Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 68, 1-36

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň. 2 Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 3 Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; ako sa vosk roztápa ohňom, tak spred Božej tváre miznú hriešnici. 4 Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou a v radosti sa veseliť. 5 Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním; 6 on je otec sirôt a záchranca vdov, on je Boh vo svojom svätom príbytku. 7 On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej. 8 Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu a prechádzal púšťou, 9 zem sa zatriasla. Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, pred tvárou Boha Izraela. 10 Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu. 11 Prebývajú v nej tvoje tvory, pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože. 12 Pán vyslovuje slovo; nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť: 13 „Utekajú králi, utekajú s vojskami a korisť delí krásavica domu. 14 Kým ste vy spali uprostred košiara, striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom. 15 Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, snehom sa zabelel Selmon.“ 16 Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov. 17 Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? Veď Boh tam bude bývať naveky. 18 Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: Pán tiahne zo Sinaja do svätyne. 19 Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, ľudí si prijal do daru, aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči. 20 Nech je velebený Pán deň čo deň; nesie nás Boh, naša spása. 21 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 22 Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch. 23 I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, vyvediem ich z morských hlbín, 24 aby sa tvoja noha zmáčala v krvi a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“ 25 Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, ako ty môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne. 26 Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti a uprostred dievčatá bijúce na bubny. 27 „Na zhromaždeniach Boha velebte, velebte Pána, potomci Izraela.“ 28 Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho. 29 Prejav, Bože, svoju moc, upevni, Bože, čo si v nás vykonal. 30 Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme králi prinášajú dary. 31 Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, čriedu býkov s teľcami národov; nech sa ti s prútmi striebra pokoria. Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. 32 Z Egypta prídu veľmoži, Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu. 33 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu, 34 čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas. 35 Uznajte Božiu moc. Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky. 36 Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.

Verš 1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.

Nm 10:35 - a keď sa pohýnala archa, Mojžiš hovorieval: „Vstaň, Pane, nech sa rozpŕchnu tvoji nepriatelia a nech sa dajú na útek pred tebou tí, čo ťa nenávidia!“

Verš 8

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu a prechádzal púšťou,

Ex 19:1 - V tretí mesiac po odchode Izraelitov z Egypta, v ten istý deň, prišli na Sinajskú púšť.

Verš 16

Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov.

Ž 87:1 - Žalm Koreho synov. Pieseň. Základy má na posvätných vrchoch;

Ž 132:13 - Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok:

Verš 18

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Ef 4:8 - Preto hovorí: „Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary.“

Verš 22

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

Nm 21:33 - Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og.

Ex 14:29 - Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.

Verš 29

Prejav, Bože, svoju moc, upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

1Kr 10:10 - Potom dala kráľovi stodvadsať hrivien zlata a veľké množstvo voňaviek a drahokamov. Nikdy nedoniesli také množstvo voňaviek, aké dala kráľovná Sáby kráľovi Šalamúnovi.

1Kr 10:24 - Celý svet si žiadal vidieť Šalamúnovu tvár, aby počul jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca.

2Krn 32:23 - A mnohí doniesli dar Pánovi do Jeruzalema a skvosty júdskemu kráľovi Ezechiášovi, ktorý potom vzrástol v očiach všetkých národov.

Ž 72:10 - Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.

Ž 76:11 - Lebo teba oslávi aj hnev človeka a tí, čo vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň.

Z 68 - Tento žalm je jeden z najkrajších, ale aj najťažších. Keďže ústrednou myšlienkou žalmu je oslava Jahveho - Seba'oth, Pána zástupov, ktorý doteraz dožičil mnohé víťazstvá Izraelu a ktorý prichádza na Sion, aby tam sídlil a aby odtiaľ riadil osudy Izraela a všetkých národov, je pravdepodobné, že žalm vznikol v časoch, keď Dávid dal preniesť archu zmluvy do nového príbytku na Sion (2 Sam 6,1; "Zorell", 112).

Z 68,8 - "Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu" v ohňovom a oblačnom stĺpe (Ex 13,21 n.; Nm 14,14).

Z 68,14 - Verš 14. je najťažší z celého žalmu. Zdá sa však, že je tu narážka na kmene Izraela, ktoré sa nezúčastnili na boji - "spali" - venovali sa paseniu oviec (Sdc 5,15 n.), zatiaľ čo Izrael, "holubica", bojoval. Jeho zbrane, "striebro", sa leskli na slnku, "zlato" by bola korisť.

Z 68,15 - "Selmon" je vrch v pohorí "Hauranu", juhovýchodne od Damasku; Ptolemaius (Geografia 5, 15, 8) ho uvádza pod menom Asalmonon.

Z 68,31 - "Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí" - krokodíl skrytý v šachorine Nílu bol odznak Egypta (Iz 19,6; Ez 29,3.4). "Čriedu býkov s teľcami národov" - húf vladárov, vodcov, a národy, ktoré idú za nimi (ako teľce).