  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Ž 78, 1-72 |
1 (ECAV) Poučný žalm Ásáfov.Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst.
1 (KAT) Asafova poučná pieseň. Počúvaj, ľud môj, moju náuku, nakloň sluch k slovám mojich úst.
2 (ECAV) Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje,
2 (KAT) Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
3 (ECAV) ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali.
3 (KAT) Čo sme počuli a poznali a čo nám rozprávali naši otcovia,
4 (ECAV) Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil:
4 (KAT) nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
5 (ECAV) Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.
5 (KAT) Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
6 (ECAV) Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom,
6 (KAT) majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia. Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom,
7 (ECAV) aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania;
7 (KAT) aby svoju dôveru vkladali v Boha, aby nezabúdali na Božie diela a zachovávali jeho príkazy;
8 (ECAV) aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.
8 (KAT) aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
9 (ECAV) Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja
9 (KAT) Synovia Efraima, obratní lukostrelci, v deň bitky utiekli.
10 (ECAV) a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona;
10 (KAT) Nezachovávali zmluvu s Bohom a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
11 (ECAV) zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal.
11 (KAT) Zabudli na jeho činy a na zázraky, ktoré im ukázal.
12 (ECAV) Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli;
12 (KAT) Pred zrakom ich otcov divy vykonal v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
13 (ECAV) rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.
13 (KAT) Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
14 (ECAV) Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.
14 (KAT) Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
15 (ECAV) Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva.
15 (KAT) Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
16 (ECAV) Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky.
16 (KAT) Potokom dal vytrysknúť zo skaly a vody nechal ako rieky tiecť.
17 (ECAV) Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu.
17 (KAT) Ale oni proti nemu ďalej hrešili, na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
18 (ECAV) A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok.
18 (KAT) Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu.
19 (ECAV) Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?
19 (KAT) Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
20 (ECAV) Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví?
20 (KAT) A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“
21 (ECAV) Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev,
21 (KAT) Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
22 (ECAV) lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc.
22 (KAT) Lebo nedôverovali Bohu a nedúfali v jeho pomoc.
23 (ECAV) Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies;
23 (KAT) Rozkázal teda horným oblakom a otvoril brány nebies;
24 (ECAV) manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie.
24 (KAT) a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
25 (ECAV) Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.
25 (KAT) Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
26 (ECAV) Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný.
26 (KAT) Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
27 (ECAV) I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského;
27 (KAT) a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok.
28 (ECAV) spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov.
28 (KAT) Padali doprostred ich tábora, okolo stanov.
29 (ECAV) Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali.
29 (KAT) Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.
30 (ECAV) Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach,
30 (KAT) Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach,
31 (ECAV) už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela.
31 (KAT) keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
32 (ECAV) Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom.
32 (KAT) Ale oni ďalej hrešili a neverili v jeho zázraky.
33 (ECAV) Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone.
33 (KAT) Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou.
34 (ECAV) Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali;
34 (KAT) Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
35 (ECAV) rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom.
35 (KAT) Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
36 (ECAV) Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali,
36 (KAT) No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali.
37 (ECAV) no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy.
37 (KAT) Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní.
38 (ECAV) On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.
38 (KAT) On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
39 (ECAV) Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa.
39 (KAT) Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
40 (ECAV) Čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine!
40 (KAT) Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali.
41 (ECAV) Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho.
41 (KAT) Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela.
42 (ECAV) Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa,
42 (KAT) Už nepamätali na jeho činy, ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
43 (ECAV) keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli;
43 (KAT) V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej.
44 (ECAV) keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli;
44 (KAT) Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
45 (ECAV) hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;
45 (KAT) Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
46 (ECAV) ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám;
46 (KAT) Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
47 (ECAV) kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom;
47 (KAT) Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
48 (ECAV) dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom;
48 (KAT) Ľadovcu vydal ich dobytok, ich čriedy bleskom ohnivým.
49 (ECAV) pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia.
49 (KAT) Zoslal na nich oheň svojho hnevu, rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.
50 (ECAV) Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru.
50 (KAT) Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
51 (ECAV) V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
51 (KAT) Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
52 (ECAV) Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo;
52 (KAT) Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti.
53 (ECAV) vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.
53 (KAT) Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
54 (ECAV) I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica.
54 (KAT) A priviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, čo získala jeho pravica.
55 (ECAV) Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské.
55 (KAT) Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
56 (ECAV) Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá.
56 (KAT) Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, a nezachovávali jeho príkazy.
57 (ECAV) Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.
57 (KAT) Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, sklamali ako pokazený luk.
58 (ECAV) Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali.
58 (KAT) Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
59 (ECAV) Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol.
