  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 78, 1-72 |
1 (ROH) Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
1 (B21) Poučný žalm Asafův. Naslouchej, lide můj, mému učení, slov, která mluvím, všímej si.
2 (ROH) Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
2 (B21) V podobenstvích k tobě promluvím, abych ti odhalil dávná tajemství.
3 (ROH) To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
3 (B21) Slyšeli jsme a sami víme, co nám vyprávěli naši otcové.
4 (ROH) Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
4 (B21) Jejich dětem to nezatajíme, dalšímu pokolení budem vyprávět o chvále Hospodinově, o jeho síle, o zázracích, jež učinil.
5 (ROH) Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
5 (B21) Svědectví stvrdil Jákobovi, Izraeli svěřil učení, o kterém přikázal otcům našim, aby je předávali synům svým,
6 (ROH) aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
6 (B21) aby je poznalo budoucí pokolení, i děti, jež se teprv narodí, aby zas učily svoje potomky:
7 (ROH) aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
7 (B21) Ať v Bohu skládají svoji naději, ať nezapomínají, co učinil, a dodržují jeho příkazy!
8 (ROH) a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
8 (B21) Ať nejsou jako jejich otcové, pokolení vzpurné a svéhlavé, pokolení se srdcem nestálým a s duchem Bohu nevěrným!
9 (ROH) Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
9 (B21) Synové Efraimovi, zdatní lukostřelci, v den bitvy se dali na útěk.
10 (ROH) Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
10 (B21) Nedodrželi smlouvu Boží, odmítli se řídit jeho Zákonem.
11 (ROH) Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
11 (B21) Zapomněli na jeho mocné činy, na zázraky, jež jim projevil.
12 (ROH) Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
12 (B21) Před jejich otci konal zázraky, v Egyptě, na poli soanském.
13 (ROH) Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
13 (B21) Rozdělil moře, převedl je, vody postavil jako hromady.
14 (ROH) Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
14 (B21) Oblakem svým je vodil ve dne, ohnivým světlem za nocí.
15 (ROH) Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
15 (B21) Rozlomil skály v poušti, jak z hlubin bezedných dal jim pít.
16 (ROH) Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
16 (B21) Ze skály nechal potoky proudit, jež v řeky rozvodnil.
17 (ROH) A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
17 (B21) Oni však proti němu stále hřešili, na poušti Nejvyššího dráždili!
18 (ROH) A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
18 (B21) Pokoušeli Boha v srdcích svých, podle své chuti pokrm žádali.
19 (ROH) Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
19 (B21) Mluvili proti Bohu se slovy: "Copak Bůh prostře stůl na poušti?
20 (ROH) Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
20 (B21) Udeřil sice do skály, mohutným potokem vody tryskaly - chleba nám ale dát jistě neumí, může snad svému lidu maso opatřit?"
21 (ROH) Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
21 (B21) Hospodin slyšel to a hněval se, proti Jákobovi vzplanul plamenem, vykypěl hněvem na Izrael.
22 (ROH) pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
22 (B21) Ačkoli Bohu nevěřili a nedoufali v jeho spasení,
23 (ROH) hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
23 (B21) přesto dal příkaz oblakům shůry, otevřel nebeské průduchy.
24 (ROH) a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
24 (B21) Skrápěl je manou, aby jedli, dal jim nebeské obilí!
25 (ROH) Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
25 (B21) Lidé okusili andělský chleba, poslal jim jídla dosyta!
26 (ROH) Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
26 (B21) Východní vítr na nebi vát nechal, vítr od jihu svou mocí hnal.
27 (ROH) a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
27 (B21) Masem jak prachem zasypal je, množstvím ptáků, jako je písku u moře.
28 (ROH) Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
28 (B21) Doprostřed tábora je nechal padat, na jejich stany kolem dokola.
29 (ROH) A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
29 (B21) Jedli a hojně se nasytili, dal jim to, po čem bažili.
30 (ROH) Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
30 (B21) Ještě svou lačnost ani neukojili, ještě měli jídlo v ústech svých,
31 (ROH) vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
31 (B21) když Boží hněv vzkypěl proti nim! Pobil mezi nimi ty nejvypasenější, výkvět Izraele porazil!
