| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 44, 1-27 |
1 Ž 44, 1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm synov Kórachových, vyučujúci. 2 Ž 44, 2 Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní. 3 Ž 44, 3 Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozplodil. 4 Ž 44, 4 Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom, ani im nepomohlo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tvári, pretože si ich ľúbil. 5 Ž 44, 5 Ty, ty si môj Kráľ, ó, Bože! Prikáž hojnému spaseniu Jakobovmu. 6 Ž 44, 6 V tebe pokolieme svojich protivníkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí povstávajú proti nám. 7 Ž 44, 7 Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezachráni môj meč. 8 Ž 44, 8 Ale ty si nás vše zachránil od našich protivníkov a zahanbil si tých, ktorí nás nenávideli. 9 Ž 44, 9 Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah. 10 Ž 44, 10 No, hľa, odvrhol si nás a zahanbil a nevychádzaš s našimi vojskami. 11 Ž 44, 11 Obrátil si nás nazpät od protivníka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozchvátali si naše imanie. 12 Ž 44, 12 Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozptýlil si nás medzi pohanmi. 13 Ž 44, 13 Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predajného. 14 Ž 44, 14 Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za potupu, za posmech a za útržku tým, ktorí bývajú vôkol nás. 15 Ž 44, 15 Učinil si nás porekadlom medzi pohanmi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad nami. 16 Ž 44, 16 Každý deň je môj stud predo mnou, a hanba mojej tvári ma pokrýva 17 Ž 44, 17 pre hlas potupujúceho a rúhajúceho sa, pre zlostnú tvár nepriateľa a pomstiaceho sa. 18 Ž 44, 18 To všetko prišlo na nás, avšak sme nezabudli na teba ani sme klamom neporušili tvojej smluvy. 19 Ž 44, 19 Naše srdce neustúpilo zpät, ani náš krok neuhnul od tvojej stezky, 20 Ž 44, 20 keď si nás aj zdrvil na mieste šakalov a pokryl si nás tôňou smrti. 21 Ž 44, 21 Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a rozprestreli ruky k cudziemu bohu, 22 Ž 44, 22 či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca. 23 Ž 44, 23 Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, považovaní sme za ovce na zabitie. 24 Ž 44, 24 Precítni! Prečo spíš, ó, Pane? Prebuď sa; nezamietaj na večnosť! 25 Ž 44, 25 Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk? 26 Ž 44, 26 Lebo naša duša je zohnutá až do prachu, a náš život je držaný pri zemi. 27 Ž 44, 27 Povstaň nám na pomoc a vykúp nás pre svoju milosť!
| | Ž 44, 1-27 |
Verš 9
Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah.
Ž 60:1 - Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalia svedoctva. Zlatý žalm Dávidov, vyučovať.
Ž 74:1 - Prečo si nás, ó, Bože, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy?
Ž 89:38 - Jako mesiac bude pevne stáť na veky a jako svedok na oblohe verný. Sélah.
Ž 108:11 - Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto ma sprevodí až do Edoma?
Verš 2
Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní.
Ex 15:17 - Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky.
Ž 80:8 - Bože Zástupov, navráť nás a daj svietiť svojej tvári, a budeme spasení!
Verš 13
Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predajného.
Ž 79:4 - Stali sme sa potupou svojim súsedom, posmechom a útržkou tým, ktorí sú vôkol nás.
Ž 80:6 - Kŕmiš ich chlebom sĺz a napájaš ich slzami z vedra.
Jer 24:9 - a vydám ich za postrk na zlé, všetkým kráľovstvám zeme, na potupu a za príslovie, v rezavý posmech a v kliatbu na všetkých miestach, kam ich zaženiem.
Verš 22
či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca.
Rim 8:36 - Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie.
Z 44 - Najpravdepodobnejšie bude (ako hovorí Zorell, 73, a Herkenne, 166), že žalm opisuje národnú pohromu, ktorú pripravil za časov zbožného júdskeho kráľa Ezechiáša (r. 701 pred Kr.) júdskemu kráľovstvu asýrsky panovník Sennacherib (2 Krn 32,1). Potupu, o ktorej hovorí (verš 14), pripravili júdskemu kráľovstvu Filištínci, ktorým dobyté územie pridelil Sennacherib.
Z 44,5 - "Jakub" je tu miesto Izraela a označuje celý vyvolený národ.