výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 78, 1-72

1 (KAT) Asafova poučná pieseň. Počúvaj, ľud môj, moju náuku, nakloň sluch k slovám mojich úst.
1 (WLC) מַשְׂכִּ֗יל לְאָ֫סָ֥ף הַאֲזִ֣ינָה עַ֭מִּי תֹּורָתִ֑י הַטּ֥וּ אָ֝זְנְכֶ֗ם לְאִמְרֵי־פִֽי׃
1 (RIV) Cantico di Asaf. Ascolta, popolo mio, il mio insegnamento; porgete gli orecchi alle parole della mia bocca!

2 (KAT) Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
2 (WLC) אֶפְתְּחָ֣ה בְמָשָׁ֣ל פִּ֑י אַבִּ֥יעָה חִ֝ידֹ֗ות מִנִּי־קֶֽדֶם׃
2 (RIV) Io aprirò la mia bocca per proferir parabole, esporrò i misteri de’ tempi antichi.

3 (KAT) Čo sme počuli a poznali a čo nám rozprávali naši otcovia,
3 (WLC) אֲשֶׁ֣ר מַעְנוּ וַנֵּדָעֵ֑ם וַ֝אֲבֹותֵ֗ינוּ סִפְּרוּ־לָֽנוּ׃
3 (RIV) Quel che noi abbiamo udito e conosciuto, e che i nostri padri ci hanno raccontato,

4 (KAT) nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
4 (WLC) לֹ֤א נְכַחֵ֨ד ׀ מִבְּנֵיהֶ֗ם לְדֹ֥ור אַחֲרֹ֗ון מְֽ֭סַפְּרִים תְּהִלֹּ֣ות יְהוָ֑ה וֶעֱזוּזֹ֥ו וְ֝נִפְלְאֹותָ֗יו אֲשֶׁ֣ר עָשָֽׂה׃
4 (RIV) non lo celeremo ai loro figliuoli; diremo alla generazione avvenire le lodi dell’Eterno, e la sua potenza e le maraviglie ch’egli ha operato.

5 (KAT) Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
5 (WLC) וַיָּ֤קֶם עֵד֨וּת ׀ בְּֽיַעֲקֹ֗ב וְתֹורָה֮ שָׂ֤ם בְּיִשְׂרָ֫אֵ֥ל אֲשֶׁ֣ר צִ֭וָּה אֶת־אֲבֹותֵ֑ינוּ לְ֝הֹודִיעָ֗ם לִבְנֵיהֶֽם׃
5 (RIV) Egli stabilì una testimonianza in Giacobbe, e pose una legge in Israele, ch’egli ordinò ai nostri padri di far conoscere ai loro figliuoli,

6 (KAT) majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia. Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom,
6 (WLC) לְמַ֤עַן יֵדְע֨וּ ׀ דֹּ֣ור אַ֭חֲרֹון בָּנִ֣ים יִוָּלֵ֑דוּ יָ֝קֻ֗מוּ וִֽיסַפְּר֥וּ לִבְנֵיהֶֽם׃
6 (RIV) perché fossero note alla generazione avvenire, ai figliuoli che nascerebbero, i quali alla loro volta le narrerebbero ai loro figliuoli,

7 (KAT) aby svoju dôveru vkladali v Boha, aby nezabúdali na Božie diela a zachovávali jeho príkazy;
7 (WLC) וְיָשִׂ֥ימוּ בֵֽאלֹהִ֗ים כִּ֫סְלָ֥ם וְלֹ֣א יִ֭שְׁכְּחוּ מַֽעַלְלֵי־אֵ֑ל וּמִצְוֹתָ֥יו יִנְצֹֽרוּ׃
7 (RIV) ond’essi ponessero in Dio la loro speranza e non dimenticassero le opere di Dio, ma osservassero i suoi comandamenti;

8 (KAT) aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
8 (WLC) וְלֹ֤א יִהְי֨וּ ׀ כַּאֲבֹותָ֗ם דֹּור֮ סֹורֵ֪ר וּמֹ֫רֶ֥ה דֹּ֭ור לֹא־הֵכִ֣ין לִבֹּ֑ו וְלֹא־נֶאֶמְנָ֖ה אֶת־אֵ֣ל רוּחֹֽו׃
8 (RIV) e non fossero come i loro padri, una generazione caparbia e ribelle, una generazione dal cuore incostante, e il cui spirito non fu fedele a Dio.

