  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 89, 1-53 |
1 Ž 89, 1 Vyučujúci žalm od Étana Ezrachitského. 2 Ž 89, 2 Na veky budem spievať o rôznej milosti Hospodinovej; od pokolenia do pokolenia budem oznamovať tvoju pravdu svojimi ústami, Pane! 3 Ž 89, 3 Lebo som povedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upevníš svoju pravdu, jako si povedal: 4 Ž 89, 4 Učinil som smluvu so svojím vyvoleným; prisahal som Dávidovi, svojmu služobníkovi: 5 Ž 89, 5 Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah. 6 Ž 89, 6 A preto budú nebesia oslavovať tvoj zázrak, Hospodine, ovšem tvoju pravdu v shromaždení svätých. 7 Ž 89, 7 Lebo kto na nebi môže sa prirovnať Hospodinovi?! Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi silných bohov?! 8 Ž 89, 8 Bôh je náramne strašný v rade svätých a hrozný nad všetkých vôkol neho. 9 Ž 89, 9 Hospodine, Bože Zástupov! kto je ako ty, mocný Hospode? A čo jako tvoja pravda, ktorá je vôkol teba? 10 Ž 89, 10 Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vlny, ty ich krotíš. 11 Ž 89, 11 Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov. 12 Ž 89, 12 Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náplň; ty si ich založil. 13 Ž 89, 13 Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Hermon plesajú v tvojom mene. 14 Ž 89, 14 Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica. 15 Ž 89, 15 Spravedlivosť a súd je postaťou tvojho trónu; milosť a pravda predchádzajú tvoju tvár. 16 Ž 89, 16 Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, Hospodine, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári! 17 Ž 89, 17 Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vyvýšia sa tvojou spravedlivosťou. 18 Ž 89, 18 Lebo ty si ozdobou ich sily a svojou dobrotivosťou povýšiš náš roh. 19 Ž 89, 19 Lebo náš štít je Hospodinov a Svätého Izraelovho náš kráľ. 20 Ž 89, 20 Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som pomoc na hrdinského muža; vyvýšil som vybraného z ľudu. 21 Ž 89, 21 Našiel som Dávida, svojho služobníka; pomazal som ho svojím svätým olejom, 22 Ž 89, 22 s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať. 23 Ž 89, 23 Neoklame ho nepriateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachetníka. 24 Ž 89, 24 Rozdrtím pred ním jeho protivníkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím. 25 Ž 89, 25 A moja pravda a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vyvýši jeho roh. 26 Ž 89, 26 Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky. 27 Ž 89, 27 On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia. 28 Ž 89, 28 A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme. 29 Ž 89, 29 Na veky mu zachovám svoju milosť, a moja smluva mu bude stáť verná. 30 Ž 89, 30 A učiním to, že jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies. 31 Ž 89, 31 Ak by jeho synovia opustili môj zákon a nechodili v mojich súdoch, 32 Ž 89, 32 ak by poškvrnili moje ustanovenia a neostríhali mojich prikázaní, 33 Ž 89, 33 vtedy navštívim ich prestúpenie prútom a údermi ich neprávosť; 34 Ž 89, 34 ale svojej milosti neodnímem od neho ani neoklamem vo svojej pravde. 35 Ž 89, 35 Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením. 36 Ž 89, 36 Raz som prisahal na svoju svätosť, že neoklamem Dávida. 37 Ž 89, 37 Jeho semeno bude trvať na veky a jeho trón predo mnou jako slnce. 38 Ž 89, 38 Jako mesiac bude pevne stáť na veky a jako svedok na oblohe verný. Sélah. 39 Ž 89, 39 Ale ty si ho zavrhol a opovrhol si ním a rozhneval si sa na svojho pomazaného. 40 Ž 89, 40 Zavrhol si smluvu so svojím služobníkom; poškvrnil si jeho korunu hodiac ju na zem. 41 Ž 89, 41 Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy. 42 Ž 89, 42 Olupujú ho všetci, ktorí idú tade cestou; je potupou svojim súsedom. 43 Ž 89, 43 Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov; dal si to, aby sa radovali všetci jeho nepriatelia. 44 Ž 89, 44 Áno, odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji. 45 Ž 89, 45 Učinil si prietrž jeho lesku a jeho trón si vrhol na zem. 46 Ž 89, 46 Ukrátil si dni jeho mladosti; odial si ho hanbou. Sélah. 47 Ž 89, 47 Až do kedy, Hospodine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prchlivosť ako oheň? 48 Ž 89, 48 Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka? 49 Ž 89, 49 Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah. 50 Ž 89, 50 Kde je tvoja drievna rôzna milosť, Pane, ktorú si prisahal Dávidovi vo svojej pravde? 51 Ž 89, 51 Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich služobníkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov, 52 Ž 89, 52 ako potupujú tvoji nepriatelia, Hospodine, ako potupujú šľapaje tvojho pomazaného. 53 Ž 89, 53 Nech je požehnaný Hospodin na veky. Ameň, ameň.
| | | Ž 89, 1-53 |
Verš 35
Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením.
