5:27 - Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš!
Verš 17
Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu.
Rim 7:7 - Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vôbec nie! Ale hriech som nepoznal; (poznal som ho) len skrze zákon, lebo ani žiadosť by som nebol poznal, keby zákon nebol povedal: nepožiadaš!
Verš 19
Vtedy povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami a budeme počúvať; nech nehovorí s nami Boh, aby sme nezomreli.
Dt 5:25 - Prečo by sme teraz mali zomrieť? Veď nás strávi tento veľký oheň; ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hospodina, nášho Boha - pomrieme!
Heb 12:19 - ani k hučaniu trúby a hrmotu slov, ktoré - keď počuli (Židia) - prosili, aby sa k nim viac nehovorilo;
Verš 21
Ľud zostal stáť opodiaľ a Mojžiš sa priblížil k mrákave, v ktorej bol Boh.
Ex 19:17 - Potom Mojžiš viedol ľud z tábora v ústrety Bohu a postavili sa na úpätí vrchu.
Heb 12:18 - Nepristúpili ste zaiste k hmatateľnému [vrchu] ani k horiacemu ohňu, ani k oblaku, ani k tme, ani k búrke
Verš 24
Oltár mi urob zo zeme a na ňom obetuj svoje spaľované obete i svoje obete spoločenstva, svoje ovce i svoj dobytok; na každé miesto, kde ti pripomeniem svoje meno, prídem k tebe a požehnám ťa.
Ex 27:1 - Oltár zhotov z akáciového dreva päť lakťov dlhý a päť lakťov široký; oltár nech je štvoruhlastý, tri lakte vysoký.
Ex 38:1 - Potom urobil oltár na spaľované obete z akáciového dreva, päť lakťov dlhý a päť lakťov široký, štvoruhlastý, tri lakte vysoký.
Verš 25
Ak mi však urobíš oltár z kameňa, nestavaj ho z tesaných kameňov, lebo ak by si sa na ne zahnal svojím dlátom, znesvätil by si ich.
Dt 27:5 - tam postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, oltár z kameňov, ktorých sa železom nedotkneš!
Joz 8:30 - Vtedy postavil Józua Hospodinovi, Bohu Izraela, oltár na vrchu Ébal,
Ex 20,1 - Desatoro prikázaní obsahuje v krátkosti povinnosti k Bohu a blížnemu. Desať príkazov predstavuje základ a podmienky zmluvy, ktorú Pán uzavrel s Izraelom, a tak je aj podkladom pre dejinné poslanie vyvoleného národa.
Ex 20,5 - Pán je Boh žiarlivý, nestrpí nijakého súpera. Zmluva Pána s ľudom prirovnáva sa k manželstvu a nevera ľudu voči Bohu bude sa volať cudzoložstvom (Iz 1, 21; Jer 2,2; Ez 16,8 atď.).
Ex 20,7 - Nevyslovíš, doslova nevezmeš. Nadarmo – zbytočne; zakazuje sa vyslovovať meno Božie neúctivo, zneužívať ho na falošnú prísahu, kliať a rúhať sa.
Ex 20,8-11 - Zasvätenie soboty prikazuje sa slovami: Spomni … To prezrádza, že zasvätenie soboty už jestvovalo. Aj pri zázraku s mannou sa pripomína zasvätenie siedmeho dňa (16,22), čo je znakom, že zasvätenie soboty je staršieho dáta (Gn 2,3). V sobotu sa zakazovalo zbierať mannu (16,23 n.), zakazovalo sa variť a piecť, zapaľovať oheň (35,3), zbierať dre vo (Nm 15,32), orať a žať (34,21), nosiť bremená (Jer 17,21), obchodovať atď. Sobota sa začínala v piatok večer a končila sa v sobotu večer (Lv 23,32).
Ex 20,14 - Nescudzoložíš – prikazuje sa predovšetkým zachovávanie manželskej vernosti, lež spolu zakazujú sa všetky skutky, ktoré sa priečia čnosti čistoty, teda všetky hriechy nehanebnosti (Lv 20,10; Dt 22,22–24; Mt 5,21–32).
Ex 20,16 - Keďže svedok v hebrejčine označuje aj žalobcu, týmto príkazom sa zakazuje aj krivá obžaloba, falošné obvinenie. Tento príkaz chráni česť človeka.
Ex 20,17 - Deviaty a desiaty príkaz vzťahuje sa na hriešne žiadosti. Zakazuje sa nielen vonkajšie zlo, skutok, ale potláča sa ním priam koreň zla, žiadostivosť (Jak 1,14 n.). Desatoro je prirodzeným zákonom, a preto je také staré ako samo ľudstvo. Aj Izraeliti poznali tieto prirodzené zákony tak, ako ostatní Semiti. Na Sinaji sa tieto prirodzené zákony znova zdôrazňujú, vyhlasuje sa ich všeobecná záväznosť a platnosť, a tak Desatoro sa stáva pozitívnym zákonom Božím. Skutočnosť, že Desatoro je prirodzeným zákonom, vysvetľuje aj tú podobnosť, ktorá je medzi Desatorom a Kódexom Hamurapiho, aspoň o päťsto rokov starším ako vyhlásenie Desatora na Sinaji.
Ex 20,20 - U starých národov bolo presvedčenie, že človek, ktorý vidí Boha, nemôže ďalej ostať nažive. Ale Boh sa nezjavil, aby usmrtil ľud, naopak, zjavil sa, aby ľudí presvedčil o svojej velebe a takto v nich rozhojnil bázeň Božiu, ktorá ich uspôsobí a privedie k poslušnosti voči príkazom Božím a k odporu voči hriechu.
Ex 20,22 - Úryvok 20,22 –23,33 je najstaršou zbierkou izraelského zákonodarstva a podľa 24,4.7 napísal ho sám Mojžiš. Jeho obsahom sú rozličné doplňujúce zákony, týkajúce sa Desatora.
Ex 20,25 - Oltár mal byť bez okrasy. Dôvodom bolo, aby im nepripomínal dajakú podobu, aby sa tak Izraeliti chránili pred modloslužbou.