9 (KAT) Synovia Efraima, obratní lukostrelci, v deň bitky utiekli.
9 (WLC) בְּֽנֵי־אֶפְרַ֗יִם נֹושְׁקֵ֥י רֹומֵי־קָ֑שֶׁת הָ֝פְכ֗וּ בְּיֹ֣ום קְרָֽב׃
9 (RIV) I figliuoli di Efraim, gente di guerra, buoni arcieri, voltaron le spalle il dì della battaglia.

10 (KAT) Nezachovávali zmluvu s Bohom a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
10 (WLC) לֹ֣א מְרוּ בְּרִ֣ית אֱלֹהִ֑ים וּ֝בְתֹורָתֹ֗ו מֵאֲנ֥וּ לָלֶֽכֶת׃
10 (RIV) Non osservarono il patto di Dio, e ricusarono di camminar secondo la sua legge;

11 (KAT) Zabudli na jeho činy a na zázraky, ktoré im ukázal.
11 (WLC) וַיִּשְׁכְּח֥וּ עֲלִילֹותָ֑יו וְ֝נִפְלְאֹותָ֗יו אֲשֶׁ֣ר הֶרְאָֽם׃
11 (RIV) e dimenticarono le sue opere e i prodigi ch’egli avea loro fatto vedere.

12 (KAT) Pred zrakom ich otcov divy vykonal v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
12 (WLC) נֶ֣גֶד אֲ֭בֹותָם עָ֣שָׂה פֶ֑לֶא בְּאֶ֖רֶץ מִצְרַ֣יִם שְׂדֵה־צֹֽעַן׃
12 (RIV) Egli avea compiuto maraviglie in presenza de’ loro padri, nel paese d’Egitto, nelle campagne di Zoan.

13 (KAT) Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
13 (WLC) בָּ֣קַע יָ֭ם וַיַּֽעֲבִירֵ֑ם וַֽיַּצֶּב־מַ֥יִם כְּמֹו־נֵֽד׃
13 (RIV) Fendé il mare e li fece passare, e fermò le acque come in un mucchio.

14 (KAT) Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
14 (WLC) וַיַּנְחֵ֣ם בֶּעָנָ֣ן יֹומָ֑ם וְכָל־הַ֝לַּ֗יְלָה בְּאֹ֣ור אֵֽשׁ׃
14 (RIV) Di giorno li guidò con una nuvola, e tutta la notte con una luce di fuoco.

15 (KAT) Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
15 (WLC) יְבַקַּ֣ע צֻ֭רִים בַּמִּדְבָּ֑ר וַ֝יַּ֗שְׁקְ כִּתְהֹמֹ֥ות רַבָּֽה׃
15 (RIV) Schiantò rupi nel deserto, e li abbeverò copiosamente, come da gorghi.

16 (KAT) Potokom dal vytrysknúť zo skaly a vody nechal ako rieky tiecť.
16 (WLC) וַיֹּוצִ֣א נֹוזְלִ֣ים מִסָּ֑לַע וַיֹּ֖ורֶד כַּנְּהָרֹ֣ות מָֽיִם׃
16 (RIV) Fece scaturire ruscelli dalla roccia e ne fece scender dell’acque a guisa di fiumi.

17 (KAT) Ale oni proti nemu ďalej hrešili, na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
17 (WLC) וַיֹּוסִ֣יפוּ עֹ֖וד לַחֲטֹא־לֹ֑ו לַֽמְרֹ֥ות עֶ֝לְיֹ֗ון בַּצִּיָּֽה׃
17 (RIV) Ma essi continuarono a peccare contro di lui, a ribellarsi contro l’Altissimo, nel deserto;

18 (KAT) Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu.
18 (WLC) וַיְנַסּוּ־אֵ֥ל בִּלְבָבָ֑ם לִֽשְׁאָל־אֹ֥כֶל לְנַפְשָֽׁם׃
18 (RIV) e tentarono Dio in cuor loro, chiedendo cibo a lor voglia.

