výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ž 89, 1-53

1 Vyučujúci žalm Étána Ezrachovca. 2 O Hospodinovej milosti chcem spievať naveky, ústami ohlasovať Tvoju vernosť z rodu na rod. 3 Lebo si riekol: Naveky je postavená milosť v nebesiach, na nich si upevnil svoju vernosť. 4 So svojím vyvoleným uzavrel som zmluvu, svojmu sluhovi Dávidovi som prisahal: 5 Naveky upevním tvoje potomstvo, vybudujem tvoj trón z rodu na rod. Sela. 6 Nebesá oslavujú Tvoje divy, Hospodine, a Tvoju vernosť v zbore svätých. 7 Lebo kto sa v oblaku vyrovná Hospodinovi? Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi Božími? 8 Boh je obávaný v kruhu svätých, veľký je On a hrozný pre všetkých, ktorí sú vôkol Neho. 9 Hospodine, Bože mocností, kto je ako Ty, mocný Hospodine? Tvoja vernosť je vôkol Teba. 10 Panuješ nad vzdutým morom; keď dvíha svoje vlny, Ty ich utišuješ. 11 Ty si rozmliaždil Rahaba ako zabitého, silným ramenom rozprášil si svojich nepriateľov. 12 Tvoje sú nebesá a Tvoja je i zem, svet i jeho náplň; Ty si ich založil; 13 sever i juh Ty si stvoril, Tábor i Chermón Tvojmu menu plesajú. 14 Máš mocnú pravicu, silná je Tvoja ruka, vyvýšená Tvoja pravica. 15 Spravodlivosť a právo sú základom Tvojho trónu, milosť a vernosť Ťa predchádzajú. 16 Blahoslavený ľud, čo pozná plesanie, ó Hospodine. Kráčajú v svetle Tvojej tváre, 17 jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení. 18 Lebo Ty si okrasou ich sily a Tvoja blahovôľa vyvyšuje náš roh. 19 Lebo náš štít patrí Hospodinovi a náš kráľ Svätému Izraela. 20 Vtedy si hovoril vo videní svojim zbožným, a povedal si: Pomoc som poskytol hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil. 21 Našiel som svojho sluhu Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom, 22 takže moja ruka bude stále pri ňom a posilní ho moje rameno. 23 Neprekvapí ho nepriateľ a nešľachetník ho nepotlačí. 24 Rozdrvím pred ním jeho nepriateľov a jeho nenávistníkov pozrážam. 25 Vernosť a milosť moja bude s ním a v mojom mene vyvýši sa jeho roh. 26 Položím jeho ruku na more a na veľtoky jeho pravicu. 27 Bude na mňa volať: Ty si otec môj, môj Boh a skala mojej spásy. 28 Ba ustanovím ho prvorodeným, najvyšším pre kráľov zeme. 29 Naveky zachovám mu svoju milosť a moja zmluva ostane s ním pevná. 30 Naveky zachovám jeho potomstvo, jeho trón bude, dokiaľ budú nebesá. 31 Ak jeho synovia opustia môj zákon, nebudú chodiť podľa môjho práva, 32 ak znesvätia moje ustanovenia, nebudú zachovávať moje príkazy, 33 prútom navštívim ich priestupok a ranami ich previnenie; 34 ale svoju milosť neodvrátim od neho a svoju vernosť nezruším, 35 neznesvätím svoju zmluvu a nezmením, čo vyšlo z mojich úst. 36 Raz som prisahal na svoju svätosť, že nesklamem Dávida, 37 že jeho potomstvo potrvá naveky a jeho trón ako slnko predo mnou, 38 večne bude pevný ako mesiac, a Svedok na oblaku je verný. Sela. 39 Ale Ty si ho zavrhol a zamietol a nahneval si sa na svojho pomazaného, 40 zavrhol si zmluvu so svojím sluhom, až po zem zneuctil si jeho korunu. 41 Zbúral si všetky jeho múry a jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny. 42 Drancovali ho všetci, čo šli povedľa, bol na potupu svojim susedom. 43 Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov, rozradostnil si všetkých jeho nepriateľov. 44 Odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji. 45 Zbavil si ho lesku, trón si mu zrazil k zemi. 46 Skrátil si dni jeho mladosti a hanbou si ho priodel. Sela. 47 Dokedy sa budeš skrývať, Hospodine? Či navždy bude blčať Tvoj hnev ako oheň? 48 Rozpomeň sa, čo je ľudský vek, na akú márnosť stvoril si všetkých ľudí! 49 Kto môže žiť tak, aby neuvidel smrť, a zachránil si dušu z moci podsvetia? Sela. 50 Kde sú Tvoje prvotné milostivé skutky, Pane, o ktorých si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? 51 Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich sluhov, že v hrudi nosím pohanu od národov; 52 ňou tupia Tvoji nepriatelia, Hospodine, tupia šľapaje Tvojho pomazaného! 53 Hospodin požehnaný naveky! Amen. Amen.

