Žalmy

Z 51 - Tento žalm je najkrajší z kajúcich žalmov, už štvrtý tohto druhu (6, 32, 38). Zachytáva dve podstatné zložky hriechu a jeho odčinenia: hriech sa tu opisuje ako urážka Boha, ktorú človek sám nemôže odčiniť, ak mu Boh nedožičí milosť. Žalm je jedným z najkrajších prejavov dokonalej ľútosti.

Z 51,7 - Náklonnosť na hriech je človeku vrodená. Katolícka tradícia tu právom nachádza náuku o dedičnom hriechu.

Z 51,9 - "Yzop - 'ezób", pyskovitá rastlina, ktorej drobné kvietky na dlhej stopke sú lievikovite rozložené; keď sa namočia, pospájajú sa a zachytia veľa tekutiny. Yzop sa namáčal do krvi alebo do vody a potom sa ním kropil ľud na znak očisťovania od hriechov (Ex 12,22; Lv 14,6-8; Nm 19,6.18; Hebr 9,19).

Z 51,16 - Zrejme tu myslí na preliatu Uriášovu krv a na krv Izraelitov v Rabat-Amon (2 Sam 11,14-25).

Z 51,18 - K 18. a 19. veršu treba dodať, že Dávid nepopiera cenu krvavých obiet, iba tvrdí, že Bohu sa viac páčia obety ľudského vnútra, ducha a srdca.

Z 51,20-21 - Tieto dva verše pridali asi neskoršie, pravdepodobne za časov babylonského zajatia.