19 (KAT) Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
19 (WLC) וַֽיְדַבְּר֗וּ בֵּֽאלֹ֫הִ֥ים אָ֭מְרוּ הֲי֣וּכַל אֵ֑ל לַעֲרֹ֥ךְ לְחָ֗ן בַּמִּדְבָּֽר׃
19 (RIV) E parlarono contro Dio, dicendo: Potrebbe Dio imbandirci una mensa nel deserto?

20 (KAT) A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“
20 (WLC) הֵ֤ן הִכָּה־צ֨וּר ׀ וַיָּז֣וּבוּ מַיִם֮ וּנְחָלִ֪ים יִ֫שְׁטֹ֥פוּ הֲגַם־לֶ֭חֶם י֣וּכַל תֵּ֑ת אִם־יָכִ֖ין שְׁאֵ֣ר לְעַמֹּֽו׃
20 (RIV) Ecco, egli percosse la roccia e ne colarono acque, ne traboccaron torrenti; potrebb’egli darci anche del pane, e provveder di carne il suo popolo?

21 (KAT) Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
21 (WLC) לָכֵ֤ן ׀ שָׁמַ֥ע יְהוָ֗ה וַֽיִּתְעַבָּ֥ר וְ֭אֵשׁ נִשְּׂקָ֣ה בְיַעֲקֹ֑ב וְגַם־אַ֝֗ף עָלָ֥ה בְיִשְׂרָאֵֽל׃
21 (RIV) Perciò l’Eterno, avendoli uditi, s’adirò fieramente, e un fuoco s’accese contro Giacobbe, e l’ira sua si levò contro Israele,

22 (KAT) Lebo nedôverovali Bohu a nedúfali v jeho pomoc.
22 (WLC) כִּ֤י לֹ֣א הֶ֭אֱמִינוּ בֵּאלֹהִ֑ים וְלֹ֥א בָ֝טְח֗וּ בִּֽישׁוּעָתֹֽו׃
22 (RIV) perché non aveano creduto in Dio, né avevano avuto fiducia nella sua salvazione;

23 (KAT) Rozkázal teda horným oblakom a otvoril brány nebies;
23 (WLC) וַיְצַ֣ו שְׁחָקִ֣ים מִמָּ֑עַל וְדַלְתֵ֖י שָׁמַ֣יִם פָּתָֽח׃
23 (RIV) eppure egli comandò alle nuvole di sopra, e aprì le porte del cielo,

24 (KAT) a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
24 (WLC) וַיַּמְטֵ֬ר עֲלֵיהֶ֣ם מָ֣ן לֶאֱכֹ֑ל וּדְגַןשָׁ֝־מַ֗יִם נָ֣תַן לָֽמֹו׃
24 (RIV) e fece piover su loro manna da mangiare, e dette loro del frumento del cielo.

25 (KAT) Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
25 (WLC) לֶ֣חֶם אַ֭בִּירִים אָ֣כַל אִ֑ישׁ צֵידָ֬ה שָׁלַ֖ח לָהֶ֣ם לָשֹֽׂבַע׃
25 (RIV) L’uomo mangiò del pane dei potenti; egli mandò loro del cibo a sazietà.

26 (KAT) Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
26 (WLC) יַסַּ֣ע קָ֭דִים בַּשָּׁמָ֑יִם וַיְנַהֵ֖ג בְּעֻזֹּ֣ו תֵימָֽן׃
26 (RIV) Fece levare in cielo il vento orientale, e con la sua potenza addusse il vento di mezzodì;

27 (KAT) a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok.
27 (WLC) וַיַּמְטֵ֬ר עֲלֵיהֶ֣ם כֶּעָפָ֣ר שְׁאֵ֑ר וּֽכְחֹ֥ול יַ֝מִּ֗ים עֹ֣וף כָּנָֽף׃
27 (RIV) fece piover su loro della carne come polvere, degli uccelli alati, numerosi come la rena del mare;

28 (KAT) Padali doprostred ich tábora, okolo stanov.
28 (WLC) וַ֭יַּפֵּל בְּקֶ֣רֶב מַחֲנֵ֑הוּ סָ֝בִ֗יב לְמִשְׁכְּנֹתָֽיו׃
28 (RIV) e li fece cadere in mezzo al loro campo, d’intorno alle loro tende.

