Žalmy

1 (LXX) εις το τελος μη διαφθειρης ψαλμος τω ασαφ ωδης
1 (ROH) Prečo si nás, ó, Bože, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy?

2 (LXX) εξομολογησομεθα σοι ο θεος εξομολογησομεθα και επικαλεσομεθα το ονομα σου
2 (ROH) Rozpamätaj sa na svoje shromaždenie, ktoré si tam dávno kúpil, na prútok svojho dedičstva, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, toď, na ktorom bývaš.

3 (LXX) διηγησομαι παντα τα θαυμασια σου οταν λαβω καιρον εγω ευθυτητας κρινω
3 (ROH) Povznes svoje kroky k večným rozvaleninám. Všetko zkazil nepriateľ v svätyni!

4 (LXX) ετακη η γη και παντες οι κατοικουντες εν αυτη εγω εστερεωσα τους στυλους αυτης διαψαλμα
4 (ROH) Tvoji protivníci revali prostred tvojho slávnostného shromaždenia. Urobili svoje odznaky odznakmi.

5 (LXX) ειπα τοις παρανομουσιν μη παρανομειτε και τοις αμαρτανουσιν μη υψουτε κερας
5 (ROH) Zdalo sa to tak, ako keď ľudia do vysoka sa zaháňajúc toporami tnú do húšte stromovia.

6 (LXX) μη επαιρετε εις υψος το κερας υμων μη λαλειτε κατα του θεου αδικιαν
6 (ROH) A teraz dovedna tlčú jej rezby sekerami a obuchmi.

7 (LXX) οτι ουτε απο εξοδων ουτε απο δυσμων ουτε απο ερημων ορεων
7 (ROH) Podpálili tvoju svätyňu; zrútiac ho na zem poškvrnili príbytok tvojho mena.

8 (LXX) οτι ο θεος κριτης εστιν τουτον ταπεινοι και τουτον υψοι
8 (ROH) Hovoria vo svojom srdci: Vyhubme ich všetkých dovedna! Popálili všetky shromaždištia silného Boha v zemi.

9 (LXX) οτι ποτηριον εν χειρι κυριου οινου ακρατου πληρες κερασματος και εκλινεν εκ τουτου εις τουτο πλην ο τρυγιας αυτου ουκ εξεκενωθη πιονται παντες οι αμαρτωλοι της γης
9 (ROH) Nevidíme svojich odznakov; už nieto proroka, ani nieto medzi nami toho, kto by vedel, dokedy to bude trvať.

10 (LXX) εγω δε αγαλλιασομαι εις τον αιωνα ψαλω τω θεω ιακωβ
10 (ROH) Dokedy, ó, Bože, bude potupovať protivník? Či sa na veky bude rúhať nepriateľ tvojmu menu?

11 (LXX) και παντα τα κερατα των αμαρτωλων συγκλασω και υψωθησεται τα κερατα του δικαιου
11 (ROH) Prečo uťahuješ zpät svoju ruku a svoju pravicu? Vytiahni ju zo svojho lona a učiň koniec!

12 ----
12 (ROH) Avšak ty, Bože, si mojím Kráľom od dávna, ktorý pôsobíš nové a nové spasenie prostred zeme.

13 ----
13 (ROH) Ty si vo svojej sile rozdelil more; skrúšil si hlavy drakom na vodách.

14 ----
14 (ROH) Ty si roztrieskal hlavy leviatána; dal si ho za pokrm ľudu na púšti.

15 ----
15 (ROH) Ty si roztvoril prameň a potok. Ty si vysušil rieky trvalého toku.

16 ----
16 (ROH) Tvoj je deň, tvoja je i noc; ty si pripravil svetlo i slnko.

17 ----
17 (ROH) Ty si postavil všetky hranice zeme; leto a zimu si ty utvoril.

18 ----
18 (ROH) Rozpomeň sa na to, že nepriateľ hanobil Hospodina, a bláznivý ľud sa rúhal tvojmu menu.

19 ----
19 (ROH) Nedaj zveri duše svojej hrdličky; nezbudni navždy na život svojich biednych.

20 ----
20 (ROH) Pohliadni na smluvu, lebo i najtmavšie kúty zeme sú plné peleší ukrutnosti.

21 ----
21 (ROH) Nech neodchádza zpät utlačený zahanbený; biedni a chudobní nech chvália tvoje meno.

22 ----
22 (ROH) Povstaň, ó, Bože, a rozrieš svoju pravotu! Rozpomeň sa na svoje pohanenie, ktoré sa ti deje od blázna každý deň.

23 ----
23 (ROH) Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hrmot tých, ktorí povstávajú proti tebe, a ktorý vystupuje neprestajne.