| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROM - Rómsky) | Ž 77, 1-21 |
1 ----
1 (ROH) Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm.
2 ----
2 (ROH) Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul.
3 ----
3 (ROH) V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť.
4 ----
4 (ROH) Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah.
5 ----
5 (ROH) Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť.
6 ----
6 (ROH) Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov.
7 ----
7 (ROH) Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma,
8 ----
8 (ROH) či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti?
9 ----
9 (ROH) Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie?
10 ----
10 (ROH) Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah.
11 ----
11 (ROH) A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho.
12 ----
12 (ROH) Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna.
13 ----
13 (ROH) Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch.
14 ----
14 (ROH) Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!
15 ----
15 (ROH) Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami.
16 ----
16 (ROH) Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.
17 ----
17 (ROH) Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny.
18 ----
18 (ROH) Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta.
19 ----
19 (ROH) Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem.
20 ----
20 (ROH) Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.
21 ----
21 (ROH) Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.
| | Ž 77, 1-21 |
Verš 16
Verš 17
Verš 20
Verš 14
Z 77 - Príležitosťou na vznik tohto žalmu bola nejaká veľká, dlhotrvajúca národná pohroma a utrpenie. Pretože sa tu neudáva nijaký hriech, pre ktorý by národ trpel, autori sú zväčša toho náhľadu, že žalm vznikol v babylonskom zajatí, teda po r. 587 pr. Kr.
Z 77,16 - "Synovia Jakubovi a Jozefovi" - prví emigrovali do Egypta, druhí sa tam narodili (porov. Gn 46,26 n.).
Z 77,17 - Verš 17 pripomína iný zázrak, zázračný prechod cez Červené more (Ex 14,15), formou veľkolepej teofánie (porov. Ž 18,11-16; Hab 3,8.10.11.15). Zjavenie Boha sprevádzajú veľké prírodné úkazy.
Z 77,20 - "Ale tvoje stopy nikde nebadať" - týmto chce žalmista naznačiť, že samého Boha ľudské oči nevideli.