32 (ROH) Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
32 (B21) Oni však hřešili stůj co stůj a nevěřili jeho zázrakům.
33 (ROH) A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
33 (B21) Proto své dny skončili v marnosti, když jejich léta zkrátil hrůzami.
34 (ROH) A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
34 (B21) Když je však hubil, pilně ho hledali, vraceli se a Boha sháněli.
35 (ROH) a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
35 (B21) Na Boha vzpomněli si, že býval jejich skála, jejich vykupitel že byl Bůh Nejvyšší.
36 (ROH) hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
36 (B21) Pochlebování pak měli plná ústa a na jazyku lži.
37 (ROH) a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
37 (B21) Upřímní k němu nebyli v srdci, jeho smlouvě byli nevěrní.
38 (ROH) on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
38 (B21) On však byl soucitný - nezahladil je a jejich viny stále odpouštěl. Svůj hněv často odvracel od nich, všechnu svou zuřivost nechtěl probouzet.
39 (ROH) Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
39 (B21) Pamatoval na to, že jsou smrtelní, vánek, jenž odvane a už se nevrátí.
40 (ROH) Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
40 (B21) Kolikrát jen ho v poušti dráždili, jakou ho v pustině trápili bolestí!
41 (ROH) A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
41 (B21) Znovu a znovu Boha pokoušeli, Svatého izraelského rmoutili!
42 (ROH) Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
42 (B21) Na jeho sílu nepamatovali, na den, kdy je vykoupil ze soužení.
43 (ROH) ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
43 (B21) Na den, kdy Egyptu dal svá znamení, na soanském poli když zázraky působil.
44 (ROH) A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
44 (B21) Jejich řeky tehdy ve krev obrátil, ze svých potoků se napít nemohli!
45 (ROH) Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
45 (B21) Mračno much poslal, aby je žraly, a také žáby, aby je hubily.
46 (ROH) A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
46 (B21) Jejich úrodu housenkám vydal, plod jejich práce kobylkám.
47 (ROH) Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
47 (B21) Kroupami jejich révu pobil, jejich fíkovníky zničil mráz.
48 (ROH) Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
48 (B21) Na jejich stáda dopustil krupobití, na jejich dobytek palčivý žár.
49 (ROH) Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
49 (B21) Planoucí hněv svůj poslal na ně, prchlivost, zlobu a soužení, anděly zkázy na ně dopustil!
50 (ROH) Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
50 (B21) Otevřel průchod pro svůj hněv, před samou smrtí je nešetřil, morové ráně je všechny vystavil.
51 (ROH) A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
51 (B21) V Egyptě pobil všechno prvorozené, ten výkvět mládí ve stanech Chamových.
52 (ROH) A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
52 (B21) Svůj lid pak vyvedl tak jako ovce, jako stádo je v poušti provázel.
53 (ROH) Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
53 (B21) Vodil je bezpečně, takže se neděsili, nad jejich nepřáteli se vody zavřely.
54 (ROH) A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
54 (B21) Takto je dovedl až ke své svaté zemi, k hoře, již dobyl svojí pravicí.
55 (ROH) Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
55 (B21) Pohany vyhnal před jejich tváří, losem jim rozdělil jejich dědictví, izraelské kmeny doma usídlil.
56 (ROH) Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
56 (B21) Oni však Boha dráždili a pokoušeli, na svědectví Nejvyššího nedbali.
57 (ROH) ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
57 (B21) Zrádně se odvrátili jako otcové jejich, tak jako křivý luk minuli cíl.
58 (ROH) A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
58 (B21) Popouzeli ho svými výšinami, rozzuřili ho svými modlami!
59 (ROH) Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
59 (B21) Bůh to vše slyšel a ve svém hněvu Izrael tehdy zcela zavrhl.
60 (ROH) A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
60 (B21) Tehdy opustil svůj příbytek v Šílu, stan, v němž mezi lidmi přebýval.
61 (ROH) A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
61 (B21) Do zajetí dal padnout svoji sílu, svou slávu nechal v rukou nepřátel.
62 (ROH) Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
62 (B21) Svůj lid tehdy vydal napospas meči, na své dědictví se rozhořčil.
63 (ROH) Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
63 (B21) Jejich mladíky pohltil oheň, jejich pannám nezazněly písně svatební.
