Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 77, 1-21

1 Zbormajstrovi. Na nápev Idithuna. Asafov žalm. 2 Hlasne volám k Pánovi, k Bohu volám a on ma počuje. 3 Boha hľadám v deň svojho súženia, vystieram svoje ruky za noci neúnavne. Moja duša sa nechce dať potešiť, 4 na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu. 5 Viečka mi držíš v bdelosti, som rozrušený a nevládzem hovoriť. 6 Premýšľam o dňoch minulých a dávne roky mám na mysli. 7 Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: 8 Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje? 9 Vari je navždy koniec jeho dobrote, prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie? 10 Či Boh zabúda na zmilovanie, či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie? 11 Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.“ 12 Pamätám, Pane, na tvoje skutky, pamätám na dávne zázraky. 13 O všetkých tvojich dielach rozmýšľam a uvažujem o tvojich činoch. 14 Bože, tvoja cesta je svätá. Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? 15 Ty si Boh, ty konáš zázraky, národom si dal poznať svoju moc. 16 Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, synov Jakubových a Jozefových. 17 Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa i zvírili sa hlbiny. 18 Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali. 19 Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. 20 Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, ale tvoje stopy nikde nebadať. 21 Ako ovce si viedol svoj ľud rukou Mojžiša a Árona.

Verš 16

Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, synov Jakubových a Jozefových.

Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila

Verš 17

Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa i zvírili sa hlbiny.

Ex 14:24 - V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku.

Verš 20

Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, ale tvoje stopy nikde nebadať.

Ž 78:52 - Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti.

Ž 80:1 - Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia je svedectvo“. Asafov žalm.

Verš 14

Bože, tvoja cesta je svätá. Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh?

Ex 15:11 - Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.

Z 77 - Príležitosťou na vznik tohto žalmu bola nejaká veľká, dlhotrvajúca národná pohroma a utrpenie. Pretože sa tu neudáva nijaký hriech, pre ktorý by národ trpel, autori sú zväčša toho náhľadu, že žalm vznikol v babylonskom zajatí, teda po r. 587 pr. Kr.

Z 77,16 - "Synovia Jakubovi a Jozefovi" - prví emigrovali do Egypta, druhí sa tam narodili (porov. Gn 46,26 n.).

Z 77,17 - Verš 17 pripomína iný zázrak, zázračný prechod cez Červené more (Ex 14,15), formou veľkolepej teofánie (porov. Ž 18,11-16; Hab 3,8.10.11.15). Zjavenie Boha sprevádzajú veľké prírodné úkazy.

Z 77,20 - "Ale tvoje stopy nikde nebadať" - týmto chce žalmista naznačiť, že samého Boha ľudské oči nevideli.