Verš 1
לַמְנַצֵּ֗חַ מִזְמֹ֥ור לְדָוִֽד׃
2Sam 12:1 - וַיִּשְׁלַ֧ח יְהוָ֛ה אֶת־נָתָ֖ן אֶל־דָּוִ֑ד וַיָּבֹ֣א אֵלָ֗יו וַיֹּ֤אמֶר לֹו֙ שְׁנֵ֣י אֲנָשִׁ֗ים הָיוּ֙ בְּעִ֣יר אֶחָ֔ת אֶחָ֥ד עָשִׁ֖יר וְאֶחָ֥ד רָֽאשׁ׃
2Sam 11:4 - וַיִּשְׁלַח֩ דָּוִ֨ד מַלְאָכִ֜ים וַיִּקָּחֶ֗הָ וַתָּבֹ֤וא אֵלָיו֙ וַיִּשְׁכַּ֣ב עִמָּ֗הּ וְהִ֥יא מִתְקַדֶּ֖שֶׁת מִטֻּמְאָתָ֑הּ וַתָּ֖שָׁב אֶל־בֵּיתָֽהּ׃
Verš 4
[הַרְבֵּה כ] (הֶ֭רֶב ק) כַּבְּסֵ֣נִי מֵעֲוֹנִ֑י וּֽמֵחַטָּאתִ֥י טַהֲרֵֽנִי׃
Rim 3:4 -
Verš 7
הֵן־בְּעָוֹ֥ון חֹולָ֑לְתִּי וּ֝בְחֵ֗טְא יֶֽחֱמַ֥תְנִי אִמִּֽי׃
Lv 14:4 - וְצִוָּה֙ הַכֹּהֵ֔ן וְלָקַ֧ח לַמִּטַּהֵ֛ר שְׁתֵּֽי־צִפֳּרִ֥ים חַיֹּ֖ות טְהֹרֹ֑ות וְעֵ֣ץ אֶ֔רֶז וּשְׁנִ֥י תֹולַ֖עַת וְאֵזֹֽב׃
Lv 14:6 - אֶת־הַצִּפֹּ֤ר הַֽחַיָּה֙ יִקַּ֣ח אֹתָ֔הּ וְאֶת־עֵ֥ץ הָאֶ֛רֶז וְאֶת־שְׁנִ֥י הַתֹּולַ֖עַת וְאֶת־הָאֵזֹ֑ב וְטָבַ֨ל אֹותָ֜ם וְאֵ֣ת ׀ הַצִּפֹּ֣ר הַֽחַיָּ֗ה בְּדַם֙ הַצִּפֹּ֣ר הַשְּׁחֻטָ֔ה עַ֖ל הַמַּ֥יִם הַֽחַיִּֽים׃
Nm 19:6 - וְלָקַ֣ח הַכֹּהֵ֗ן עֵ֥ץ אֶ֛רֶז וְאֵזֹ֖וב וּשְׁנִ֣י תֹולָ֑עַת וְהִשְׁלִ֕יךְ אֶל־תֹּ֖וךְ שְׂרֵפַ֥ת הַפָּרָֽה׃
Nm 19:18 - וְלָקַ֨ח אֵזֹ֜וב וְטָבַ֣ל בַּמַּיִם֮ אִ֣ישׁ טָהֹור֒ וְהִזָּ֤ה עַל־הָאֹ֙הֶל֙ וְעַל־כָּל־הַכֵּלִ֔ים וְעַל־הַנְּפָשֹׁ֖ות אֲשֶׁ֣ר הָֽיוּ־שָׁ֑ם וְעַל־הַנֹּגֵ֗עַ בַּעֶ֙צֶם֙ אֹ֣ו בֶֽחָלָ֔ל אֹ֥ו בַמֵּ֖ת אֹ֥ו בַקָּֽבֶר׃
Z 51 - Tento žalm je najkrajší z kajúcich žalmov, už štvrtý tohto druhu (6, 32, 38). Zachytáva dve podstatné zložky hriechu a jeho odčinenia: hriech sa tu opisuje ako urážka Boha, ktorú človek sám nemôže odčiniť, ak mu Boh nedožičí milosť. Žalm je jedným z najkrajších prejavov dokonalej ľútosti.
Z 51,7 - Náklonnosť na hriech je človeku vrodená. Katolícka tradícia tu právom nachádza náuku o dedičnom hriechu.
Z 51,9 - "Yzop - 'ezób", pyskovitá rastlina, ktorej drobné kvietky na dlhej stopke sú lievikovite rozložené; keď sa namočia, pospájajú sa a zachytia veľa tekutiny. Yzop sa namáčal do krvi alebo do vody a potom sa ním kropil ľud na znak očisťovania od hriechov (Ex 12,22; Lv 14,6-8; Nm 19,6.18; Hebr 9,19).
Z 51,16 - Zrejme tu myslí na preliatu Uriášovu krv a na krv Izraelitov v Rabat-Amon (2 Sam 11,14-25).
Z 51,18 - K 18. a 19. veršu treba dodať, že Dávid nepopiera cenu krvavých obiet, iba tvrdí, že Bohu sa viac páčia obety ľudského vnútra, ducha a srdca.
Z 51,20-21 - Tieto dva verše pridali asi neskoršie, pravdepodobne za časov babylonského zajatia.