29 (KAT) Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.
29 (WLC) וַיֹּאכְל֣וּ וַיִּשְׂבְּע֣וּ מְאֹ֑ד וְ֝תַֽאֲוָתָ֗ם יָבִ֥א לָהֶֽם׃
29 (RIV) Così essi mangiarono e furon ben satollati, e Dio mandò loro quel che aveano bramato.

30 (KAT) Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach,
30 (WLC) לֹא־זָר֥וּ מִתַּאֲוָתָ֑ם עֹ֝֗וד אָכְלָ֥ם בְּפִיהֶֽם׃
30 (RIV) Non si erano ancora distolti dalle loro brame, avevano ancora il loro cibo in bocca,

31 (KAT) keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
31 (WLC) וְאַ֤ף אֱלֹהִ֨ים ׀ עָ֘לָ֤ה בָהֶ֗ם וַֽ֭יַּהֲרֹג בְּמִשְׁמַנֵּיהֶ֑ם וּבַחוּרֵ֖י יִשְׂרָאֵ֣ל הִכְרִֽיעַ׃
31 (RIV) quando l’ira di Dio si levò contro loro, e ne uccise tra i più fiorenti, e abbatté i giovani d’Israele.

32 (KAT) Ale oni ďalej hrešili a neverili v jeho zázraky.
32 (WLC) בְּכָל־זֹ֭את חָֽטְאוּ־עֹ֑וד וְלֹֽא־הֶ֝אֱמִ֗ינוּ בְּנִפְלְאֹותָֽיו׃
32 (RIV) Con tutto ciò peccarono ancora, e non credettero alle sue maraviglie.

33 (KAT) Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou.
33 (WLC) וַיְכַל־בַּהֶ֥בֶל יְמֵיהֶ֑ם וּ֝שְׁנֹותָ֗ם בַּבֶּהָלָֽה׃
33 (RIV) Ond’egli consumò i loro giorni in vanità, e i loro anni in ispaventi.

34 (KAT) Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
34 (WLC) אִם־הֲרָגָ֥ם וּדְרָשׁ֑וּהוּ וְ֝שָׁ֗בוּ וְשִֽׁחֲרוּ־אֵֽל׃
34 (RIV) Quand’ei li uccideva, essi lo ricercavano e tornavano bramosi di ritrovare Iddio;

35 (KAT) Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
35 (WLC) וַֽ֭יִּזְכְּרוּ כִּֽי־אֱלֹהִ֣ים צוּרָ֑ם וְאֵ֥ל עֶ֝לְיֹון גֹּאֲלָֽם׃
35 (RIV) e si ricordavano che Dio era la loro ròcca, l’Iddio altissimo il loro redentore.

36 (KAT) No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali.
36 (WLC) וַיְפַתּ֥וּהוּ בְּפִיהֶ֑ם וּ֝בִלְשֹׁונָ֗ם יְכַזְּבוּ־לֹֽו׃
36 (RIV) Essi però lo lusingavano con la loro bocca, e gli mentivano con la loro lingua.

37 (KAT) Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní.
37 (WLC) וְ֭לִבָּם לֹא־נָכֹ֣ון עִמֹּ֑ו וְלֹ֥א נֶ֝אֶמְנ֗וּ בִּבְרִיתֹֽו׃
37 (RIV) Il loro cuore non era diritto verso lui, e non eran fedeli al suo patto.

38 (KAT) On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
38 (WLC) וְה֤וּא רַח֨וּם ׀ יְכַפֵּ֥ר עָוֹן֮ וְֽלֹא־יַ֫שְׁחִ֥ית וְ֭הִרְבָּה לְהָשִׁ֣יב אַפֹּ֑ו וְלֹֽא־יָ֝עִיר כָּל־חֲמָתֹֽו׃
38 (RIV) Ma egli, che è pietoso, che perdona l’iniquità e non distrugge il peccatore, più volte rattenne la sua ira, e non lasciò divampare tutto il suo cruccio.

39 (KAT) Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
39 (WLC) וַ֭יִּזְכֹּר כִּי־בָשָׂ֣ר הֵ֑מָּה ר֥וּחַ הֹ֝ולֵ֗ךְ וְלֹ֣א יָשֽׁוּב׃
39 (RIV) Ei si ricordò ch’essi erano carne, un fiato che passa e non ritorna.

