| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 77, 1-21 |
1 Ž 77, 1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm. 2 Ž 77, 2 Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul. 3 Ž 77, 3 V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť. 4 Ž 77, 4 Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah. 5 Ž 77, 5 Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť. 6 Ž 77, 6 Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov. 7 Ž 77, 7 Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma, 8 Ž 77, 8 či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti? 9 Ž 77, 9 Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie? 10 Ž 77, 10 Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah. 11 Ž 77, 11 A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho. 12 Ž 77, 12 Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna. 13 Ž 77, 13 Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch. 14 Ž 77, 14 Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?! 15 Ž 77, 15 Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami. 16 Ž 77, 16 Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah. 17 Ž 77, 17 Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny. 18 Ž 77, 18 Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta. 19 Ž 77, 19 Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem. 20 Ž 77, 20 Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají. 21 Ž 77, 21 Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.
| | Ž 77, 1-21 |
Verš 16
Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.
Ex 14:21 - A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody.
Verš 17
Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny.
Ex 14:24 - Potom stalo sa za rannej stráže: Hospodin pohliadol na vojsko Egypťanov zo stĺpu ohňa a oblaku a zmiatol vojsko Egypťanov.
Verš 20
Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.
Ž 78:52 - A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
Ž 80:1 - Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Ľalie. Svedoctvo. Žalm Azafov.
Verš 14
Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!
Ex 15:11 - Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!
Z 77 - Príležitosťou na vznik tohto žalmu bola nejaká veľká, dlhotrvajúca národná pohroma a utrpenie. Pretože sa tu neudáva nijaký hriech, pre ktorý by národ trpel, autori sú zväčša toho náhľadu, že žalm vznikol v babylonskom zajatí, teda po r. 587 pr. Kr.
Z 77,16 - "Synovia Jakubovi a Jozefovi" - prví emigrovali do Egypta, druhí sa tam narodili (porov. Gn 46,26 n.).
Z 77,17 - Verš 17 pripomína iný zázrak, zázračný prechod cez Červené more (Ex 14,15), formou veľkolepej teofánie (porov. Ž 18,11-16; Hab 3,8.10.11.15). Zjavenie Boha sprevádzajú veľké prírodné úkazy.
Z 77,20 - "Ale tvoje stopy nikde nebadať" - týmto chce žalmista naznačiť, že samého Boha ľudské oči nevideli.