Verš 2
Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
Ž 49:4 - Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.
Mt 13:35 - aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý hovoril: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, budem vyprávať veci, skryté od založenia sveta.
Verš 5
Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
Dt 4:9 - Len sa maj na pozore a veľmi ostríhaj svoju dušu, aby si nezabudol vecí, ktoré videly tvoje oči, a aby neuhli z tvojho srdca po všetky dni tvojho života, a oznámiš ich svojim synom i synom svojich synov.
Dt 6:7 - A budeš im dôrazne učiť svojich synov a budeš o nich hovoriť, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.
Verš 8
a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
Ex 32:9 - A Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, a hľa, je to ľud tvrdej šije.
Ex 33:3 - do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pretože si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste.
Ex 33:5 - Lebo Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz synom Izraelovým: Vy ste ľud tvrdej šije. Keď len na chvíľu vyjdem hore do tvojho stredu, zahladím ťa. A tak teraz slož svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť.
Ex 34:9 - A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo!
Dt 9:6 - a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije.
Dt 9:13 - A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije.
Dt 31:27 - Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvrdú šiju. Hľa, kým ešte žijem dnes s vami, spierali ste sa proti Hospodinovi, a čo len bude potom, keď zomriem!
Verš 13
Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
Ex 14:21 - A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody.
Verš 14
Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
Ex 13:21 - A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.
Ž 105:39 - Roztiahol oblak na zastretie a oheň, aby osvecoval noc.
Verš 15
Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale na Hórebe. A uderíš na skalu, a vyjdú z nej vody, a ľud bude piť. A Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraelových.
Nm 20:11 - A Mojžiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu, a tiekly vody; išly vypráhlou zemou jako rieka.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.
Verš 19
Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
Nm 11:1 - A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora.
Nm 11:4 - A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?
Verš 20
Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale na Hórebe. A uderíš na skalu, a vyjdú z nej vody, a ľud bude piť. A Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraelových.
Nm 20:11 - A Mojžiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok.
Verš 21
Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
Nm 11:1 - A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora.
Verš 24
a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
Ex 16:14 - A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi.
Verš 25
Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
Jn 6:31 - Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
1Kor 10:3 - a všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
Nm 11:31 - A tu sa vyrútil vietor od Hospodina, ktorý zachvátil prepelice so sebou od mora a spustil ich na tábor asi na deň cesty z jednej strany a asi na deň cesty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lakte na tvári zeme.
Verš 31
vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
Nm 11:33 - Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo požuvané, zapálil sa hnev Hospodinov na ľud, a Hospodin uderil na ľud a spôsobil porážku, veľmi velikú.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.
Verš 44
A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
Ex 7:20 - A Mojžiš a Áron učinili tak, ako prikázal Hospodin. Dvihnúc palicou uderil vodu, ktorá bola v rieke, pred očima faraonovými a pred očami jeho služobníkov, a všetky vody, ktoré boly v rieke, sa obrátili na krv.
Verš 45
Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
Ex 8:24 - A Hospodin učinil tak, lebo prišla ťažká smesica hmyzu na dom faraonov a na dom jeho služobníkov i na celú zem Egyptskú, takže sa nakazila zem od smesice hmyzu.
Ex 8:6 - Vtedy vystrel Áron svoju ruku na egyptské vody, a vyšly žaby a pokryly Egyptskú zem.
Verš 46
A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
Ex 10:13 - Vtedy vztiahol Mojžiš svoju palicu na Egyptskú zem, a Hospodin hnal východný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východný vietor kobylky.
Verš 47
Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
Ex 9:23 - Tedy vztiahol Mojžiš svoju palicu k nebu, a Hospodin vydal hromobitie a ľadovec, a oheň sostupoval na zem, a tedy Hospodin dal, aby padal ľadovec na Egyptskú zem.
Verš 50
Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
Ex 9:6 - A Hospodin učinil tú vec na druhý deň. A pomrel všetok dobytok Egypťanov, ale z dobytka synov Izraelových nezomrelo ani jedno.
Verš 51
A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
Ex 12:29 - Potom stalo sa o polnoci, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad.
Verš 53
Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
Ex 14:27 - Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora.
Ex 15:10 - Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.
Verš 55
Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
Joz 13:7 - A tak teraz podeľ tú zem do dedičstva devätoru pokolení a polovici pokolenia Manassesovho.
Ž 136:21 - a dal ich zem za dedičstvo, lebo jeho milosť trvá na veky,
Verš 58
A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
Dt 32:16 - Popudzovali ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami ho popudzovali k hnevu.
Dt 32:21 - Oni ma popudzovali k žiarlivosti nie-Bohom, hnevali ma svojimi márnosťami, nuž tedy i ja ich popudím k žiarlivosti nie-ľudom, bláznivým národom ich popudím k hnevu.
Verš 61
A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
1Sam 4:10 - Aj bojovali Filištíni, a Izrael bol porazený, a utekali každý do svojho stánu. A porážka bola veľmi veliká, a padlo z Izraela tridsať tisíc mužov peších.
Verš 64
Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
1Sam 4:11 - A truhla Božia bola vzatá, a obidvaja synovia Éliho zomreli, Chofni a Pinchas.
1Sam 4:18 - A stalo sa, ako spomenul truhlu Božiu, že padnul so stolice nazad vedľa brány a zlomil si väzy i zomrel, lebo človek bol starý a ťažký a on súdil Izraela štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - A jeho nevesta, žena Pinchasova, bola tehotná majúc porodiť. Tá keď počula zvesť a k tomu ešte i to, že vzali truhlu Božiu a že zomrel jej svokor i jej muž, sklonila sa a porodila, lebo prišly na ňu jej bolesti.
Verš 66
a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
1Sam 5:6 - A ruka Hospodinova ťažko doliehala na Ašdóďanov, a hubil ich a bil ich vredami, Ašdód a jeho okolie.
1Sam 6:4 - A pýtali sa: Jaká to má byť obeť za previnenie, ktorú jej máme dať? A oni odpovedali: Podľa počtu kniežat Filištínov dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší. Lebo jedna a tá istá rana bola na nich na všetkých i na vašich kniežatách.
Verš 70
A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
1Sam 16:11 - Potom riekol Samuel Izaimu: Či sú to už všetci tí mládenci? A on povedal: Ešte pozostal najmladší, ktorý práve teraz pasie ovce. Na to riekol Samuel Izaimu: Pošli hneď po neho a doveď ho, lebo nesadneme okolo stola, dokiaľ neprijde sem.
2Sam 7:8 - A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
Verš 71
odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Už dávno, ešte keď bol Saul kráľom nad nami, ty si vyvodil a dovodil Izraela. A okrem toho ti riekol Hospodin: Ty budeš pásť môj ľud, Izraela, a ty budeš vojvodom nad Izraelom.
1Krn 11:2 - Už aj dávno predtýmto, aj vtedy, keď ešte bol Saul kráľom, ty si bol ten, ktorý vyvodil a privodil Izraela, a Hospodin, tvoj Bôh, ti povedal: Ty budeš pásť môj ľud, Izraela, a ty budeš vojvodom nad mojím ľudom Izraelom.
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