40 (KAT) Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali.
40 (WLC) כַּ֭מָּה יַמְר֣וּהוּ בַמִּדְבָּ֑ר יַ֝עֲצִיב֗וּהוּ בִּֽישִׁימֹֽון׃
40 (RIV) Quante volte si ribellarono a lui nel deserto, e lo contristarono nella solitudine!

41 (KAT) Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela.
41 (WLC) וַיָּשׁ֣וּבוּ וַיְנַסּ֣וּ אֵ֑ל וּקְדֹ֖ושׁ יִשְׂרָאֵ֣ל הִתְווּ׃
41 (RIV) E tornarono a tentare Iddio e a provocare il Santo d’Israele.

42 (KAT) Už nepamätali na jeho činy, ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
42 (WLC) לֹא־זָכְר֥וּ אֶת־יָדֹ֑ו יֹ֝֗ום אֲ‍ֽשֶׁר־פָּדָ֥ם מִנִּי־צָֽר׃
42 (RIV) Non si ricordaron più della sua mano, del giorno in cui egli li liberò dal nemico,

43 (KAT) V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej.
43 (WLC) אֲשֶׁר־שָׂ֣ם בְּ֭מִצְרַיִם אֹֽתֹותָ֑יו וּ֝מֹופְתָ֗יו בִּשְׂדֵה־צֹֽעַן׃
43 (RIV) quando operò i suoi miracoli in Egitto, e i suoi prodigi nelle campagne di Zoan;

44 (KAT) Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
44 (WLC) וַיַּהֲפֹ֣ךְ לְ֭דָם יְאֹרֵיהֶ֑ם וְ֝נֹזְלֵיהֶ֗ם בַּל־יִשְׁתָּיֽוּן׃
44 (RIV) mutò i loro fiumi in sangue, e i loro rivi in guisa che non potean più bere;

45 (KAT) Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
45 (WLC) יְשַׁלַּ֬ח בָּהֶ֣ם עָ֭רֹב וַיֹּאכְלֵ֑ם וּ֝צְפַרְדֵּ֗עַ וַתַּשְׁחִיתֵֽם׃
45 (RIV) mandò contro loro mosche velenose che li divoravano, e rane che li distruggevano;

46 (KAT) Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
46 (WLC) וַיִּתֵּ֣ן לֶחָסִ֣יל יְבוּלָ֑ם וִֽ֝יגִיעָ֗ם לָאַרְבֶּֽה׃
46 (RIV) dette il loro raccolto ai bruchi e la loro fatica alle locuste;

47 (KAT) Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
47 (WLC) יַהֲרֹ֣ג בַּבָּרָ֣ד גַּפְנָ֑ם וְ֝שִׁקְמֹותָ֗ם בַּֽחֲנָמַֽל׃
47 (RIV) distrusse le loro vigne con la gragnuola e i loro sicomori coi grossi chicchi d’essa;

48 (KAT) Ľadovcu vydal ich dobytok, ich čriedy bleskom ohnivým.
48 (WLC) וַיַּסְגֵּ֣ר לַבָּרָ֣ד בְּעִירָ֑ם וּ֝מִקְנֵיהֶ֗ם לָרְשָׁפִֽים׃
48 (RIV) abbandonò il loro bestiame alla grandine e le lor gregge ai fulmini.

49 (KAT) Zoslal na nich oheň svojho hnevu, rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.
49 (WLC) יְשַׁלַּח־בָּ֨ם ׀ חֲרֹ֬ון אַפֹּ֗ו עֶבְרָ֣ה וָזַ֣עַם וְצָרָ֑ה מִ֝שְׁלַ֗חַת מַלְאֲכֵ֥י רָעִֽים׃
49 (RIV) Scatenò su loro l’ardore del suo cruccio, ira, indignazione e distretta, una torma di messaggeri di malanni.

50 (KAT) Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
50 (WLC) יְפַלֵּ֥ס נָתִ֗יב לְאַ֫פֹּ֥ו לֹא־חָשַׂ֣ךְ מִמָּ֣וֶת נַפְשָׁ֑ם וְ֝חַיָּתָ֗ם לַדֶּ֥בֶר הִסְגִּֽיר׃
50 (RIV) Dette libero corso alla sua ira; non preservò dalla morte la loro anima, ma abbandonò la loro vita alla pestilenza.