Heb 6:13 - Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba
Heb 6:17 - A preto, že Bôh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu,
Verš 5
Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah.
Ž 19:1 - Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.
Verš 41
Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy.
Ž 80:12 - Vyhnal svoje letorasty až k moru a svoje výhonky až k veľkej rieke.
Verš 11
Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov.
Ž 24:1 - Žalm Dávidov. Hospodinova je zem i jej náplň, okruh zeme i tí, ktorí bývajú na ňom;
Verš 14
Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica.
Ž 97:2 - Oblak a mrákava je vôkol neho; spravedlivosť a súd postaťou jeho trónu.
Ž 85:13 - Vtedy aj Hospodin dá dobré, a naša zem vydá svoju úrodu.
Verš 48
Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka?
Ž 49:9 - (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!),
Ž 49:15 - Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.
Verš 49
Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah.
2Sam 7:15 - Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári.
Verš 20
Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som pomoc na hrdinského muža; vyvýšil som vybraného z ľudu.
1Sam 16:1 - A Hospodin riekol Samuelovi: Až dokedy ty budeš žialiť za Saulom, keď som ho ja zavrhol, aby nekraľoval nad Izraelom? Naplň svoj roh olejom a poď, pošlem ťa k Izaimu Betlehemskému, lebo tam medzi jeho synmi som videl toho, ktorý mi bude kráľom.
1Sam 16:13 - Vtedy vzal Samuel roh s olejom a pomazal ho prostred jeho bratov. A Duch Hospodinov sostúpil na Dávida a zostal na ňom od toho dňa a tak vše potom. A Samuel vstal a odišiel do Rámy.
Verš 22
s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať.
2Sam 7:10 - A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv,
Verš 26
Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.
Heb 1:4 - stanúc sa o toľko výtečnejším od anjelov, o koľko znamenitejšie meno zdedil než oni.
Verš 30
A učiním to, že jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.
Z 89 - Autor tohto vážneho, rozjímavého, nábožensko-poučného žalmu ("maškíl") má pravdepodobne tesne pred exilom pred očami smutný údel Dávidovho kráľovského domu a porovnáva ho so slávnymi prisľúbeniami, ktoré dal kedysi Pán Dávidovi.
Z 89,11 - "Rahaba si pošliapal" - tieto slová možno rozumieť o "oblude", ktorá tu predstavuje pýchu a vzburu (hebr. "ráchab - podráždiť, vzbĺknuť, búriť sa"), alebo o nepriateľoch, s ktorými Boh bojuje (Ž 74,13; Jób 9,13; 26,12; Iz 51,9); na niektorých miestach Písma "Rahab" označuje Egypt, proti ktorému Pán bojoval desiatimi ranami (porov. Ž 87,4).
Z 89,20 - "Svojim svätým" - to je Nátan a Dávid so svojím ľudom. Je dosť možné, že pôvodne sa v osnove čítalo "svojmu svätému - hásidoka", teda Nátanovi.
Z 89,26 - "More" Stredozemné, "rieka" Eufrat. Proroctvo hovorí o univerzálnom kráľovstve Mesiáša - Dávidovho syna.
Z 89,30 - Dávidov trón bude trvať ako "dni nebies", čo je to isté ako večne, dokiaľ budú existovať nebesá (2 Sam 7,16; Ž 72,5 atď. ). Dávidov trón je večný len v Cirkvi, len Mesiáš je večným kráľom.
Z 89,31-34 - Potomstvo a kráľovstvo bude v Mesiášovi večné, takto nikdy nebude koniec Dávidovmu kráľovstvu. Lež šťastie a hmotný blahobyt závisia od dodržania Božích príkazov a nariadení.
Z 89,38 - Mesiac u Hebrejov slúžil za symbol Božej nezlomnej vernosti.
Z 89,46 - "Skrátil si dni jeho mladosti" - tu nejde o Dávidove dni, ale o dni Dávidovho kráľovstva, ktoré malo byť večné, ale veľmi rýchle zostarlo, už ide zahynúť a jeho zánik je potupný.
Z 89,47-52 - V týchto slovách, ktoré sú doslovným citátom Ž 79,5, žalmista vyslovuje túžbu a nádej, že Boh ešte za jeho života odníme nešťastie a poníženie z Dávidovho kráľovského rodu.
Z 89,53 - Verš je doxológiou, chválospevom na Pána a ukončieva 3. knihu žalmov. Porov. Ž 41,14; a 72,18.19.