64 (ROH) Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
64 (B21) Jejich kněží tehdy padali mečem, jejich vdovy plakat nemohly.
65 (ROH) Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
65 (B21) Tehdy Pán procitl tak jako ze snu, jako bojovník, jenž byl vínem rozjařen.
66 (ROH) a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
66 (B21) Tehdy své nepřátele zasáhl vzadu, vydal je věčné pohaně!
67 (ROH) Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
67 (B21) Zavrhl sice Josefův stan, Efraimův kmen si nevybral,
68 (ROH) ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
68 (B21) Judův kmen ale vyvolil - horu Sion, kterou si oblíbil.
69 (ROH) A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
69 (B21) Svatyni jako nebesa si tam postavil a jako země, již upevnil navěky.
70 (ROH) A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
70 (B21) Vyvolil svého služebníka Davida, vzal ho od ovcí v ohradách.
71 (ROH) odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
71 (B21) Povolal ho od ovcí s jehňaty, aby pásl Jákoba, jeho lid, totiž Izrael, jeho dědictví.
72 (ROH) A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
72 (B21) On je pak pásl se srdcem oddaným, vodil je dovedností rukou svých.
| | | Ž 78, 1-72 |
Verš 2
Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
Ž 49:4 - Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.
Mt 13:35 - aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý hovoril: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, budem vyprávať veci, skryté od založenia sveta.
Verš 5
Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
Dt 4:9 - Len sa maj na pozore a veľmi ostríhaj svoju dušu, aby si nezabudol vecí, ktoré videly tvoje oči, a aby neuhli z tvojho srdca po všetky dni tvojho života, a oznámiš ich svojim synom i synom svojich synov.
Dt 6:7 - A budeš im dôrazne učiť svojich synov a budeš o nich hovoriť, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.
Verš 8
a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
Ex 32:9 - A Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, a hľa, je to ľud tvrdej šije.
Ex 33:3 - do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pretože si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste.
Ex 33:5 - Lebo Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz synom Izraelovým: Vy ste ľud tvrdej šije. Keď len na chvíľu vyjdem hore do tvojho stredu, zahladím ťa. A tak teraz slož svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť.
Ex 34:9 - A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo!
Dt 9:6 - a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije.
Dt 9:13 - A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije.
Dt 31:27 - Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvrdú šiju. Hľa, kým ešte žijem dnes s vami, spierali ste sa proti Hospodinovi, a čo len bude potom, keď zomriem!
Verš 13
Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
Ex 14:21 - A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody.
Verš 14
Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
Ex 13:21 - A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.
Ž 105:39 - Roztiahol oblak na zastretie a oheň, aby osvecoval noc.
Verš 15
Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale na Hórebe. A uderíš na skalu, a vyjdú z nej vody, a ľud bude piť. A Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraelových.
Nm 20:11 - A Mojžiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu, a tiekly vody; išly vypráhlou zemou jako rieka.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.
Verš 19
Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
Nm 11:1 - A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora.
Nm 11:4 - A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?
Verš 20
Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale na Hórebe. A uderíš na skalu, a vyjdú z nej vody, a ľud bude piť. A Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraelových.
Nm 20:11 - A Mojžiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok.
Verš 21
Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
Nm 11:1 - A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora.
Verš 24
a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
Ex 16:14 - A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi.
Verš 25
Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
Jn 6:31 - Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
1Kor 10:3 - a všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
Nm 11:31 - A tu sa vyrútil vietor od Hospodina, ktorý zachvátil prepelice so sebou od mora a spustil ich na tábor asi na deň cesty z jednej strany a asi na deň cesty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lakte na tvári zeme.
Verš 31
vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
Nm 11:33 - Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo požuvané, zapálil sa hnev Hospodinov na ľud, a Hospodin uderil na ľud a spôsobil porážku, veľmi velikú.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.
Verš 44
A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
Ex 7:20 - A Mojžiš a Áron učinili tak, ako prikázal Hospodin. Dvihnúc palicou uderil vodu, ktorá bola v rieke, pred očima faraonovými a pred očami jeho služobníkov, a všetky vody, ktoré boly v rieke, sa obrátili na krv.
