Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 74, 1-23

1 Asafova poučná pieseň. Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny? 2 Pamätaj na svoj ľud, ktorý je tvoj odprvoti. Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, vrch Sion, na ktorom prebývaš. 3 Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: nepriateľ spustošil celú svätyňu. 4 Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. 5 Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. 6 Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom. 7 Podpálili tvoju svätyňu, príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. 8 V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu,“ a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. 9 Nevidíme naše zástavy, niet už proroka a nik z nás nevie, dokedy to potrvá. 10 Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? 11 Prečo odťahuješ svoju ruku a prečo v lone držíš pravicu? 12 Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov a spásne skutky konal na zemi. 13 More si svojou mocou rozdvojil a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách. 14 Leviatanovi si hlavy roztĺkol, za pokrm si ho dal morským obludám. 15 Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom a vyschnúť riekam nevysychajúcim. 16 Tvoj je deň, tvoja je aj noc, ty si utvoril nebeské svetlá i slnko. 17 Ty si zemi ustanovil hranice; že je leto a zima, to si ty zariadil. 18 Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ a nerozumný ľud tvoje meno uráža. 19 Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. 20 Zhliadni na svoju zmluvu, veď násilníci si rozložili stany po celej krajine. 21 Pokorný nech sa s hanbou nevracia, chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. 22 Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. 23 Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.

Verš 16

Tvoj je deň, tvoja je aj noc, ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.

Gn 1:14 - Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky!

Verš 15

Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom a vyschnúť riekam nevysychajúcim.

Ex 17:5 - Pán odpovedal Mojžišovi: „Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď!

Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.

Ž 105:41 - Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.

Iz 48:21 - A nežíznili, keď ich viedol pustinou, vode dal vyvierať pre nich zo skaly, rozštiepil skalu a rinuli sa vody.

Joz 3:13 - Len čo spočinú chodidlá kňazov, ktorí ponesú archu Boha, Pána celej zeme, na vodách Jordánu, vody Jordánu sa rozdvoja a vody, ktoré pritekajú zhora, zastavia sa na jednej hromade.“

Verš 13

More si svojou mocou rozdvojil a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.

Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila

Verš 7

Podpálili tvoju svätyňu, príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.

2Kr 25:9 - I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil.

Z 74 - Udalosti, ktoré sa v žalme opisujú, sú pravdepodobne z časov, keď izraelský národ prežil hroznú katastrofu, ktorú mu pripravil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Išlo by teda o udalosti po r. 587 pr. Kristom (2 Kr 25,1 n.; 2 Krn 36,1 n.; Jer 52,1 n.).

Z 74,1 - "Božie ovce" sú Izraeliti, ktorí si zaslúžia Božie zľutovanie a ochranu.

Z 74,11 - "Ruku… pravicu" - máš nečinnú.

Z 74,13-15 - Hovorí sa o východe z Egypta. "Draci a Leviatan" sú Egypťania pobití v Červenom mori. "Žriedla a potoky" - porov. Ex 17,1-7; Nm 20,1-13. "Riekam nevysychajúcim", narážka na zázračný prechod cez Jordán.