výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Ž 44, 1-27

1 (HEM) למנצח לבני קרח משכיל אלהים באזנינו שמענו אבותינו ספרו לנו פעל פעלת בימיהם בימי קדם׃
1 (WLC) לַמְנַצֵּ֬חַ לִבְנֵי־קֹ֬רַח מַשְׂכִּֽיל׃
1 (RIV) Al capo de’ musici. Dei figliuoli di Core. Cantico. O Dio, noi abbiamo udito coi nostri orecchi, i nostri padri ci hanno raccontato l’opera che compisti ai loro giorni, ai giorni antichi.

2 (HEM) אתה ידך גוים הורשת ותטעם תרע לאמים ותשלחם׃
2 (WLC) אֱלֹהִ֤ים ׀ בְּאָזְנֵ֬ינוּ שָׁמַ֗עְנוּ אֲבֹותֵ֥ינוּ סִפְּרוּ־לָ֑נוּ פֹּ֥עַל פָּעַ֥לְתָּ בִֽ֝ימֵיהֶ֗ם בִּ֣ימֵי קֶֽדֶם׃
2 (RIV) Tu con la tua mano scacciasti le nazioni e stabilisti i nostri padri; distruggesti dei popoli per estender loro.

3 (HEM) כי לא בחרבם ירשו ארץ וזרועם לא הושיעה למו כי ימינך וזרועך ואור פניך כי רציתם׃
3 (WLC) אַתָּ֤ה ׀ יָדְךָ֡ גֹּויִ֣ם הֹ֭ורַשְׁתָּ וַתִּטָּעֵ֑ם תָּרַ֥ע לְ֝אֻמִּ֗ים וַֽתְּשַׁלְּחֵֽם׃
3 (RIV) Poiché essi non conquistarono il paese con la loro spada, né fu il loro braccio che li salvò, ma la tua destra, il tuo braccio, la luce del tuo volto, perché li gradivi.

4 (HEM) אתה הוא מלכי אלהים צוה ישועות יעקב׃
4 (WLC) כִּ֤י לֹ֪א בְחַרְבָּ֡ם יָ֥רְשׁוּ אָ֗רֶץ וּזְרֹועָם֮ לֹא־הֹושִׁ֪יעָ֫ה לָּ֥מֹו כִּֽי־יְמִֽינְךָ֣ וּ֭זְרֹועֲךָ וְאֹ֥ור פָּנֶ֗יךָ כִּ֣י רְצִיתָֽם׃
4 (RIV) Tu sei il mio re, o Dio, ordina la salvezza di Giacobbe!

5 (HEM) בך צרינו ננגח בשמך נבוס קמינו׃
5 (WLC) אַתָּה־ה֣וּא מַלְכִּ֣י אֱלֹהִ֑ים צַ֝וֵּ֗ה יְשׁוּעֹ֥ות יַעֲקֹֽב׃
5 (RIV) Con te noi abbatteremo i nostri nemici, nel tuo nome calpesteremo quelli che si levan contro a noi.

6 (HEM) כי לא בקשתי אבטח וחרבי לא תושיעני׃
6 (WLC) בְּ֭ךָ צָרֵ֣ינוּ נְנַגֵּ֑חַ בְּ֝שִׁמְךָ֗ נָב֥וּס קָמֵֽינוּ׃
6 (RIV) Poiché non è nel mio arco che io confido, e non è la mia spada che mi salverà;

7 (HEM) כי הושעתנו מצרינו ומשנאינו הבישות׃
7 (WLC) כִּ֤י לֹ֣א בְקַשְׁתִּ֣י אֶבְטָ֑ח וְ֝חַרְבִּ֗י לֹ֣א תֹושִׁיעֵֽנִי׃
7 (RIV) ma sei tu che ci salvi dai nostri nemici e rendi confusi quelli che ci odiano.

8 (HEM) באלהים הללנו כל היום ושמך לעולם נודה סלה׃
8 (WLC) כִּ֣י הֹ֭ושַׁעְתָּנוּ מִצָּרֵ֑ינוּ וּמְשַׂנְאֵ֥ינוּ הֱבִישֹֽׁותָ׃
8 (RIV) In Dio noi ci glorieremo, ogni giorno e celebreremo il tuo nome in perpetuo. Sela.

9 (HEM) אף זנחת ותכלימנו ולא תצא בצבאותינו׃
9 (WLC) בֵּֽ֭אלֹהִים הִלַּלְ֣נוּ כָל־הַיֹּ֑ום וְשִׁמְךָ֓ ׀ לְעֹולָ֖ם נֹודֶ֣ה סֶֽלָה׃
9 (RIV) Ma ora ci hai reietti e coperti d’onta, e non esci più coi nostri eserciti.

10 (HEM) תשיבנו אחור מני צר ומשנאינו שסו למו׃
10 (WLC) אַף־זָ֭נַחְתָּ וַתַּכְלִימֵ֑נוּ וְלֹא־תֵ֝צֵ֗א בְּצִבְאֹותֵֽינוּ׃
10 (RIV) Tu ci fai voltar le spalle davanti al nemico, e quelli che ci odiano ci depredano.

