2. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

2Moj 1, 1-22

1 Toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta s Jakobom. Každý prišiel so svojím domom. 2 Rúben, Simeon, Lévi a Júda, 3 Izachár, Zabulon a Benjamin, 4 Dán, Naftali, Gád a Aser. 5 A bolo všetkých duší, ktoré pošly z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší. A Jozef bol v Egypte. 6 A Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie. 7 A synovia Izraelovi sa plodili a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem. 8 Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa. 9 A povedal svojmu ľudu: Hľa, ľudu synov Izraelových je viac ako nás a je to mocnejší ľud ako my. 10 Nože buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnožil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, že by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme. 11 Preto postavili nad ním úradníkov, ktorí vyberali dane, aby ho trápili svojimi bremenami. A ľud vystavil faraonovi mestá skladíšť, mesto Pitom a Ramses. 12 Ale čím viacej ho trápili, tým viacej sa množil a tým viacej sa rozširoval. A hrozili sa synov Izraelových. 13 A Egypťania podrobovali synov Izraelových v službu ukrutne ich utláčajúc. 14 A strpčovali ich život tvrdou prácou, blatom a tehlami, a všelijakou prácou na poli, a k tomu každou inou svojou prácou, ktorú konali nimi, ukrutne ich utláčajúc. 15 A egyptský kráľ rozkázal porodným babám hebrejským, z ktorých jednej bolo meno Šifra, a druhej Pua, 16 a povedal: Keď budete pomáhať hebrejským ženám pri pôrode a budete hľadieť na rodenie, vtedy, ak bude syn, zabijete ho, a keď dcéra, bude žiť. 17 Ale baby sa bály Boha, a neurobily tak, ako im hovoril egyptský kráľ, lež nechaly chlapcov žiť. 18 A egyptský kráľ povolal baby a povedal im: Prečo ste to urobily, že ste nechaly chlapcov žiť? 19 A baby riekly faraonovi: Hebrejky nie sú jako egyptské ženy, lebo tie sú zdravé a silné; prv ako k nim prijde baba, porodia. 20 A Bôh učinil dobre babám, a ľud sa množil a mocneli veľmi. 21 A stalo sa, keď sa baby bály Boha, že im učinil domy. 22 A faraon rozkázal všetkému svojmu ľudu a povedal: Každého syna, ktorý sa narodí, hodíte do rieky, a každú dcéru necháte žiť.

Verš 1

Toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta s Jakobom. Každý prišiel so svojím domom.

Gn 46:8 - A toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta: Jakob a jeho synovia. Prvorodený Jakobov Rúben.

Ex 6:14 - Toto sú hlavy domu svojich otcov. Synovia Rúbena, prvorodeného Izraelovho: Chanoch, Fallu, Checron a Charmi. To sú čeľade Rúbenove.

Verš 5

A bolo všetkých duší, ktoré pošly z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší. A Jozef bol v Egypte.

Gn 46:27 - A k tomu synovia Jozefovi, ktorí sa mu narodili v Egypte, dve duše. Všetkých duší domu Jakobovho, ktoré prišly do Egypta bolo sedemdesiat.

Dt 10:22 - V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnožil Hospodin, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množstva.

Sk 7:14 - Vtedy poslal Jozef povolať k sebe Jakoba, svojho otca, a celú svoju rodinu v sedemdesiatich piatich dušiach.

Verš 6

A Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie.

Gn 50:26 - A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.

Verš 7

A synovia Izraelovi sa plodili a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem.

Dt 26:5 - A odpovieš a riekneš pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu.

Sk 7:17 - Ale jako sa blížil čas zasľúbenia, ktoré s prísahou dal Bôh Abrahámovi, rástol ľud a množil sa v Egypte,

Verš 8

Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa.

Sk 7:18 - dokiaľ nepovstal iný kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa.

Verš 10

Nože buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnožil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, že by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme.

Sk 7:19 - Ten preľstil náš rod a tak trápil našich otcov, že museli vyhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostaly nažive.

Verš 12

Ale čím viacej ho trápili, tým viacej sa množil a tým viacej sa rozširoval. A hrozili sa synov Izraelových.

Ž 105:24 - kde veľmi plodným učinil Hospodin svoj ľud a učinil ho mocnejším nad jeho protivníkov.

Verš 22

A faraon rozkázal všetkému svojmu ľudu a povedal: Každého syna, ktorý sa narodí, hodíte do rieky, a každú dcéru necháte žiť.

Sk 7:19 - Ten preľstil náš rod a tak trápil našich otcov, že museli vyhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostaly nažive.

Ex 1,1-6 - Ako je zjavné aj z Knihy Genezis, Izraeliti boli presvedčení, že v Egypte neostanú natrvalo. Ich zraky sa ustavične upierali na Kanaán. Veď Boh Abrahámovi prisľúbil, že jeho potomstvo dostane Kanaán do vlastníctva (Gn 12,7; 13,15), aj mu oznámil, že jeho potomkovia budú žiť v cudzej krajine, kde ich budú utláčať (Gn 15,13); poroba však nebude trvať dlho a oni sa vrátia do svojej krajiny (Gn 15,13.14). O návrate do kanaánskej krajiny bol presvedčený aj Jozef. Pred svojou smrťou vyslovil žiadosť, aby jeho kosti preniesli do zasľúbenej zeme (Gn 50,24). O pobyte Izraelitov v Egypte má Písmo len skromné záznamy a vonkoncom neuvádza dejiny temer za štyristo rokov. Čas od Jozefa po Mojžiša je nám celkom neznámy. Za tieto štyri storočia Jakubova rodina vzrástla v národ, prostredníctvom ktorého Boh uskutoční svoj zámer skrze Syna svojho spasiť ľudstvo. Izraeliti žili v Egypte pospolu, skoro odlúčení od pohanov a takto mohli zachovať svoje náboženstvo čisté a neporušené. Poroba Izraela má tiež svoj význam. Veď bieda učí modliť sa. V nešťastí spomínali si na svojho Boha, Pána, ktorý patriarchom preukázal takú lásku a ochranu. Obrat "mená Izraelových synov" označuje už národ, izraelský národ. Uvádzajú sa mená Jakubových synov, aby sa videlo, z akých nepatrných začiatkov vznikol vyvolený národ, ako Boh splnil svoj prísľub, ktorý dal patriarchom.

Ex 1,8 - Pravdepodobne bol ním Ramesse II. z 19. dynastie, ktorý vládol do roku 1235 pr. Kr.

Ex 1,11 - Obe mestá sú v severnom Egypte, skoro na hranici Egypta. Bolo ich treba opevniť, najmä keď hrozilo nebezpečenstvo od severovýchodu. Stavali sa v nich aj zásobárne pre obilie a zbrane, aby všetko bolo pripravené pre bojovú výpravu do Sýrie.

Ex 1,14 - Okrem stavieb Izraeliti mali na starosti aj prípravu stavebného materiálu. Robili tehly z nílskeho bahna, pomiešaného so slamou. Pracovali na poliach, zavodňovali, siali, orali a žali. Poľná práca je v Egypte veľmi ťažká, človek sa na hroznej horúčave ihneď vysilí.