Žalmy

1 (VUL) PSALMUS. David. Ad commemorandum.
1 (KAT) Dávidov žalm na spomienku.

2 (VUL) Domine, ne in furore tuo arguas me neque in ira tua corripias me,
2 (KAT) Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení a netrestaj ma v svojom hneve,

3 (VUL) quoniam sagittae tuae infixae sunt mihi, et descendit super me manus tua.
3 (KAT) lebo tvoje šípy utkveli vo mne, dopadla na mňa tvoja ruka.

4 (VUL) Non est sanitas in carne mea a facie indignationis tuae, non est pax ossibus meis a facie peccatorum meorum.
4 (KAT) Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

5 (VUL) Quoniam iniquitates meae supergressae sunt caput meum et sicut onus grave gravant me nimis. -
5 (KAT) Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

6 (VUL) Putruerunt et corrupti sunt livores mei a facie insipientiae meae.
6 (KAT) Rany mi zapáchajú a hnisajú pre moju nerozumnosť.

7 (VUL) Inclinatus sum et incurvatus nimis; tota die contristatus ingrediebar.
7 (KAT) Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň.

8 (VUL) Quoniam lumbi mei impleti sunt ardoribus, et non est sanitas in carne mea.
8 (KAT) Bedrá mi spaľuje horúčka a moje telo je nezdravé.

9 (VUL) Afflictus sum et humiliatus sum nimis, rugiebam a gemitu cordis mei.
9 (KAT) Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam.

10 (VUL) Domine, ante te omne desiderium meum, et gemitus meus a te non est absconditus.
10 (KAT) Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

11 (VUL) Palpitavit cor meum, dereliquit me virtus mea, et lumen oculorum meorum, et ipsum non est mecum.
11 (KAT) Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.

12 (VUL) Amici mei et proximi mei procul a plaga mea steterunt, et propinqui mei de longe steterunt.
12 (KAT) Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia.

13 (VUL) Et laqueos posuerunt, qui quaerebant animam meam; et, qui requirebant mala mihi, locuti sunt insidias et dolos tota die meditabantur.
13 (KAT) Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

14 (VUL) Ego autem tamquam surdus non audiebam et sicut mutus non aperiens os suum;
14 (KAT) Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.

15 (VUL) et factus sum sicut homo non audiens et non habens in ore suo redargutiones.
15 (KAT) Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

16 (VUL) Quoniam in te, Domine, speravi, tu exaudies, Domine Deus meus.
16 (KAT) Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

17 (VUL) Quia dixi: “Ne quando supergaudeant mihi; dum commoventur pedes mei, magnificantur super me ”.
17 (KAT) A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

18 (VUL) Quoniam ego in lapsum paratus sum, et dolor meus in conspectu meo semper.
18 (KAT) Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.

19 (VUL) Quoniam iniquitatem meam annuntiabo et sollicitus sum de peccato meo.
19 (KAT) Preto vyznávam svoju vinu a pre svoj hriech sa trápim.

20 (VUL) Inimici autem mei vivunt et confirmati sunt; et multiplicati sunt, qui oderunt me inique.
20 (KAT) Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

21 (VUL) Retribuentes mala pro bonis detrahebant mihi, pro eo quod sequebar bonitatem.
21 (KAT) Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, že som konal dobre.

22 (VUL) Ne derelinquas me, Domine; Deus meus, ne discesseris a me.
22 (KAT) Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

23 (VUL) Festina in adiutorium meum, Domine, salus mea.
23 (KAT) Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása.