Verš 3
A Mojžiš odišiel hore k Bohu. A Hospodin zavolal na neho s vrchu a povedal: Takto povieš domu Jakobovmu a oznámiš synom Izraelovým:
Sk 7:38 - To je ten, ktorý to bol v sbore ľudu na púšti s anjelom, ktorý mu hovoril na vrchu Sinai, i s našimi otcami, ktorý prijal živé slová, aby ich dal nám,
Verš 4
Vy ste videli, čo som učinil Egypťanom, a niesol som vás ako na krýdlach orlov a doviedol som vás k sebe.
Dt 29:2 - Vtedy svolal Mojžiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi,
Dt 32:11 - Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach.
Verš 5
Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem.
Dt 7:6 - Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.
Dt 10:14 - Hľa, Hospodinove, tvojho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všetko, čo je na nej.
Dt 14:2 - Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu, a teba si vyvolil Hospodin, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.
Dt 26:18 - A zase Hospodin prehlásil o tebe dnes, že mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a že budeš ostríhať všetky jeho prikázania,
Ž 135:4 - Lebo Jakoba si vyvolil Hospodin, Izraela za svoje zvláštne vlastníctvo.
Iz 41:8 - Ale ty, Izraelu, môj služobníku, Jakobe, ktorého som vyvolil semä Abraháma, môjho priateľa
Tít 2:14 - ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od každej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov.
Ž 24:1 - Žalm Dávidov. Hospodinova je zem i jej náplň, okruh zeme i tí, ktorí bývajú na ňom;
Verš 6
A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú tie slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraelovým.
1Pt 2:9 - Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla,
Verš 8
A odpovedali, všetok ľud spolu, a riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť. A Mojžiš zaniesol odpoveďou slová ľudu k Hospodinovi.
Ex 24:3 - Potom prišiel Mojžiš a rozpovedal ľudu všetky slová Hospodinove i všetky súdy. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom, a riekli: Všetky slová, ktoré hovoril Hospodin, budeme robiť.
Verš 12
A položíš ľudu hranice dookola a povieš: Chráňte sa, aby ste neišli hore na vrch ani aby ste sa nedotkli jeho okraja! Každý, kto by sa dotkol vrchu, istotne zomrie.
Heb 12:18 - Lebo ste nepristúpili k dotýkanému vrchu a horiacemu ohňom, k mrákave, ku tme, k víchrici,
Verš 15
A povedal ľudu: Buďte hotoví na tretí deň; nepribližujte sa k žene.
1Sam 21:4 - A kňaz odpovedal Dávidovi a riekol: Nemám obecného chleba pod rukou. Je tu iba posvätný chlieb, jestli sa mládenci zachovali aspoň od ženy.
1Kor 7:5 - Neukracujte sa navzájom, iba ak čo z obapolného súhlasu na čas, aby ste stihli na pôst a na modlitbu, a zase sa vedno sídite, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť.
Verš 16
A stalo sa tretieho dňa, keď bolo ráno, že začalo hrmieť a blýskať sa, a ťažký oblak ležal na vrchu, a zvučal zvuk trúby, veľmi silný, takže sa triasol od strachu všetok ľud, ktorý bol v tábore.
Heb 12:18 - Lebo ste nepristúpili k dotýkanému vrchu a horiacemu ohňom, k mrákave, ku tme, k víchrici,
Verš 17
Vtedy vyviedol Mojžiš ľud z tábora vústrety Bohu, a zastanúc stáli pod vrchom.
Dt 4:10 - Najmä nezabudni na deň, ktorého si stál pred Hospodinom, svojím Bohom, na Horebe, keď mi povedal Hospodin: Shromaždi mi ľud, a dám, aby počuli moje slová, ktorým sa budú učiť, aby sa báli po všetky dni, dokiaľ len budú žiť na zemi, a budú učiť aj svojich synov.
Verš 18
A vrch Sinai sa celý kúril, pretože naň sostúpil Hospodin v ohni, a jeho kúr vystupoval ako kúr pece, a triasol sa celý vrch, veľmi.
Sdc 5:4 - Hospodine, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal s poľa Edomovho, triasla sa zem, áno, aj nebesia kropily, aj oblaky kropily vodou.
Ž 68:8 - Bože, keď si išiel von pred svojím ľudom, keď si kráčal po púšti - sélah -,
Ž 114:4 - Vrchy poskakovaly jako barance, vŕšky jako jahňatá.
Hab 3:10 - Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svojej ruky.
Ex 19,1-2 - Sinajská púšť je rovina Sebaje na juh od Sinaja. Sinajské pohorie leží na juhu Sinajského polostrova a delí sa na skupinu vrchov západných, El-Homr, východných, Džebel ed-Deir, a stredných, Sinaj alebo Horeb. Dnes sa mienky rozchádzajú, či vrch, na ktorom Mojžiš dostáva kamenné dosky, je severný vrch Sinaja Rás-es-Safsaf (2114 m) alebo najvyšší vrch na juhu Sinaja, Džebel Músa (2244 m). Väčšia časť autorov považuje za vrch zákona najvyšší vrch Džebel Músa.
Ex 19,5-6 - Boh ponúka Izraelitom svoju zmluvu, ktorou si chce vyvolený ľud pripútať k sebe. Izraeliti sa majú slobodne rozhodnúť pre túto zmluvu. Tento moment je v dejinách spásy význačný a prevyšuje ho len Ježišova dobrovoľná smrť na kríži, keď Spasiteľ sveta uzaviera novú zmluvu s tými, ktorí budú jeho krvou vykúpení a spasení.
Ex 19,7 - Starší ľudu nie vekom (porov. 3,16).
Ex 19,10 - Ľud sa mal zasvätiť celkom pravému Bohu. Vonkajšie očisťovanie bolo len znakom vnútornej čistoty duše.
Ex 19,16-19 - Boh sa zjavuje v ohni ako kedysi Mojžišovi (3,1) a Abrahámovi (Gn 15,17).
Ex 19,22 - Pred ustanovením áronského kňazstva kňazmi boli otcovia rodín, ktorí za iných okolností mali právo pristupovať k Bohu; pri tomto mimoriadnom Božom zjavení však ani oni nesmú pristúpiť bližšie.