Verš 45
Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
Ex 8:24 - A Hospodin učinil tak, lebo prišla ťažká smesica hmyzu na dom faraonov a na dom jeho služobníkov i na celú zem Egyptskú, takže sa nakazila zem od smesice hmyzu.
Ex 8:6 - Vtedy vystrel Áron svoju ruku na egyptské vody, a vyšly žaby a pokryly Egyptskú zem.
Verš 46
A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
Ex 10:13 - Vtedy vztiahol Mojžiš svoju palicu na Egyptskú zem, a Hospodin hnal východný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východný vietor kobylky.
Verš 47
Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
Ex 9:23 - Tedy vztiahol Mojžiš svoju palicu k nebu, a Hospodin vydal hromobitie a ľadovec, a oheň sostupoval na zem, a tedy Hospodin dal, aby padal ľadovec na Egyptskú zem.
Verš 50
Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
Ex 9:6 - A Hospodin učinil tú vec na druhý deň. A pomrel všetok dobytok Egypťanov, ale z dobytka synov Izraelových nezomrelo ani jedno.
Verš 51
A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
Ex 12:29 - Potom stalo sa o polnoci, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad.
Verš 53
Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
Ex 14:27 - Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora.
Ex 15:10 - Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.
Verš 55
Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
Joz 13:7 - A tak teraz podeľ tú zem do dedičstva devätoru pokolení a polovici pokolenia Manassesovho.
Ž 136:21 - a dal ich zem za dedičstvo, lebo jeho milosť trvá na veky,
Verš 58
A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
Dt 32:16 - Popudzovali ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami ho popudzovali k hnevu.
Dt 32:21 - Oni ma popudzovali k žiarlivosti nie-Bohom, hnevali ma svojimi márnosťami, nuž tedy i ja ich popudím k žiarlivosti nie-ľudom, bláznivým národom ich popudím k hnevu.
Verš 61
A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
1Sam 4:10 - Aj bojovali Filištíni, a Izrael bol porazený, a utekali každý do svojho stánu. A porážka bola veľmi veliká, a padlo z Izraela tridsať tisíc mužov peších.
Verš 64
Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
1Sam 4:11 - A truhla Božia bola vzatá, a obidvaja synovia Éliho zomreli, Chofni a Pinchas.
1Sam 4:18 - A stalo sa, ako spomenul truhlu Božiu, že padnul so stolice nazad vedľa brány a zlomil si väzy i zomrel, lebo človek bol starý a ťažký a on súdil Izraela štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - A jeho nevesta, žena Pinchasova, bola tehotná majúc porodiť. Tá keď počula zvesť a k tomu ešte i to, že vzali truhlu Božiu a že zomrel jej svokor i jej muž, sklonila sa a porodila, lebo prišly na ňu jej bolesti.
Verš 66
a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
1Sam 5:6 - A ruka Hospodinova ťažko doliehala na Ašdóďanov, a hubil ich a bil ich vredami, Ašdód a jeho okolie.
1Sam 6:4 - A pýtali sa: Jaká to má byť obeť za previnenie, ktorú jej máme dať? A oni odpovedali: Podľa počtu kniežat Filištínov dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší. Lebo jedna a tá istá rana bola na nich na všetkých i na vašich kniežatách.
Verš 70
A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
1Sam 16:11 - Potom riekol Samuel Izaimu: Či sú to už všetci tí mládenci? A on povedal: Ešte pozostal najmladší, ktorý práve teraz pasie ovce. Na to riekol Samuel Izaimu: Pošli hneď po neho a doveď ho, lebo nesadneme okolo stola, dokiaľ neprijde sem.
2Sam 7:8 - A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
Verš 71
odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Už dávno, ešte keď bol Saul kráľom nad nami, ty si vyvodil a dovodil Izraela. A okrem toho ti riekol Hospodin: Ty budeš pásť môj ľud, Izraela, a ty budeš vojvodom nad Izraelom.
1Krn 11:2 - Už aj dávno predtýmto, aj vtedy, keď ešte bol Saul kráľom, ty si bol ten, ktorý vyvodil a privodil Izraela, a Hospodin, tvoj Bôh, ti povedal: Ty budeš pásť môj ľud, Izraela, a ty budeš vojvodom nad mojím ľudom Izraelom.
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