51 (KAT) Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
51 (WLC) וַיַּ֣ךְ כָּל־בְּכֹ֣ור בְּמִצְרָ֑יִם רֵאשִׁ֥ית אֹ֝ונִ֗ים בְּאָהֳלֵי־חָֽם׃
51 (RIV) Percosse tutti i primogeniti d’Egitto, le primizie del vigore nelle tende di Cham;

52 (KAT) Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti.
52 (WLC) וַיַּסַּ֣ע כַּצֹּ֣אן עַמֹּ֑ו וַֽיְנַהֲגֵ֥ם כַּ֝עֵ֗דֶר בַּמִּדְבָּֽר׃
52 (RIV) ma fece partire il suo popolo a guisa di pecore, e lo condusse a traverso il deserto come una mandra.

53 (KAT) Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
53 (WLC) וַיַּנְחֵ֣ם לָ֭בֶטַח וְלֹ֣א פָחָ֑דוּ וְאֶת־אֹ֝ויְבֵיהֶ֗ם כִּסָּ֥ה הַיָּֽם׃
53 (RIV) Lo guidò sicuramente sì che non ebbero da spaventarsi, mentre il mare inghiottiva i loro nemici.

54 (KAT) A priviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, čo získala jeho pravica.
54 (WLC) וַ֭יְבִיאֵם אֶל־גְּב֣וּל קָדְשֹׁ֑ו הַר־זֶ֝֗ה קָנְתָ֥ה יְמִינֹֽו׃
54 (RIV) Li fece arrivare alla sua santa frontiera, alla montagna che la sua destra avea conquistato.

55 (KAT) Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
55 (WLC) וַיְגָ֤רֶשׁ מִפְּנֵיהֶ֨ם ׀ גֹּויִ֗ם וַֽ֭יַּפִּילֵם בְּחֶ֣בֶל נַחֲלָ֑ה וַיַּשְׁכֵּ֥ן בְּ֝אָהֳלֵיהֶ֗ם שִׁבְטֵ֥י יִשְׂרָאֵֽל׃
55 (RIV) Scacciò le nazioni dinanzi a loro, ne assegnò loro a sorte il paese quale eredità, e nelle tende d’esse fece abitare le tribù d’Israele.

56 (KAT) Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, a nezachovávali jeho príkazy.
56 (WLC) וַיְנַסּ֣וּ וַ֭יַּמְרוּ אֶת־אֱלֹהִ֣ים עֶלְיֹ֑ון וְ֝עֵדֹותָ֗יו לֹ֣א שָׁמָֽרוּ׃
56 (RIV) E nondimeno tentarono l’Iddio altissimo e si ribellarono e non osservarono le sue testimonianze.

57 (KAT) Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, sklamali ako pokazený luk.
57 (WLC) וַיִּסֹּ֣גוּ וַֽ֭יִּבְגְּדוּ כַּאֲבֹותָ֑ם נֶ֝הְפְּכ֗וּ כְּקֶ֣שֶׁת רְמִיָּֽה׃
57 (RIV) Si trassero indietro e furono sleali come i loro padri; si rivoltarono come un arco fallace;

58 (KAT) Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
58 (WLC) וַיַּכְעִיס֥וּהוּ בְּבָמֹותָ֑ם וּ֝בִפְסִילֵיהֶ֗ם יַקְנִיאֽוּהוּ׃
58 (RIV) lo provocarono ad ira coi loro alti luoghi, lo mossero a gelosia con le loro sculture.

59 (KAT) Počul to Boh a rozhneval sa a na Izraela veľmi zanevrel.
59 (WLC) שָׁמַ֣ע אֱ֭לֹהִים וַֽיִּתְעַבָּ֑ר וַיִּמְאַ֥ס מְ֝אֹ֗ד בְּיִשְׂרָאֵֽל׃
59 (RIV) Dio udì questo, e si adirò, prese Israele in grande avversione,

60 (KAT) Opustil príbytok v Silo, stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
60 (WLC) וַ֭יִּטֹּשׁ מִשְׁכַּ֣ן שִׁלֹ֑ו אֹ֝֗הֶל שִׁכֵּ֥ן בָּאָדָֽם׃
60 (RIV) onde abbandonò il tabernacolo di Silo, la tenda ov’era dimorato fra gli uomini;

61 (KAT) Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
61 (WLC) וַיִּתֵּ֣ן לַשְּׁבִ֣י עֻזֹּ֑ו וְֽתִפְאַרְתֹּ֥ו בְיַד־צָֽר׃
61 (RIV) e lasciò menare la sua Forza in cattività, e lasciò cader la sua Gloria in man del nemico.

