Verš 2
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Ž 49:4 - Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
Mt 13:35 - aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“
Verš 5
Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
Dt 4:9 - Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov.
Dt 6:7 - poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.
Verš 8
aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
Ex 32:9 - Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Ex 33:3 - a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť.“
Ex 33:5 - Lebo Pán povedal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: »Ste tvrdošijný ľud! Keby som chvíľku šiel uprostred teba, musel by som ťa cestou zahubiť. Odlož teda svoje šperky a potom uvidím, ako s tebou naložím.«“
Ex 34:9 - a povedal: „Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!“
Dt 9:6 - Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije.
Dt 9:13 - A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Dt 31:27 - Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti!
Verš 13
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila
Verš 14
Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
Ex 13:21 - Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať.
Ž 105:39 - Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.
Verš 15
Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.
Verš 19
Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
Nm 11:4 - Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?
Verš 20
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.
Verš 21
Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
Verš 24
a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
Ex 16:14 - a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi.
Verš 25
Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
Jn 6:31 - Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
Nm 11:31 - Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme.
Verš 31
keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
Nm 11:33 - Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.
Verš 44
Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
Ex 7:20 - A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom a jeho služobníkmi, udrel nílsku vodu a všetka nílska voda premenila sa na krv.
Verš 45
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
Ex 8:24 - A faraón odpovedal: „Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu, priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!“
Ex 8:6 - On odvetil: „Na zajtra!“ Mojžiš povedal: „Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh.
Verš 46
Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
Ex 10:13 - A Mojžiš vystrel svoju palicu nad egyptskú krajinu. Tu Pán dal duť nad krajinou východnému vetru celý deň a celú noc a keď nastalo ráno, východný vietor doniesol kobylky.
Verš 47
Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
Ex 9:23 - Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu.
Verš 50
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
Ex 9:6 - A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus.
Verš 51
Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ex 12:29 - O polnoci Pán pobil všetkých prvorodených v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, čo mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca čo bol v žalári, aj všetky prvorodené zvieratá.
Verš 53
Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
Ex 14:27 - I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora.
Ex 15:10 - Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých.
Verš 55
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Joz 13:7 - Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!“
Ž 136:21 - a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
Verš 58
Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Dt 32:16 - Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.
Dt 32:21 - Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.
Verš 61
Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
1Sam 4:10 - Nato sa Filištínci dali do boja a Izraeliti podľahli; utekal každý do svojho stanu. Porážka bola veľmi veľká, z Izraelitov padlo tridsaťtisíc pešiakov.
Verš 64
Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
1Sam 4:11 - Archu zmluvy ukoristili a dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés, zomreli.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul Božiu archu, (Héli) padol z kresla nazad k bráne, zlomil si väz a zomrel. Bol to starý a ťažký človek. Súdil Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, Finésova manželka, bola ťarchavá, blízo pôrodu. Keď počula chýr o zajatí Božej archy a že jej zomrel svokor a manžel, klesla a porodila, lebo ju zachvátili bolesti.
Verš 66
Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
1Sam 5:6 - Na Azotčanov však doľahla Pánova ruka, bil ich a trestal ich vredmi, Azot i jeho okolie.
1Sam 6:4 - I spýtali sa: „Aký dar mu máme dať?“ Odpovedali: „Podľa počtu filištínskych kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo ste rovnako postihnutí všetci, i vaše kniežatá.
Verš 70
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
1Sam 16:11 - Samuel sa spýtal Izaiho: „Sú to všetci mladíci?“ Odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem.“
2Sam 7:8 - Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
Verš 71
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.«“
1Krn 11:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán, tvoj Boh, ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom.«“
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