11 (HEM) תתננו כצאן מאכל ובגוים זריתנו׃
11 (WLC) תְּשִׁיבֵ֣נוּ אָ֭חֹור מִנִּי־צָ֑ר וּ֝מְשַׂנְאֵ֗ינוּ שָׁ֣סוּ לָֽמֹו׃
11 (RIV) Ci hai dati via come pecore da mangiare, e ci hai dispersi fra le nazioni.

12 (HEM) תמכר עמך בלא הון ולא רבית במחיריהם׃
12 (WLC) תִּ֭תְּנֵנוּ כְּצֹ֣אן מַאֲכָ֑ל וּ֝בַגֹּויִ֗ם זֵרִיתָֽנוּ׃
12 (RIV) Tu vendi il tuo popolo per un nulla, e non ti sei tenuto alto nel fissarne il prezzo.

13 (HEM) תשימנו חרפה לשכנינו לעג וקלס לסביבותינו׃
13 (WLC) תִּמְכֹּֽר־עַמְּךָ֥ בְלֹא־הֹ֑ון וְלֹ֥א־רִ֝בִּ֗יתָ בִּמְחִירֵיהֶֽם׃
13 (RIV) Tu ci fai oggetto d’obbrobrio per i nostri vicini, di beffe e di scherno per quelli che ci stan d’intorno.

14 (HEM) תשימנו משל בגוים מנוד ראש בל אמים׃
14 (WLC) תְּשִׂימֵ֣נוּ חֶ֭רְפָּה לִשְׁכֵנֵ֑ינוּ לַ֥עַג וָ֝קֶ֗לֶס לִסְבִיבֹותֵֽינוּ׃
14 (RIV) Tu ci rendi la favola delle nazioni, e i popoli scuotono il capo, quando si tratta di noi.

15 (HEM) כל היום כלמתי נגדי ובשת פני כסתני׃
15 (WLC) תְּשִׂימֵ֣נוּ מָ֭שָׁל בַּגֹּויִ֑ם מְנֹֽוד־רֹ֝֗אשׁ בַּל־אֻמִּֽים׃
15 (RIV) Tuttodì l’onta mia mi sta dinanzi, e la vergogna mi cuopre la faccia

16 (HEM) מקול מחרף ומגדף מפני אויב ומתנקם׃
16 (WLC) כָּל־הַ֭יֹּום כְּלִמָּתִ֣י נֶגְדִּ֑י וּבֹ֖שֶׁת פָּנַ֣י כִּסָּֽתְנִי׃
16 (RIV) all’udire chi mi vitupera e m’oltraggia, al vedere il nemico ed il vendicativo.

17 (HEM) כל זאת באתנו ולא שכחנוך ולא שקרנו בבריתך׃
17 (WLC) מִ֭קֹּול מְחָרֵ֣ף וּמְגַדֵּ֑ף מִפְּנֵ֥י אֹ֝ויֵ֗ב וּמִתְנַקֵּֽם׃
17 (RIV) Tutto questo ci è avvenuto. Eppure non t’abbiam dimenticato e non siamo stati infedeli al tuo patto.

18 (HEM) לא נסוג אחור לבנו ותט אשרינו מני ארחך׃
18 (WLC) כָּל־זֹ֣את בָּ֭אַתְנוּ וְלֹ֣א שְׁכַחֲנ֑וּךָ וְלֹֽאשִׁ֝־קַּ֗רְנוּ בִּבְרִיתֶֽךָ׃
18 (RIV) Il nostro cuore non si è rivolto indietro, e i nostri passi non si sono sviati dal tuo sentiero,

19 (HEM) כי דכיתנו במקום תנים ותכס עלינו בצלמות׃
19 (WLC) לֹא־נָסֹ֣וג אָחֹ֣ור לִבֵּ֑נוּ וַתֵּ֥ט אֲשֻׁרֵ֗ינוּ מִנִּ֥י אָרְחֶֽךָ׃
19 (RIV) perché tu ci avessi a fiaccare cacciandoci in dimore di sciacalli, perché tu avessi a stender su noi l’ombra della morte.

20 (HEM) אם שכחנו שם אלהינו ונפרש כפינו לאל זר׃
20 (WLC) כִּ֣י דִ֭כִּיתָנוּ בִּמְקֹ֣ום תַּנִּ֑ים וַתְּכַ֖ס עָלֵ֣ינוּ בְצַלְמָֽוֶת׃
20 (RIV) Se avessimo dimenticato il nome del nostro Dio, e avessimo teso le mani verso un dio straniero,

21 (HEM) הלא אלהים יחקר זאת כי הוא ידע תעלמות לב׃
21 (WLC) אִםשָׁ֭־כַחְנוּ שֵׁ֣ם אֱלֹהֵ֑ינוּ וַנִּפְרֹ֥שׂ כַּ֝פֵּ֗ינוּ לְאֵ֣ל זָֽר׃
21 (RIV) Dio non l’avrebbe egli scoperto? Poich’egli conosce i segreti del cuore.

