Žalmy

1 (EKU) Pre zbormajstra Jedutúna. Dávidov žalm.
1 (ROH) Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov.

2 (EKU) Povedal som: Dám pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. Budem držať ústa na uzde, kým je bezbožník pri mne.
2 (ROH) Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný.

3 (EKU) Odmlčal som sa a onemel. Bol som ticho, no bez výsledku. Moja bolesť sa rozjatrila.
3 (ROH) A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila.

4 (EKU) Srdce sa mi rozpálilo v hrudi. Oheň vzplanul pri rozjímaní. Musel som prehovoriť.
4 (ROH) Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom

5 (EKU) Hospodin, daj mi poznať, kedy skonám, a aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný.
5 (ROH) a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.

6 (EKU) Hľa, dal si mi času na piaď a dĺžka môjho života pre teba je ako nič. Každý človek je len akoby vánok, aj keď pevne stojí. — Sela —
6 (ROH) A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah.

7 (EKU) Človek pobieha sem i ta ako tieň, vzrušuje sa pre zbytočnosti, hromadí, hoci nevie, kto to zoberie.
7 (ROH) Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.

8 (EKU) Na čo by som mal teda čakať, Pane? Moja nádej sa upiera k tebe,
8 (ROH) A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.

9 (EKU) zbav ma každej viny. Nevydávaj ma bláznovi na posmech.
9 (ROH) Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!

10 (EKU) Zmĺknem a neotvorím ústa, lebo ty konáš.
10 (ROH) Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.

11 (EKU) Odvráť odo mňa svoje tresty, hyniem pod údermi tvojej ruky.
11 (ROH) Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.

12 (EKU) Za previnenie napomínaš ľudí trestom, ako moľ ničíš to, po čom túžia. Veru, každý človek je len vánok. — Sela —
12 (ROH) Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.

13 (EKU) Hospodin, vypočuj moju modlitbu! Venuj pozornosť môjmu volaniu o pomoc! Nemlč, keď slzy prelievam! Veď pre teba som len cudzinec, iba pútnik ako všetci moji otcovia.
13 (ROH) Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia.

14 (EKU) Odvráť svoj pohľad odo mňa, aby som pookrial, skôr než odídem a už ma nebude.
14 (ROH) Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.