62 (KAT) Svoj ľud vydal meču napospas a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
62 (WLC) וַיַּסְגֵּ֣ר לַחֶ֣רֶב עַמֹּ֑ו וּ֝בְנַחֲלָתֹ֗ו הִתְעַבָּֽר׃
62 (RIV) Abbandonò il suo popolo alla spada, e s’adirò contro la sua eredità.

63 (KAT) Ich mládencov pohltil oheň, ich panny sa nemohli zasnúbiť.
63 (WLC) בַּחוּרָ֥יו אָֽכְלָה־אֵ֑שׁ וּ֝בְתוּלֹתָ֗יו לֹ֣א הוּלָּֽלוּ׃
63 (RIV) Il fuoco consumo i loro giovani, e le loro vergini non ebber canto nuziale.

64 (KAT) Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
64 (WLC) כֹּ֭הֲנָיו בַּחֶ֣רֶב נָפָ֑לוּ וְ֝אַלְמְנֹתָ֗יו לֹ֣א תִבְכֶּֽינָה׃
64 (RIV) I loro sacerdoti caddero per la spada, e le loro vedove non fecer lamento.

65 (KAT) Pán sa však prebral ako zo spánku, ako hrdina vínom zmorený.
65 (WLC) וַיִּקַ֖ץ כְּיָשֵׁ֥ן ׀ אֲדֹנָ֑י כְּ֝גִבֹּ֗ור מִתְרֹונֵ֥ן מִיָּֽיִן׃
65 (RIV) Poi il Signore si risvegliò come uno che dormisse, come un prode che grida eccitato dal vino.

66 (KAT) Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
66 (WLC) וַיַּךְ־צָרָ֥יו אָחֹ֑ור חֶרְפַּ֥ת עֹ֝ולָ֗ם נָ֣תַן לָֽמֹו׃
66 (RIV) E percosse i suoi nemici alle spalle, e mise loro addosso un eterno vituperio.

67 (KAT) Zavrhol stánok Jozefov, ani Efraimov kmeň si nezvolil,
67 (WLC) וַ֭יִּמְאַס בְּאֹ֣הֶל יֹוסֵ֑ף וּֽבְשֵׁ֥בֶט אֶ֝פְרַ֗יִם לֹ֣א בָחָֽר׃
67 (RIV) Ma ripudiò la tenda di Giuseppe, e non elesse la tribù di Efraim;

68 (KAT) lež vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ten si obľúbil.
68 (WLC) וַ֭יִּבְחַר אֶת־שֵׁ֣בֶט יְהוּדָ֑ה אֶֽת־הַ֥ר צִ֝יֹּ֗ון אֲשֶׁ֣ר אָהֵֽב׃
68 (RIV) ma elesse la tribù di Giuda, il monte di Sion ch’egli amava.

69 (KAT) A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, ako zem, ktorú upevnil naveky.
69 (WLC) וַיִּ֣בֶן כְּמֹו־רָ֭מִים מִקְדָּשֹׁ֑ו כְּ֝אֶ֗רֶץ יְסָדָ֥הּ לְעֹולָֽם׃
69 (RIV) Edificò il suo santuario a guisa de’ luoghi eccelsi, come la terra ch’egli ha fondata per sempre.

70 (KAT) A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
70 (WLC) וַ֭יִּבְחַר בְּדָוִ֣ד עַבְדֹּ֑ו וַ֝יִּקָּחֵ֗הוּ מִֽמִּכְלְאֹ֥ת צֹֽאן׃
70 (RIV) Elesse Davide, suo servitore, lo prese dagli ovili;

71 (KAT) vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
71 (WLC) מֵאַחַ֥ר עָלֹ֗ות הֱ֫בִיאֹ֥ו לִ֭רְעֹות בְּיַעֲקֹ֣ב עַמֹּ֑ו וּ֝בְיִשְׂרָאֵ֗ל נַחֲלָתֹֽו׃
71 (RIV) lo trasse di dietro alle pecore lattanti, per pascere Giacobbe suo popolo, ed Israele sua eredità.

