| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Ž 89, 1-53 |
1 Ž 89, 1 Poučná pieseň od Etana Ezrachitu. 2 Ž 89, 2 Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť. 3 Ž 89, 3 Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach. 4 Ž 89, 4 „Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: 5 Ž 89, 5 Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“ 6 Ž 89, 6 Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia a tvoju vernosť spoločenstvo svätých. 7 Ž 89, 7 Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? Kto sa z Božích synov podobá Pánovi? 8 Ž 89, 8 Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú. 9 Ž 89, 9 Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? Mocný si, Pane, a pravda je u teba. 10 Ž 89, 10 Ty vládneš nad neskrotným morom a zmierňuješ jeho vlnobitie. 11 Ž 89, 11 Rahaba si pošliapal ako raneného, svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena. 12 Ž 89, 12 Tvoje je nebo a tvoja je zem, svet i jeho bohatstvo si ty založil. 13 Ž 89, 13 Sever i juh si ty utvoril, Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú. 14 Ž 89, 14 Mocné je tvoje rameno, pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená. 15 Ž 89, 15 Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou. 16 Ž 89, 16 Blažený ľud, ktorý vie jasať! Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane; 17 Ž 89, 17 deň čo deň sa raduje z tvojho mena a honosí sa tvojou spravodlivosťou. 18 Ž 89, 18 Lebo ty si jeho sila a nádhera a tvojou priazňou sa dvíha naša moc. 19 Ž 89, 19 Veď náš vladár patrí Pánovi a náš kráľ Izraelovmu Svätému. 20 Ž 89, 20 Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: „Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil. 21 Ž 89, 21 Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. 22 Ž 89, 22 Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje rameno. 23 Ž 89, 23 Nezaskočí ho nepriateľ, ani zlosyn ho nepokorí. 24 Ž 89, 24 Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť. 25 Ž 89, 25 S ním bude moja vernosť a milosť a v mojom mene povznesie sa jeho moc. 26 Ž 89, 26 Položím jeho ruku na more a na rieky jeho pravicu. 27 Ž 89, 27 On bude volať ku mne: »Ty si môj otec, môj Boh a útočište mojej spásy.« 28 Ž 89, 28 A ja ho ustanovím za prvorodeného, za najvyššieho medzi kráľmi zeme. 29 Ž 89, 29 Naveky mu svoju milosť zachovám a pevná bude moja zmluva s ním. 30 Ž 89, 30 Jeho rod udržím naveky a jeho trón bude ako dni nebies.“ 31 Ž 89, 31 „No keď raz jeho synovia môj zákon opustia a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, 32 Ž 89, 32 keď moje ustanovenia znesvätia a nezachovajú moje predpisy, 33 Ž 89, 33 potom ich priestupok trstenicou potrescem a ich neprávosť korbáčom. 34 Ž 89, 34 Ale priazeň mu neodopriem a neporuším svoju vernosť. 35 Ž 89, 35 Svoju zmluvu neznesvätím a nezruším výroky svojich úst. 36 Ž 89, 36 Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, nesklamem Dávida. 37 Ž 89, 37 Jeho rod bude trvať naveky a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón; 38 Ž 89, 38 a navždy bude pevný sťa luna, verný svedok na oblohe.“ 39 Ž 89, 39 A predsa si ho odmietol a zavrhol, nahneval si sa na svojho pomazaného. 40 Ž 89, 40 Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, do prachu si zhodil jeho korunu, 41 Ž 89, 41 všetky jeho múry si rozbúral a na trosky si premenil jeho pevnosti. 42 Ž 89, 42 Plienili ho všetci, čo išli okolo, a na posmech vyšiel u susedov. 43 Ž 89, 43 Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, všetkým nepriateľom si spôsobil radosť. 44 Ž 89, 44 Ostrie jeho meča si otupil a nepomáhal si mu pri boji. 45 Ž 89, 45 Jeho lesku si urobil koniec a na zem si povalil jeho trón. 46 Ž 89, 46 Skrátil si dni jeho mladosti, zahrnul si ho hanbou. 47 Ž 89, 47 Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? Tvoj hnev bude blčať sťa oheň? 48 Ž 89, 48 Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských! 49 Ž 89, 49 Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti? 50 Ž 89, 50 Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? 51 Ž 89, 51 Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov, 52 Ž 89, 52 ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného. 53 Ž 89, 53 Nech je zvelebený Pán naveky. Staň sa. Amen.
| | Ž 89, 1-53 |
Verš 35
Svoju zmluvu neznesvätím a nezruším výroky svojich úst.