59 (KAT) Počul to Boh a rozhneval sa a na Izraela veľmi zanevrel.
60 (ECAV) Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.
60 (KAT) Opustil príbytok v Silo, stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
61 (ECAV) Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu.
61 (KAT) Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
62 (ECAV) Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo.
62 (KAT) Svoj ľud vydal meču napospas a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
63 (ECAV) Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné.
63 (KAT) Ich mládencov pohltil oheň, ich panny sa nemohli zasnúbiť.
64 (ECAV) Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali.
64 (KAT) Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
65 (ECAV) Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.
65 (KAT) Pán sa však prebral ako zo spánku, ako hrdina vínom zmorený.
66 (ECAV) Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu.
66 (KAT) Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
67 (ECAV) Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov,
67 (KAT) Zavrhol stánok Jozefov, ani Efraimov kmeň si nezvolil,
68 (ECAV) lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval.
68 (KAT) lež vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ten si obľúbil.
69 (ECAV) A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky.
69 (KAT) A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, ako zem, ktorú upevnil naveky.
70 (ECAV) Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.
70 (KAT) A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
71 (ECAV) Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael.
71 (KAT) vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72 (ECAV) I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou.
72 (KAT) A on ich pásol so srdcom bez úhony a viedol ich rukou skúsenou.
| | | Ž 78, 1-72 |
Verš 2
Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje,
Ž 49:4 - Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné.
Mt 13:35 - Aby sa naplnilo prorokovo slovo: Otvorím ústa v podobenstvách, vyslovím, čo bolo skryté od stvorenia.
Verš 5
Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.
Dt 4:9 - Len sa maj na pozore a dobre sa chráň, aby si nezabúdal na veci, ktoré si videl na vlastné oči, a aby nevymizli z tvojho srdca po celý čas tvojho života; oboznám s nimi svojich synov i vnukov -
Dt 6:7 - Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať.
Verš 8
aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.
Ex 32:9 - Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud.
Ex 33:3 - Choď do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s tebou, aby som ťa cestou nezničil, keďže si tvrdohlavým ľudom.
Ex 33:5 - Hospodin však riekol Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ste ľudom tvrdohlavým; keby som len na okamih šiel s tebou, musel by som ťa zničiť; teraz však zlož svoje šperky zo seba a uvidím, ako s tebou naložím.
Ex 34:9 - a povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás, lebo je to ľud tvrdohlavý; odpusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlastníctvom.
Dt 9:6 - Tak vedz, že nie pre tvoju spravodlivosť dáva ti Hospodin zabrať túto dobrú krajinu; veď ty si tvrdohlavý ľud.
Dt 9:13 - Vtedy mi riekol Hospodin: Videl som tento ľud; veru je to ľud tvrdohlavý.
Dt 31:27 - Lebo ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdohlavosť. Veď ak sa priečite Hospodinovi, kým ešte s vami žijem, o čo viac bude tomu tak po mojej smrti!
Verš 13
rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.
Ex 14:21 - Potom Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili.
Verš 14
Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.
Ex 13:21 - Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou.
Ž 105:39 - Rozprestrel oblak ako prikrývadlo a oheň, aby osvecoval noc.
Verš 15
Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva.
Ex 17:6 - Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Potom Mojžiš zdvihol ruku, dvakrát udrel na skalu svojou palicou, i vytrysklo mnoho vody, napil sa z nej zbor i jeho dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu - tiekli vody a valila sa rieka vyprahnutou zemou.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus:
Verš 19
Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?
Nm 11:1 - Keď sa ľud nahlas žaloval Hospodinovi, že sa mu zle vodí, Hospodin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hospodinov a strávil koniec tábora.
Nm 11:4 - Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom?
Verš 20
Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví?
Ex 17:6 - Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Potom Mojžiš zdvihol ruku, dvakrát udrel na skalu svojou palicou, i vytrysklo mnoho vody, napil sa z nej zbor i jeho dobytok.
Verš 21
Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev,
Nm 11:1 - Keď sa ľud nahlas žaloval Hospodinovi, že sa mu zle vodí, Hospodin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hospodinov a strávil koniec tábora.
Verš 24
manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie.
Ex 16:14 - Keď rosa uschla, hľa, na púšti ostalo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať.
Verš 25
Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.
Jn 6:31 - Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť.
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný.
Nm 11:31 - I strhol sa vietor od Hospodina, privial prepelice od mora a vrhol ich na tábor, asi na deň cesty sem a na deň cesty tam okolo tábora a na dva lakte od zeme.
Verš 31
už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela.
