| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Ž 89, 1-53 |
1 Ž 89, 1 Vyučujúci žalm Étána Ezrachovca. 2 Ž 89, 2 O Hospodinovej milosti chcem spievať naveky, ústami ohlasovať Tvoju vernosť z rodu na rod. 3 Ž 89, 3 Lebo si riekol: Naveky je postavená milosť v nebesiach, na nich si upevnil svoju vernosť. 4 Ž 89, 4 So svojím vyvoleným uzavrel som zmluvu, svojmu sluhovi Dávidovi som prisahal: 5 Ž 89, 5 Naveky upevním tvoje potomstvo, vybudujem tvoj trón z rodu na rod. Sela. 6 Ž 89, 6 Nebesá oslavujú Tvoje divy, Hospodine, a Tvoju vernosť v zbore svätých. 7 Ž 89, 7 Lebo kto sa v oblaku vyrovná Hospodinovi? Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi Božími? 8 Ž 89, 8 Boh je obávaný v kruhu svätých, veľký je On a hrozný pre všetkých, ktorí sú vôkol Neho. 9 Ž 89, 9 Hospodine, Bože mocností, kto je ako Ty, mocný Hospodine? Tvoja vernosť je vôkol Teba. 10 Ž 89, 10 Panuješ nad vzdutým morom; keď dvíha svoje vlny, Ty ich utišuješ. 11 Ž 89, 11 Ty si rozmliaždil Rahaba ako zabitého, silným ramenom rozprášil si svojich nepriateľov. 12 Ž 89, 12 Tvoje sú nebesá a Tvoja je i zem, svet i jeho náplň; Ty si ich založil; 13 Ž 89, 13 sever i juh Ty si stvoril, Tábor i Chermón Tvojmu menu plesajú. 14 Ž 89, 14 Máš mocnú pravicu, silná je Tvoja ruka, vyvýšená Tvoja pravica. 15 Ž 89, 15 Spravodlivosť a právo sú základom Tvojho trónu, milosť a vernosť Ťa predchádzajú. 16 Ž 89, 16 Blahoslavený ľud, čo pozná plesanie, ó Hospodine. Kráčajú v svetle Tvojej tváre, 17 Ž 89, 17 jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení. 18 Ž 89, 18 Lebo Ty si okrasou ich sily a Tvoja blahovôľa vyvyšuje náš roh. 19 Ž 89, 19 Lebo náš štít patrí Hospodinovi a náš kráľ Svätému Izraela. 20 Ž 89, 20 Vtedy si hovoril vo videní svojim zbožným, a povedal si: Pomoc som poskytol hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil. 21 Ž 89, 21 Našiel som svojho sluhu Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom, 22 Ž 89, 22 takže moja ruka bude stále pri ňom a posilní ho moje rameno. 23 Ž 89, 23 Neprekvapí ho nepriateľ a nešľachetník ho nepotlačí. 24 Ž 89, 24 Rozdrvím pred ním jeho nepriateľov a jeho nenávistníkov pozrážam. 25 Ž 89, 25 Vernosť a milosť moja bude s ním a v mojom mene vyvýši sa jeho roh. 26 Ž 89, 26 Položím jeho ruku na more a na veľtoky jeho pravicu. 27 Ž 89, 27 Bude na mňa volať: Ty si otec môj, môj Boh a skala mojej spásy. 28 Ž 89, 28 Ba ustanovím ho prvorodeným, najvyšším pre kráľov zeme. 29 Ž 89, 29 Naveky zachovám mu svoju milosť a moja zmluva ostane s ním pevná. 30 Ž 89, 30 Naveky zachovám jeho potomstvo, jeho trón bude, dokiaľ budú nebesá. 31 Ž 89, 31 Ak jeho synovia opustia môj zákon, nebudú chodiť podľa môjho práva, 32 Ž 89, 32 ak znesvätia moje ustanovenia, nebudú zachovávať moje príkazy, 33 Ž 89, 33 prútom navštívim ich priestupok a ranami ich previnenie; 34 Ž 89, 34 ale svoju milosť neodvrátim od neho a svoju vernosť nezruším, 35 Ž 89, 35 neznesvätím svoju zmluvu a nezmením, čo vyšlo z mojich úst. 36 Ž 89, 36 Raz som prisahal na svoju svätosť, že nesklamem Dávida, 37 Ž 89, 37 že jeho potomstvo potrvá naveky a jeho trón ako slnko predo mnou, 38 Ž 89, 38 večne bude pevný ako mesiac, a Svedok na oblaku je verný. Sela. 39 Ž 89, 39 Ale Ty si ho zavrhol a zamietol a nahneval si sa na svojho pomazaného, 40 Ž 89, 40 zavrhol si zmluvu so svojím sluhom, až po zem zneuctil si jeho korunu. 41 Ž 89, 41 Zbúral si všetky jeho múry a jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny. 42 Ž 89, 42 Drancovali ho všetci, čo šli povedľa, bol na potupu svojim susedom. 43 Ž 89, 43 Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov, rozradostnil si všetkých jeho nepriateľov. 44 Ž 89, 44 Odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji. 45 Ž 89, 45 Zbavil si ho lesku, trón si mu zrazil k zemi. 46 Ž 89, 46 Skrátil si dni jeho mladosti a hanbou si ho priodel. Sela. 47 Ž 89, 47 Dokedy sa budeš skrývať, Hospodine? Či navždy bude blčať Tvoj hnev ako oheň? 48 Ž 89, 48 Rozpomeň sa, čo je ľudský vek, na akú márnosť stvoril si všetkých ľudí! 49 Ž 89, 49 Kto môže žiť tak, aby neuvidel smrť, a zachránil si dušu z moci podsvetia? Sela. 50 Ž 89, 50 Kde sú Tvoje prvotné milostivé skutky, Pane, o ktorých si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? 51 Ž 89, 51 Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich sluhov, že v hrudi nosím pohanu od národov; 52 Ž 89, 52 ňou tupia Tvoji nepriatelia, Hospodine, tupia šľapaje Tvojho pomazaného! 53 Ž 89, 53 Hospodin požehnaný naveky! Amen. Amen.
| | Ž 89, 1-53 |
Verš 35
neznesvätím svoju zmluvu a nezmením, čo vyšlo z mojich úst.