Heb 6:13 - Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého
Heb 6:17 - A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou,
Verš 5
Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Ž 19:1 - Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Verš 41
všetky jeho múry si rozbúral a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Ž 80:12 - Svoje výhonky vystrela až k moru, až po rieku Eufrat svoje letorasty.
Verš 11
Rahaba si pošliapal ako raneného, svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Ž 24:1 - Dávidov žalm. Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Verš 14
Mocné je tvoje rameno, pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Ž 97:2 - Vôkol neho oblaky a mrákavy, spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
Ž 85:13 - Veď Pán dá požehnanie a svoje plody vydá naša zem.
Verš 48
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ž 49:9 - Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť,
Ž 49:15 - Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom.
Verš 49
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
2Sam 7:15 - Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba.
Verš 20
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: „Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil.
1Sam 16:1 - Pán povedal Samuelovi: „Dokedy ty budeš žialiť za Šaulom, hoci som ho ja zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa k Betlehemčanovi Izaimu, lebo som si spomedzi jeho synov vyhliadol kráľa.“
1Sam 16:13 - Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.
Verš 22
Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje rameno.
2Sam 7:10 - Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako prv,
Verš 26
Položím jeho ruku na more a na rieky jeho pravicu.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami.
Heb 1:4 - a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni.
Verš 30
Jeho rod udržím naveky a jeho trón bude ako dni nebies.“
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami.
Z 89 - Autor tohto vážneho, rozjímavého, nábožensko-poučného žalmu ("maškíl") má pravdepodobne tesne pred exilom pred očami smutný údel Dávidovho kráľovského domu a porovnáva ho so slávnymi prisľúbeniami, ktoré dal kedysi Pán Dávidovi.
Z 89,11 - "Rahaba si pošliapal" - tieto slová možno rozumieť o "oblude", ktorá tu predstavuje pýchu a vzburu (hebr. "ráchab - podráždiť, vzbĺknuť, búriť sa"), alebo o nepriateľoch, s ktorými Boh bojuje (Ž 74,13; Jób 9,13; 26,12; Iz 51,9); na niektorých miestach Písma "Rahab" označuje Egypt, proti ktorému Pán bojoval desiatimi ranami (porov. Ž 87,4).
Z 89,20 - "Svojim svätým" - to je Nátan a Dávid so svojím ľudom. Je dosť možné, že pôvodne sa v osnove čítalo "svojmu svätému - hásidoka", teda Nátanovi.
Z 89,26 - "More" Stredozemné, "rieka" Eufrat. Proroctvo hovorí o univerzálnom kráľovstve Mesiáša - Dávidovho syna.
Z 89,30 - Dávidov trón bude trvať ako "dni nebies", čo je to isté ako večne, dokiaľ budú existovať nebesá (2 Sam 7,16; Ž 72,5 atď. ). Dávidov trón je večný len v Cirkvi, len Mesiáš je večným kráľom.
Z 89,31-34 - Potomstvo a kráľovstvo bude v Mesiášovi večné, takto nikdy nebude koniec Dávidovmu kráľovstvu. Lež šťastie a hmotný blahobyt závisia od dodržania Božích príkazov a nariadení.
Z 89,38 - Mesiac u Hebrejov slúžil za symbol Božej nezlomnej vernosti.
Z 89,46 - "Skrátil si dni jeho mladosti" - tu nejde o Dávidove dni, ale o dni Dávidovho kráľovstva, ktoré malo byť večné, ale veľmi rýchle zostarlo, už ide zahynúť a jeho zánik je potupný.
Z 89,47-52 - V týchto slovách, ktoré sú doslovným citátom Ž 79,5, žalmista vyslovuje túžbu a nádej, že Boh ešte za jeho života odníme nešťastie a poníženie z Dávidovho kráľovského rodu.
Z 89,53 - Verš je doxológiou, chválospevom na Pána a ukončieva 3. knihu žalmov. Porov. Ž 41,14; a 72,18.19.