Verš 2
Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje,
Ž 49:4 - Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné.
Mt 13:35 - Aby sa naplnilo prorokovo slovo: Otvorím ústa v podobenstvách, vyslovím, čo bolo skryté od stvorenia.
Verš 5
Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.
Dt 4:9 - Len sa maj na pozore a dobre sa chráň, aby si nezabúdal na veci, ktoré si videl na vlastné oči, a aby nevymizli z tvojho srdca po celý čas tvojho života; oboznám s nimi svojich synov i vnukov -
Dt 6:7 - Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať.
Verš 8
aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.
Ex 32:9 - Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud.
Ex 33:3 - Choď do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s tebou, aby som ťa cestou nezničil, keďže si tvrdohlavým ľudom.
Ex 33:5 - Hospodin však riekol Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ste ľudom tvrdohlavým; keby som len na okamih šiel s tebou, musel by som ťa zničiť; teraz však zlož svoje šperky zo seba a uvidím, ako s tebou naložím.
Ex 34:9 - a povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás, lebo je to ľud tvrdohlavý; odpusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlastníctvom.
Dt 9:6 - Tak vedz, že nie pre tvoju spravodlivosť dáva ti Hospodin zabrať túto dobrú krajinu; veď ty si tvrdohlavý ľud.
Dt 9:13 - Vtedy mi riekol Hospodin: Videl som tento ľud; veru je to ľud tvrdohlavý.
Dt 31:27 - Lebo ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdohlavosť. Veď ak sa priečite Hospodinovi, kým ešte s vami žijem, o čo viac bude tomu tak po mojej smrti!
Verš 13
rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.
Ex 14:21 - Potom Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili.
Verš 14
Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.
Ex 13:21 - Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou.
Ž 105:39 - Rozprestrel oblak ako prikrývadlo a oheň, aby osvecoval noc.
Verš 15
Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva.
Ex 17:6 - Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Potom Mojžiš zdvihol ruku, dvakrát udrel na skalu svojou palicou, i vytrysklo mnoho vody, napil sa z nej zbor i jeho dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu - tiekli vody a valila sa rieka vyprahnutou zemou.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus:
Verš 19
Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?
Nm 11:1 - Keď sa ľud nahlas žaloval Hospodinovi, že sa mu zle vodí, Hospodin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hospodinov a strávil koniec tábora.
Nm 11:4 - Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom?
Verš 20
Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví?
Ex 17:6 - Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Potom Mojžiš zdvihol ruku, dvakrát udrel na skalu svojou palicou, i vytrysklo mnoho vody, napil sa z nej zbor i jeho dobytok.
Verš 21
Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev,
Nm 11:1 - Keď sa ľud nahlas žaloval Hospodinovi, že sa mu zle vodí, Hospodin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hospodinov a strávil koniec tábora.
Verš 24
manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie.
Ex 16:14 - Keď rosa uschla, hľa, na púšti ostalo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať.
Verš 25
Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.
Jn 6:31 - Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť.
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný.
Nm 11:31 - I strhol sa vietor od Hospodina, privial prepelice od mora a vrhol ich na tábor, asi na deň cesty sem a na deň cesty tam okolo tábora a na dva lakte od zeme.
Verš 31
už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela.
Nm 11:33 - Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani nepožuli, vzbĺkol hnev Hospodinov proti ľudu a Hospodin zasiahol ľudí veľmi veľkou ranou.
1Kor 10:5 - ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti.
Verš 44
keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli;
Ex 7:20 - Mojžiš a Áron urobili, ako im prikázal Hospodin. Zdvihol palicu a pred očami faraóna i jeho služobníkov udrel na vodu Nílu; všetka voda v Níle sa premenila na krv.
Verš 45
hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;
Ex 8:24 - Faraón odpovedal: Ja vás prepustím; obetujte na púšti Hospodinovi, svojmu Bohu, len neodchádzajte priďaleko a modlite sa za mňa.