72 (KAT) A on ich pásol so srdcom bez úhony a viedol ich rukou skúsenou.
72 (WLC) וַ֭יִּרְעֵם כְּתֹ֣ם לְבָבֹ֑ו וּבִתְבוּנֹ֖ות כַּפָּ֣יו יַנְחֵֽם׃
72 (RIV) Ed egli li pasturò secondo l’integrità del suo cuore, e li guidò con mano assennata.


Ž 78, 1-72





Verš 2
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Ž 49:4 - Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
Mt 13:35 - aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“

Verš 5
Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
Dt 4:9 - Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov.
Dt 6:7 - poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.

Verš 8
aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
Ex 32:9 - Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Ex 33:3 - a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť.“
Ex 33:5 - Lebo Pán povedal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: »Ste tvrdošijný ľud! Keby som chvíľku šiel uprostred teba, musel by som ťa cestou zahubiť. Odlož teda svoje šperky a potom uvidím, ako s tebou naložím.«“
Ex 34:9 - a povedal: „Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!“
Dt 9:6 - Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije.
Dt 9:13 - A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Dt 31:27 - Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti!

Verš 13
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila

Verš 14
Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
Ex 13:21 - Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať.
Ž 105:39 - Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.

Verš 15
Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.

Verš 19
Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
Nm 11:4 - Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?

Verš 20
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.

Verš 21
Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.

Verš 24
a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
Ex 16:14 - a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi.

Verš 25
Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
Jn 6:31 - Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm

Verš 26
Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
Nm 11:31 - Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme.

Verš 31
keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
Nm 11:33 - Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.

Verš 44
Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
Ex 7:20 - A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom a jeho služobníkmi, udrel nílsku vodu a všetka nílska voda premenila sa na krv.

Verš 45
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
Ex 8:24 - A faraón odpovedal: „Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu, priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!“
Ex 8:6 - On odvetil: „Na zajtra!“ Mojžiš povedal: „Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh.

Verš 46
Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
Ex 10:13 - A Mojžiš vystrel svoju palicu nad egyptskú krajinu. Tu Pán dal duť nad krajinou východnému vetru celý deň a celú noc a keď nastalo ráno, východný vietor doniesol kobylky.

Verš 47
Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
Ex 9:23 - Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu.

Verš 50
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
Ex 9:6 - A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus.

Verš 51
Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ex 12:29 - O polnoci Pán pobil všetkých prvorodených v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, čo mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca čo bol v žalári, aj všetky prvorodené zvieratá.

Verš 53
Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
Ex 14:27 - I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora.
Ex 15:10 - Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých.

Verš 55
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Joz 13:7 - Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!“
Ž 136:21 - a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné;

Verš 58
Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Dt 32:16 - Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.
Dt 32:21 - Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.

Verš 61
Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
1Sam 4:10 - Nato sa Filištínci dali do boja a Izraeliti podľahli; utekal každý do svojho stanu. Porážka bola veľmi veľká, z Izraelitov padlo tridsaťtisíc pešiakov.

Verš 64
Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
1Sam 4:11 - Archu zmluvy ukoristili a dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés, zomreli.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul Božiu archu, (Héli) padol z kresla nazad k bráne, zlomil si väz a zomrel. Bol to starý a ťažký človek. Súdil Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, Finésova manželka, bola ťarchavá, blízo pôrodu. Keď počula chýr o zajatí Božej archy a že jej zomrel svokor a manžel, klesla a porodila, lebo ju zachvátili bolesti.

Verš 66
Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
1Sam 5:6 - Na Azotčanov však doľahla Pánova ruka, bil ich a trestal ich vredmi, Azot i jeho okolie.
1Sam 6:4 - I spýtali sa: „Aký dar mu máme dať?“ Odpovedali: „Podľa počtu filištínskych kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo ste rovnako postihnutí všetci, i vaše kniežatá.

Verš 70
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
1Sam 16:11 - Samuel sa spýtal Izaiho: „Sú to všetci mladíci?“ Odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem.“
2Sam 7:8 - Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.

Verš 71
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.«“
1Krn 11:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán, tvoj Boh, ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom.«“

Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).

Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.

Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.

Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.

Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).

Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.

Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.

Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).

Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.