Nm 11:33 - Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani nepožuli, vzbĺkol hnev Hospodinov proti ľudu a Hospodin zasiahol ľudí veľmi veľkou ranou.
1Kor 10:5 - ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti.
Verš 44
keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli;
Ex 7:20 - Mojžiš a Áron urobili, ako im prikázal Hospodin. Zdvihol palicu a pred očami faraóna i jeho služobníkov udrel na vodu Nílu; všetka voda v Níle sa premenila na krv.
Verš 45
hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;
Ex 8:24 - Faraón odpovedal: Ja vás prepustím; obetujte na púšti Hospodinovi, svojmu Bohu, len neodchádzajte priďaleko a modlite sa za mňa.
Ex 8:6 - Odpovedal: Zajtra. Mojžiš povedal: Nech sa stane, ako si želáš, aby si poznal, že nieto podobného Hospodinovi, nášmu Bohu.
Verš 46
ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám;
Ex 10:13 - I vystrel Mojžiš svoju palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul celý deň i celú noc a ráno priniesol kobylky.
Verš 47
kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom;
Ex 9:23 - Vtedy vystrel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hospodin zoslal hromy a krupobitie, blesky padali na zem a Hospodin zosielal krupobitie na Egypt.
Verš 50
Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru.
Ex 9:6 - A Hospodin to na druhý deň urobil, takže pohynulo všetko stádo Egypťanov. Ale zo stáda Izraelcov neuhynulo nič, ani jeden kus.
Verš 51
V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ex 12:29 - O polnoci Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného faraónovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného väzňa v žalári, a všetko prvorodené zo zvierat.
Verš 53
vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.
Ex 14:27 - Mojžiš vystrel ruku nad more a za rána sa more vrátilo na svoje pôvodné miesto; Egypťania však utekali proti nemu, a tak Hospodin vohnal Egypťanov doprostred mora.
Ex 15:10 - Zavial si svojím vetrom, pokrylo ich more, ponorili sa ako olovo v mohutných vodách.
Verš 55
Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské.
Joz 13:7 - Teraz rozdeľ túto krajinu do dedičného vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menašše.
Ž 136:21 - Ich krajinu dal do dedičstva - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Verš 58
Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali.
Dt 32:16 - Hnali Ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami Ho dráždili.
Dt 32:21 - Hnali ma k žiarlivosti tým, ktorý nie je Boh, dráždili ma svojimi ničomnými modlami. Ja ich poženiem k žiarlivosti tým, čo nie je ľud, bláznivým národom ich rozhnevám.
Verš 61
Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu.
1Sam 4:10 - Filištínci bojovali, takže Izrael bol porazený, a každý utekal do svojho stanu. Porážka bola taká veľká, že z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov.
Verš 64
Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali.
1Sam 4:11 - Aj truhla Božia bola ukoristená a dvaja synovia Éliho, Chofní a Pinchás, zahynuli.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul truhlu Božiu, spadol Éli horeznačky zo stolca do brány, zlomil si väzy a zomrel, lebo bol starý a ťažký. On spravoval Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, manželka Pinchásova, bola tehotná, blízko pôrodu; keď počula zvesť, že ukoristili truhlu Božiu a že jej svokor i muž zomreli, skrčila sa a porodila, lebo prišli na ňu bolesti.
Verš 66
Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu.
1Sam 5:6 - Ruka Hospodinova ťažko doliehala na Ašdóďanov; nivočil ich a bil vredmi na zadnej čiastke tela, tak Ašdód, ako aj celé jeho okolie.
1Sam 6:4 - Opýtali sa: Akú obeť za vinu jej máme dať? Odpovedali: Podľa počtu filištínskych kniežat dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo tá istá rana stihla vás všetkých i vaše kniežatá.
Verš 70
Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.
1Sam 16:11 - Potom sa Samuel spýtal Izaja: Sú tu už všetci tvoji synovia? On odpovedal: Ešte ostáva najmladší, ten pasie ovce. Samuel povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo dovtedy si nesadneme, kým on sem nepríde.
2Sam 7:8 - Preto teraz takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od stáda, aby si bol kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
Verš 71
Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael.
2Sam 5:2 - Už predtým, keď bol Saul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Hospodin ti riekol: Ty budeš pásť môj izraelský ľud, ty budeš vodcom nad Izraelom.
1Krn 11:2 - Už predtým, ešte kým Saul bol kráľom, ty si viedol Izrael do boja i z boja a Hospodin, tvoj Boh, ti riekol: Ty budeš pásť môj ľud izraelský, ty budeš vodcom nad mojím ľudom Izraelom!
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