Ex 8:6 - Odpovedal: Zajtra. Mojžiš povedal: Nech sa stane, ako si želáš, aby si poznal, že nieto podobného Hospodinovi, nášmu Bohu.
Verš 46
ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám;
Ex 10:13 - I vystrel Mojžiš svoju palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul celý deň i celú noc a ráno priniesol kobylky.
Verš 47
kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom;
Ex 9:23 - Vtedy vystrel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hospodin zoslal hromy a krupobitie, blesky padali na zem a Hospodin zosielal krupobitie na Egypt.
Verš 50
Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru.
Ex 9:6 - A Hospodin to na druhý deň urobil, takže pohynulo všetko stádo Egypťanov. Ale zo stáda Izraelcov neuhynulo nič, ani jeden kus.
Verš 51
V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ex 12:29 - O polnoci Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného faraónovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného väzňa v žalári, a všetko prvorodené zo zvierat.
Verš 53
vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.
Ex 14:27 - Mojžiš vystrel ruku nad more a za rána sa more vrátilo na svoje pôvodné miesto; Egypťania však utekali proti nemu, a tak Hospodin vohnal Egypťanov doprostred mora.
Ex 15:10 - Zavial si svojím vetrom, pokrylo ich more, ponorili sa ako olovo v mohutných vodách.
Verš 55
Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské.
Joz 13:7 - Teraz rozdeľ túto krajinu do dedičného vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menašše.
Ž 136:21 - Ich krajinu dal do dedičstva - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Verš 58
Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali.
Dt 32:16 - Hnali Ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami Ho dráždili.
Dt 32:21 - Hnali ma k žiarlivosti tým, ktorý nie je Boh, dráždili ma svojimi ničomnými modlami. Ja ich poženiem k žiarlivosti tým, čo nie je ľud, bláznivým národom ich rozhnevám.
Verš 61
Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu.
1Sam 4:10 - Filištínci bojovali, takže Izrael bol porazený, a každý utekal do svojho stanu. Porážka bola taká veľká, že z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov.
Verš 64
Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali.
1Sam 4:11 - Aj truhla Božia bola ukoristená a dvaja synovia Éliho, Chofní a Pinchás, zahynuli.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul truhlu Božiu, spadol Éli horeznačky zo stolca do brány, zlomil si väzy a zomrel, lebo bol starý a ťažký. On spravoval Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, manželka Pinchásova, bola tehotná, blízko pôrodu; keď počula zvesť, že ukoristili truhlu Božiu a že jej svokor i muž zomreli, skrčila sa a porodila, lebo prišli na ňu bolesti.
Verš 66
Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu.
1Sam 5:6 - Ruka Hospodinova ťažko doliehala na Ašdóďanov; nivočil ich a bil vredmi na zadnej čiastke tela, tak Ašdód, ako aj celé jeho okolie.
1Sam 6:4 - Opýtali sa: Akú obeť za vinu jej máme dať? Odpovedali: Podľa počtu filištínskych kniežat dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo tá istá rana stihla vás všetkých i vaše kniežatá.
Verš 70
Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.
1Sam 16:11 - Potom sa Samuel spýtal Izaja: Sú tu už všetci tvoji synovia? On odpovedal: Ešte ostáva najmladší, ten pasie ovce. Samuel povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo dovtedy si nesadneme, kým on sem nepríde.
2Sam 7:8 - Preto teraz takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od stáda, aby si bol kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
Verš 71
Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael.
2Sam 5:2 - Už predtým, keď bol Saul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Hospodin ti riekol: Ty budeš pásť môj izraelský ľud, ty budeš vodcom nad Izraelom.
1Krn 11:2 - Už predtým, ešte kým Saul bol kráľom, ty si viedol Izrael do boja i z boja a Hospodin, tvoj Boh, ti riekol: Ty budeš pásť môj ľud izraelský, ty budeš vodcom nad mojím ľudom Izraelom!
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