Heb 6:13 - Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba
Heb 6:17 - Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou,
Verš 5
Naveky upevním tvoje potomstvo, vybudujem tvoj trón z rodu na rod. Sela.
Ž 19:1 - Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
Verš 41
Zbúral si všetky jeho múry a jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny.
Ž 80:12 - Svoje úponky vystrela k moru a svoje výhonky až k Veľrieke.
Verš 11
Ty si rozmliaždil Rahaba ako zabitého, silným ramenom rozprášil si svojich nepriateľov.
Ž 24:1 - Žalm Dávidov.Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú.
Verš 14
Máš mocnú pravicu, silná je Tvoja ruka, vyvýšená Tvoja pravica.
Ž 97:2 - Oblak a mrákava je vôkol Neho; právo a spravodlivosť sú základmi Jeho trónu.
Ž 85:13 - Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré, a naša zem vydá svoj úžitok.
Verš 48
Rozpomeň sa, čo je ľudský vek, na akú márnosť stvoril si všetkých ľudí!
Ž 49:9 - lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho,
Ž 49:15 - Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom.
Verš 49
Kto môže žiť tak, aby neuvidel smrť, a zachránil si dušu z moci podsvetia? Sela.
2Sam 7:15 - Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil.
Verš 20
Vtedy si hovoril vo videní svojim zbožným, a povedal si: Pomoc som poskytol hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil.
1Sam 16:1 - Hospodin riekol Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Veď ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď; posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo spomedzi jeho synov som si vyhľadal kráľa.
1Sam 16:13 - Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. Samuel vstal a odišiel do Rámy.
Verš 22
takže moja ruka bude stále pri ňom a posilní ho moje rameno.
2Sam 7:10 - Dám miesto svojmu izraelskému ľudu a osadím ho, aby býval na vlastnom mieste. Nebude sa viac chvieť a nebudú ho ďalej utláčať zlosynovia ako sprvoti,
Verš 26
Položím jeho ruku na more a na veľtoky jeho pravicu.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi.
Heb 1:4 - o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil.
Verš 30
Naveky zachovám jeho potomstvo, jeho trón bude, dokiaľ budú nebesá.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi.
Z 89 - Autor tohto vážneho, rozjímavého, nábožensko-poučného žalmu ("maškíl") má pravdepodobne tesne pred exilom pred očami smutný údel Dávidovho kráľovského domu a porovnáva ho so slávnymi prisľúbeniami, ktoré dal kedysi Pán Dávidovi.
Z 89,11 - "Rahaba si pošliapal" - tieto slová možno rozumieť o "oblude", ktorá tu predstavuje pýchu a vzburu (hebr. "ráchab - podráždiť, vzbĺknuť, búriť sa"), alebo o nepriateľoch, s ktorými Boh bojuje (Ž 74,13; Jób 9,13; 26,12; Iz 51,9); na niektorých miestach Písma "Rahab" označuje Egypt, proti ktorému Pán bojoval desiatimi ranami (porov. Ž 87,4).
Z 89,20 - "Svojim svätým" - to je Nátan a Dávid so svojím ľudom. Je dosť možné, že pôvodne sa v osnove čítalo "svojmu svätému - hásidoka", teda Nátanovi.
Z 89,26 - "More" Stredozemné, "rieka" Eufrat. Proroctvo hovorí o univerzálnom kráľovstve Mesiáša - Dávidovho syna.
Z 89,30 - Dávidov trón bude trvať ako "dni nebies", čo je to isté ako večne, dokiaľ budú existovať nebesá (2 Sam 7,16; Ž 72,5 atď. ). Dávidov trón je večný len v Cirkvi, len Mesiáš je večným kráľom.
Z 89,31-34 - Potomstvo a kráľovstvo bude v Mesiášovi večné, takto nikdy nebude koniec Dávidovmu kráľovstvu. Lež šťastie a hmotný blahobyt závisia od dodržania Božích príkazov a nariadení.
Z 89,38 - Mesiac u Hebrejov slúžil za symbol Božej nezlomnej vernosti.
Z 89,46 - "Skrátil si dni jeho mladosti" - tu nejde o Dávidove dni, ale o dni Dávidovho kráľovstva, ktoré malo byť večné, ale veľmi rýchle zostarlo, už ide zahynúť a jeho zánik je potupný.
Z 89,47-52 - V týchto slovách, ktoré sú doslovným citátom Ž 79,5, žalmista vyslovuje túžbu a nádej, že Boh ešte za jeho života odníme nešťastie a poníženie z Dávidovho kráľovského rodu.
Z 89,53 - Verš je doxológiou, chválospevom na Pána a ukončieva 3. knihu žalmov. Porov. Ž 41,14; a 72,18.19.