Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Ž 42, 1-12

1 (VUL) Magistro chori. Maskil. Filiorum Core.
1 (ROH) Náčelníkovi speváckeho sboru. Vyučujúci žalm synov Kórachových.

2 (VUL) Quemadmodum desiderat cervus ad fontes aquarum, ita desiderat anima mea ad te, Deus.
2 (ROH) Ako reve jeleň za potokmi vody, tak reve moja duša k tebe, ó, Bože.

3 (VUL) Sitivit anima mea ad Deum, Deum vivum; quando veniam et apparebo ante faciem Dei?
3 (ROH) Moja duša žízni túžbou po Bohu, po živom Bohu, a hovorí: Kedy už prijdem a ukážem sa pred tvárou Božou!

4 (VUL) Fuerunt mihi lacrimae meae panis die ac nocte, dum dicitur mihi cotidie: “ Ubi est Deus tuus? ”.
4 (ROH) Lebo ta prišlo, že mi je moja slza chlebom vodne i vnoci, keď mi hovoria každý deň: Kdeže je tvoj Bôh?

5 (VUL) Haec recordatus sum et effudi in me animam meam; quoniam transibam in locum tabernaculi admirabilis usque ad domum Dei in voce exsultationis et confessionis multitudinis festa celebrantis.
5 (ROH) Keď sa rozpomínam na to, vylievam v sebe svoju dušu, že som chodieval so zástupom a vodieval som ich až do domu Božieho s hlasom spevu a chvály, slávnostné množstvo.

6 (VUL) Quare tristis es, anima mea, et quare conturbaris in me? Spera in Deo, quoniam adhuc confitebor illi, salutare vultus mei et Deus meus.
6 (ROH) Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie jeho tvári.

7 (VUL) In meipso anima mea contristata est; propterea memor ero tui de terra Iordanis et Hermonim, de monte Misar.
7 (ROH) Môj Bože, moja duša smúti vo mne; preto sa rozpomínam na teba zo zeme Jordána, zo zeme výšin Hermona a od vrchu Mic'ára [Mic'ár = Malý].

8 (VUL) Abyssus abyssum invocat in voce cataractarum tuarum; omnes gurgites tui et fluctus tui super me transierunt.
8 (ROH) Priepasť priepasti sa ozýva na zvuk tvojich trubíc, plných riavy. Všetok tvoj príboj a všetky tvoje vlny sa valia prezo mňa.

9 (VUL) In die mandavit Dominus misericordiam suam, et nocte canticum eius apud me est: oratio ad Deum vitae meae.
9 (ROH) Avšak vodne prikáže Hospodin svojej milosti, a vnoci bude jeho pieseň u mňa, a modlitba sa bude vznášať k silnému Bohu môjho života.

10 (VUL) Dicam Deo: “ Susceptor meus es. Quare oblitus es mei, et quare contristatus incedo, dum affligit me inimicus? ”.
10 (ROH) Poviem silnému Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo musím chodiť smutný pre útisk nepriateľa?

11 (VUL) Dum confringuntur ossa mea, exprobraverunt mihi, qui tribulant me, dum dicunt mihi quotidie: “ Ubi est Deus tuus? ”. -
11 (ROH) Je to, jako čo by mi lámal kosti, keď sa mi rúhajú moji protivníci, keď mi hovoria deň ako deň: Kde je tvoj Bôh?

12 (VUL) Quare tristis es, anima mea, et quare conturbaris in me? Spera in Deo, quoniam adhuc confitebor illi, salutare vultus mei et Deus meus.
12 (ROH) Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie svojej tvári a svojho Boha.

Verš 9

In die mandavit Dominus misericordiam suam, et nocte canticum eius apud me est: oratio ad Deum vitae meae.

Ž 35:14 - Quasi pro proximo et quasi pro fratre meo ambulabam, quasi lugens matrem contristatus incurvabar.

Ž 38:6 - Putruerunt et corrupti sunt livores mei a facie insipientiae meae.

Ž 43:2 - Quia tu es Deus refugii mei; quare me reppulisti, et quare tristis incedo, dum affligit me inimicus?

Verš 2

Quemadmodum desiderat cervus ad fontes aquarum, ita desiderat anima mea ad te, Deus.

Ž 63:1 - PSALMUS. David, cum in deserto Iudae commoraretur.

Verš 3

Sitivit anima mea ad Deum, Deum vivum; quando veniam et apparebo ante faciem Dei?

Ž 80:5 - Domine, Deus virtutum, quousque irasceris super orationem populi tui?

Verš 5

Haec recordatus sum et effudi in me animam meam; quoniam transibam in locum tabernaculi admirabilis usque ad domum Dei in voce exsultationis et confessionis multitudinis festa celebrantis.

Ž 43:5 - Quare tristis es, anima mea, et quare conturbaris in me? Spera in Deo, quoniam adhuc confitebor illi, salutare vultus mei et Deus meus.

Z 42 - Lenže niekde by sa toto vysvetlenie nezhodovalo s obsahom žalmu, a preto niektorí autori (Herkenne, 11) navrhujú zmysel "nábožná, pobožná pieseň". Autorom žalmu je jeden zo synov Koreho, potomok onoho Koreho, ktorý bol tak prísne potrestaný pre odboj voči Mojžišovi (Nm 16,1 n.). Synovia Koreho boli leviti a za Dávidových časov tvorili skupinu spevákov svätostánku. Jeden z nich, Heman (1 Krn 25,6), bol majstrom chóru. Rodina Kore prežila aj babylonské zajatie, a preto pri označovaní autorstva menom "Koreho synov" nemáme vždy zodpovedanú otázku, kedy ktorý žalm vznikol. V tejto Knihe sa synom Koreho pripisujú žalmy 42 - 49, z Tretej knihy 84 - 85 a 87 - 88. Korachitské žalmy sú obsahove, štýlovo najkrajšie čiastky starozákonnej lyriky; precítenou láskou lipnú ku svätostánku a svätému mestu.Žalmy 42 a 43 sú vlastne jedným žalmom. Rozdelenie jedného žalmu na dva nastalo pravdepodobne z dôvodov liturgických. Ak korachitské žalmy vynikajú krásou obsahu a formy, tento žalm je perlou Druhej knihy žaltára.Kedy žalm vznikol, ťažko určiť. Je isté, že to bolo ešte pred babylonským zajatím, pretože sa v žalme predpokladá jestvovanie svätostánku (42,3 a 43,3), a po Šalamúnovi, lebo je tu reč o Pánovom chráme (42,5).

Z 42,7 - Svoje spomienky a túžbu po svätyni vysiela "od Jordána a Hermonu". Hermon je horstvo asi 30 km dlhé a dosahuje výšku 2760 m. "Misar" je pravdepodobne dnešný Zá'órah, 3 km južne od Bániás, kde je najväčší prameň Jordána. Toto naznačuje, že žalmista sa zdržuje v okolí prameňov Jordána, teda v severnej čiastke Palestíny.

Z 42,8 - Jordán má mnoho vodopádov na svojom hornom toku.