| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROM - Rómsky) | Ž 50, 1-23 |
1 ----
1 (ROH) Žalm Azafov. Silný Bôh bohov, Hospodin prehovoril a zavolal na zem od východu slnka až po jeho západ.
2 ----
2 (ROH) So Siona, s dokonalej krásy zaskvel sa Bôh.
3 ----
3 (ROH) Prijde náš Bôh a nebude mlčať; oheň bude žrať pred ním, a vôkol neho bude náramná víchrica.
4 ----
4 (ROH) Zavolá na nebesia hore a na zem, aby súdil svoj ľud a povie:
5 ----
5 (ROH) Shromaždite mi mojich svätých, ktorí učinili so mnou smluvu pri obeti.
6 ----
6 (ROH) A nebesia budú oznamovať jeho spravedlivosť, lebo on, Bôh, je sudcom. Sélah.
7 ----
7 (ROH) Počuj, môj ľude, a budem hovoriť; pozoruj, Izraelu, a budem svedčiť proti tebe: Bohom, tvojím Bohom som ja!
8 ----
8 (ROH) Neviním ťa pre tvoje bitné obeti ani pre tvoje zápaly, ktoré sú stále predo mnou.
9 ----
9 (ROH) Nevezmem z tvojho domu junca a z tvojich chlievov kozlov.
10 ----
10 (ROH) Lebo veď moja je všetka lesná zver i hovädá na tisícich vrchoch.
11 ----
11 (ROH) Znám všetko vtáctvo všetkých vrchov, a poľné zvieratá sú vo vedomí u mňa.
12 ----
12 (ROH) Ak zlačniem, nepoviem ti toho, lebo môj je okruh zeme i jeho náplň.
13 ----
13 (ROH) A potom či azda jedám mäso volov a pijem krv kozlov?
14 ----
14 (ROH) Obetuj Bohu chválu a splň Najvyššiemu svoje sľuby.
15 ----
15 (ROH) A vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a budeš ma oslavovať.
16 ----
16 (ROH) Ale bezbožníkovi hovorí Bôh: Čo tebe do toho, že rozprávaš moje ustanovenia a berieš moju smluvu do svojich úst,
17 ----
17 (ROH) keď ty nenávidíš kázne a zavrhol si moje slová za seba?
18 ----
18 (ROH) Ak vidíš zlodeja, hneď s ním bežíš a s cudzoložníkmi máš svoj podiel.
19 ----
19 (ROH) Svoje ústa púšťaš po zlom, a tvoj jazyk snuje lesť.
20 ----
20 (ROH) Usadzujúc sa hovoríš proti svojmu bratovi a na syna svojej matky vrháš potupu.
21 ----
21 (ROH) To si robil, a mlčal som. Domnieval si sa, že áno, i ja budem tebe podobný! Trestať ťa budem a predostriem ti to pred oči!
22 ----
22 (ROH) A tak tedy rozumejte tomu, vy, ktorí zabúdate na Boha, aby som nejako neuchvatnul, a nebolo by toho, kto by vytrhol!
23 ----
23 (ROH) Ten, kto obetuje chválu, ma ctí, a tomu, kto pozoruje na svoju cestu, ukážem spasenie Božie.
| | Ž 50, 1-23 |
Verš 12
Ex 19:5 -
Dt 10:14 -
Jób 41:11 -
Ž 24:1 -
1Kor 10:26 - Ke e phuv si le Devleski, ai so godi si pe late.
1Kor 10:28 - Numa te phenela tumenge vari kon, kako sas shinado andal le devlenge, na xan, na anda kodo kai shinadia les, ke e phuv si le Devleski, ai so godi si pe phuv.
Verš 14
Dt 23:23 -
Jób 22:27 -
Ž 76:11 -
Kaz 5:4 -
Z 50 - Tento žalm je prvý od Asafa, jedného z troch majstrov chóru, dirigenta hudby vo svätyni za Dávida (1 Krn 6,24; 16,4-5; 25,2). Asaf napísal aj iné žalmy, ako to dosvedčuje 2 Krn 29,30; Neh 12,46. Žalm vznikol v čase, keď ešte jestvovali obety, keď Jeruzalem stál vo svojej nádhere.Ústrednou myšlienkou žalmu je daromnosť takých obiet, ktoré sa prinášajú len navonok, s ktorými obetujúci nie je vnútorne spojený, nie sú to obety chvály a srdca, lebo v nich chýba to podstatné, dobré vnútorné zmýšľanie.
Z 50,20 - "Syn matky" je najbližší príbuzný najmä vtedy, keď pre starozákonné mnohoženstvo bratia mávali spoločného otca, ale rozličné matky.