22 (HEM) כי עליך הרגנו כל היום נחשבנו כצאן טבחה׃
22 (WLC) הֲלֹ֣א אֱ֭לֹהִים יַֽחֲקָר־זֹ֑את כִּֽי־ה֥וּא יֹ֝דֵ֗עַ תַּעֲלֻמֹ֥ות לֵֽב׃
22 (RIV) Anzi è per cagion tua che siamo ogni dì messi a morte, e reputati come pecore da macello.

23 (HEM) עורה למה תישן אדני הקיצה אל תזנח לנצח׃
23 (WLC) כִּֽי־עָ֭לֶיךָ הֹרַ֣גְנוּ כָל־הַיֹּ֑ום נֶ֝חְשַׁ֗בְנוּ כְּצֹ֣אן טִבְחָֽה׃
23 (RIV) Risvegliati! Perché dormi, o Signore? Destati, non rigettarci in perpetuo!

24 (HEM) למה פניך תסתיר תשכח ענינו ולחצנו׃
24 (WLC) ע֤וּרָה ׀ לָ֖מָּה תִישַׁ֥ן ׀ אֲדֹנָ֑י הָ֝קִ֗יצָה אַל־תִּזְנַ֥ח לָנֶֽצַח׃
24 (RIV) Perché nascondi la tua faccia e dimentichi la nostra afflizione e la nostra oppressione?

25 (HEM) כי שחה לעפר נפשנו דבקה לארץ בטננו׃
25 (WLC) לָֽמָּה־פָנֶ֥יךָ תַסְתִּ֑יר תִּשְׁכַּ֖ח עָנְיֵ֣נוּ וְֽלַחֲצֵֽנוּ׃
25 (RIV) Poiché l’anima nostra è abbattuta nella polvere; il nostro corpo aderisce alla terra.

26 (HEM) קומה עזרתה לנו ופדנו למען חסדך׃
26 (WLC) כִּ֤י שָׁ֣חָה לֶעָפָ֣ר נַפְשֵׁ֑נוּ דָּבְקָ֖ה לָאָ֣רֶץ בִּטְנֵֽנוּ׃
26 (RIV) Lèvati in nostro aiuto, e liberaci, per amor della tua benignità.

27 ----
27 (WLC) ק֭וּמָֽה עֶזְרָ֣תָה לָּ֑נוּ וּ֝פְדֵ֗נוּ לְמַ֣עַן חַסְדֶּֽךָ׃
27 ----


Ž 44, 1-27





Verš 9
אף זנחת ותכלימנו ולא תצא בצבאותינו׃
Ž 60:1 - למנצח על שושן עדות מכתם לדוד ללמד בהצותו את ארם נהרים ואת ארם צובה וישב יואב ויך את אדום בגיא מלח שנים עשר אלף אלהים זנחתנו פרצתנו אנפת תשובב לנו׃
Ž 74:1 - משכיל לאסף למה אלהים זנחת לנצח יעשן אפך בצאן מרעיתך׃
Ž 89:38 - ואתה זנחת ותמאס התעברת עם משיחך׃
Ž 108:11 - הלא אלהים זנחתנו ולא תצא אלהים בצבאתינו׃

Verš 2
אתה ידך גוים הורשת ותטעם תרע לאמים ותשלחם׃
Ex 15:17 - תבאמו ותטעמו בהר נחלתך מכון לשבתך פעלת יהוה מקדש אדני כוננו ידיך׃
Ž 80:8 - גפן ממצרים תסיע תגרש גוים ותטעה׃

Verš 13
תשימנו חרפה לשכנינו לעג וקלס לסביבותינו׃
Ž 79:4 - היינו חרפה לשכנינו לעג וקלס לסביבותינו׃
Ž 80:6 - תשימנו מדון לשכנינו ואיבינו ילעגו למו׃
Jer 24:9 - ונתתים לזועה לרעה לכל ממלכות הארץ לחרפה ולמשל לשנינה ולקללה בכל המקמות אשר אדיחם שם׃

Verš 22
כי עליך הרגנו כל היום נחשבנו כצאן טבחה׃
Rim 8:36 - ככתוב כי עליך הרגנו כל היום נחשבנו כצאן טבחה׃

Z 44 - Najpravdepodobnejšie bude (ako hovorí Zorell, 73, a Herkenne, 166), že žalm opisuje národnú pohromu, ktorú pripravil za časov zbožného júdskeho kráľa Ezechiáša (r. 701 pred Kr.) júdskemu kráľovstvu asýrsky panovník Sennacherib (2 Krn 32,1). Potupu, o ktorej hovorí (verš 14), pripravili júdskemu kráľovstvu Filištínci, ktorým dobyté územie pridelil Sennacherib.

Z 44,5 - "Jakub" je tu miesto Izraela a označuje celý vyvolený národ.