výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 56, 1-14

Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemá holubica ďalekých krajov. Zlatý žalm Dávidov, keď ho boli jali Filištíni v Gáte. Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, lebo človek dychtí po mne, aby ma pohltil, bojujúci tlačí ma každý deň. Moji čihajúci protivníci dychtia každého dňa, aby ma pohltili, lebo je mnoho tých, ktorí bojujú proti mne, ty, vysoký Bože! V deň, ktorý sa bojím, ja sa nadejem na teba. Bohom sa budem chváliť, jeho slovom; na Boha sa nadejem; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť telo? Každého dňa prekrúcajú moje slová. Každá ich myšlienka o mne cieli na zlé. Schádzajú sa, skrývajú sa, strežú moje päty, jako keď čakali na moju dušu. Či za to, že páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Bože, vo svojom hneve! Ty si počítal, koľko ráz som sa musel potulovať na úteku. Sober moje slzy do svojej nádoby; lebo či azda nie sú zapísané v tvojej knihe? Vtedy sa moji nepriatelia obrátia zpät, v deň, keď budem volať. Lebo to jedno viem - že mám Boha! Bohom sa budem chváliť, jeho slovom. Hospodinom sa budem chváliť, jeho slovom. Na Boha sa nadejem, nebudem sa báť; čo mi môže urobiť človek?! Mám na sebe, Bože, tebe dané sľuby; zaplatím ti obeti chvály, lebo si vytrhol moju dušu zo smrti. A či si nezachránil mojich nôh od poklesnutia nato, aby som chodil pred Bohom vo svetle života?!

Ž 56, 1-14





Verš 1
Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemá holubica ďalekých krajov. Zlatý žalm Dávidov, keď ho boli jali Filištíni v Gáte.
1Sam 21:12 - A Dávid si vzal tie slová k srdcu a bál sa veľmi Achiša, kráľa Gátu,

Verš 11
Bohom sa budem chváliť, jeho slovom. Hospodinom sa budem chváliť, jeho slovom.
Ž 118:6 - Hospodin je so mnou; nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?!

Z 56,1 - Porov. 1 Sam 21,11-16.

Z 56,9 - Možno tu vidieť narážku na Ezechiášove slzy (2 Kr 20,5; Iz 38,3-5). Každá slza spravodlivého dosiahne konečnú odplatu (Iz 25,8; Zjv 7,17).

Z 56,14 - "Svetlo žijúcich" je protikladom tmy a smútku v ríši mŕtvych (Ž 116,9; Jób 33,30).