Ž 89, 1-53





Verš 35
neznesvätím svoju zmluvu a nezmením, čo vyšlo z mojich úst.
Heb 6:13 - Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba
Heb 6:17 - Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou,

Verš 5
Naveky upevním tvoje potomstvo, vybudujem tvoj trón z rodu na rod. Sela.
Ž 19:1 - Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.

Verš 41
Zbúral si všetky jeho múry a jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny.
Ž 80:12 - Svoje úponky vystrela k moru a svoje výhonky až k Veľrieke.

Verš 11
Ty si rozmliaždil Rahaba ako zabitého, silným ramenom rozprášil si svojich nepriateľov.
Ž 24:1 - Žalm Dávidov.Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú.

Verš 14
Máš mocnú pravicu, silná je Tvoja ruka, vyvýšená Tvoja pravica.
Ž 97:2 - Oblak a mrákava je vôkol Neho; právo a spravodlivosť sú základmi Jeho trónu.
Ž 85:13 - Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré, a naša zem vydá svoj úžitok.

Verš 48
Rozpomeň sa, čo je ľudský vek, na akú márnosť stvoril si všetkých ľudí!
Ž 49:9 - lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho,
Ž 49:15 - Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom.

Verš 49
Kto môže žiť tak, aby neuvidel smrť, a zachránil si dušu z moci podsvetia? Sela.
2Sam 7:15 - Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil.

Verš 20
Vtedy si hovoril vo videní svojim zbožným, a povedal si: Pomoc som poskytol hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil.
1Sam 16:1 - Hospodin riekol Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Veď ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď; posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo spomedzi jeho synov som si vyhľadal kráľa.
1Sam 16:13 - Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. Samuel vstal a odišiel do Rámy.

Verš 22
takže moja ruka bude stále pri ňom a posilní ho moje rameno.
2Sam 7:10 - Dám miesto svojmu izraelskému ľudu a osadím ho, aby býval na vlastnom mieste. Nebude sa viac chvieť a nebudú ho ďalej utláčať zlosynovia ako sprvoti,

Verš 26
Položím jeho ruku na more a na veľtoky jeho pravicu.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi.
Heb 1:4 - o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil.

Verš 30
Naveky zachovám jeho potomstvo, jeho trón bude, dokiaľ budú nebesá.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi.

Z 89 - Autor tohto vážneho, rozjímavého, nábožensko-poučného žalmu ("maškíl") má pravdepodobne tesne pred exilom pred očami smutný údel Dávidovho kráľovského domu a porovnáva ho so slávnymi prisľúbeniami, ktoré dal kedysi Pán Dávidovi.

Z 89,11 - "Rahaba si pošliapal" - tieto slová možno rozumieť o "oblude", ktorá tu predstavuje pýchu a vzburu (hebr. "ráchab - podráždiť, vzbĺknuť, búriť sa"), alebo o nepriateľoch, s ktorými Boh bojuje (Ž 74,13; Jób 9,13; 26,12; Iz 51,9); na niektorých miestach Písma "Rahab" označuje Egypt, proti ktorému Pán bojoval desiatimi ranami (porov. Ž 87,4).

Z 89,20 - "Svojim svätým" - to je Nátan a Dávid so svojím ľudom. Je dosť možné, že pôvodne sa v osnove čítalo "svojmu svätému - hásidoka", teda Nátanovi.

Z 89,26 - "More" Stredozemné, "rieka" Eufrat. Proroctvo hovorí o univerzálnom kráľovstve Mesiáša - Dávidovho syna.

Z 89,30 - Dávidov trón bude trvať ako "dni nebies", čo je to isté ako večne, dokiaľ budú existovať nebesá (2 Sam 7,16; Ž 72,5 atď. ). Dávidov trón je večný len v Cirkvi, len Mesiáš je večným kráľom.

Z 89,31-34 - Potomstvo a kráľovstvo bude v Mesiášovi večné, takto nikdy nebude koniec Dávidovmu kráľovstvu. Lež šťastie a hmotný blahobyt závisia od dodržania Božích príkazov a nariadení.

Z 89,38 - Mesiac u Hebrejov slúžil za symbol Božej nezlomnej vernosti.

Z 89,46 - "Skrátil si dni jeho mladosti" - tu nejde o Dávidove dni, ale o dni Dávidovho kráľovstva, ktoré malo byť večné, ale veľmi rýchle zostarlo, už ide zahynúť a jeho zánik je potupný.

Z 89,47-52 - V týchto slovách, ktoré sú doslovným citátom Ž 79,5, žalmista vyslovuje túžbu a nádej, že Boh ešte za jeho života odníme nešťastie a poníženie z Dávidovho kráľovského rodu.

Z 89,53 - Verš je doxológiou, chválospevom na Pána a ukončieva 3. knihu žalmov. Porov. Ž 41,14; a 72,18.19.