Žalmy

Z 45 - "Pieseň lásky", tieto slová označujú námet básne, lenže v tom najsvätejšom zmysle. Veď báseň prorocky ospevuje svadbu veľkého kráľa, Mesiáša, s nevšednou nevestou, Cirkvou. Básnikovo vnútro je očarované vidinou budúceho Kráľa a teraz by chcel celou schopnosťou omilosteného pisateľa opísať a vyjaviť všetko, čo vidí a vie. Nádherný obraz možno vyjadriť len "krásnymi" slovami. Jeho slová musia byť najkrajšie, veď ide spievať hymnus "Kráľovi" - Mesiášovi.

Z 45,7 - Mesiáš nie je pozemský kráľ, je to Kráľ božský, a jeho trón je večný. Žalmista ho volá "Bohom", čo dokazuje najbližší kontext. V hebrejskej reči možno nazvať bohom aj pozemského kráľa, sudcu, kňaza, ktorí predstavovali Božiu autoritu na zemi (Ex 22,8; 1 Sam 2,25 atď.). Ale tu sa tento zmysel vylučuje, lebo trón Mesiáša "trvá naveky", žezlo jeho kráľovstva je "žezlo spravodlivosti". To potvrdzuje aj autor Listu Hebrejom, ktorý uvádza 7. verš, aby dokázal božstvo Ježiša Krista (Hebr 1,8).

Z 45,10 - V nasledujúcich veršoch sa opisuje stretnutie ženícha-Mesiáša so snúbenicou-Cirkvou.

Z 45,13 - Mystická snúbenica, Cirkev, svojou láskou a úctou ku Kráľovi získa si jeho priazeň, takže bude môcť orodovať aj za iných.

Z 45,14 - "Zlaté tkanivá" sú rozličné čnosti.

Z 45,17 - V posledných dvoch veršoch sa žalmista opäť prihovára Kráľovi-Mesiášovi.